Bank of America je poslednou veľkou finančnou spoločnosťou, ktorá ukončila svoje obchodné vzťahy s majiteľmi stredísk na zaistenie prisťahovalcov na hraniciach medzi Spojenými štátmi a Mexikom. Nie však samotnou.
Niekoľko spoločností, vrátane verejne obchodovaných vlastníkov väzení ako CoreCivic a GEO Group, sa dostali pod paľbu kvôli svojej spolupráci s federálnou vládou, najmä z dôvodu správ o zlom zaobchádzaní s prisťahovalcami, ktoré sa nachádzajú v zariadeniach na zaistenie. Demokratická prezidentská kandidátka – senátorka Elizabeth Warrenová dokonca vyzvala na zákaz súkromných väzníc.
To má samozrejme vplyv aj na reakciu Wall Streetu – a všeobecne aj Korporátnu Ameriku – je vidno veľkú obavy z vnímania, že obchodujú s väzenskými operátormi, ktorí sa údajne zaoberali kontroverznými praktikami, najmä pokiaľ ide o liečbu detí migrantov. Spoločnosti často čelia kontrole zákazníkov a investorov, keď obchodujú so subjektmi, ktoré sú mimo verejnej mienky.
Ktoré banky zaujali podobný prístup?
Banka JPMorgan Chase v marci oznámila, že vykonala prerušenie vzťahov s odvetvím spravujúcich zariadenia väzníc.
Spoločnosť vo vyhlásení uviedla: “JPMorgan Chase má silný a dobre zavedený proces hodnotenia sektorov, s ktorými spolupracujeme,” … “Ako súčasť tohto procesu už nebudeme bankou, ktorá má svoje aktivity v súkromnom väzenskom priemysle.”
Súvisiace: Veľkí investori sa zabezpečujú proti USA
Škandálmi známa banka Wells Fargo taktiež na začiatku tohto roka zverejnila, že obmedzuje svoje vzťahy s väzenskými spoločnosťami.
Wells Fargo v správe o obchodných štandardoch zverejnenej v januári uviedla: “Naša úverová angažovanosť voči súkromným väzenským spoločnostiam sa výrazne znížila a očakáva sa, že bude aj naďalej klesať a naše obchody už aktívne nesmerujú do tohto sektora.”
Zamestnanci v on-line predajcovi nábytku – Wayfair protestovali proti predaju spoločnosti vládnemu dodávateľovi, ktorý prevádzkuje väzenské centrum. Wayfair odpovedal oznámením daru v hodnote 100 000 dolárov pre americký Červený kríž.
Je vidieť podobný prístup aký bol realizovaným od veľkých investičných spoločností, ktorým sa banky snažia vzdialiť od väzenského priemyslu, keď vlastník iShares BlackRock a niekoľko ďalších správcov fondov, ktorí vlastnili akcie spoločností produkujúcich strelné zbrane – American Outdoor Brands (predtým Smith & Wesson) a Sturm Ruger v nadväznosti na sériu masových strieľaní v Amerike počas posledných niekoľkých rokov svoje podiely odpredali.
Vanguard a iShares sú dvomi najväčšími držitelia podielov v spoločnostiach CoreCivic a GEO. Obe akciové spoločnosti sú držané hlavne v pasívnych indexových fondoch, ktoré napodobňujú indexy ako S&P Mid Cap 400 a Russell 2000, na rozdiel od aktívne spravovaných fondov, ktoré sa rozhodnú kúpiť akcie na základe predností konkrétnych spoločností.
Investičná spoločnosť Vanguard vo vyhlásení uviedla: “Prisťahovalecká kríza na hraniciach je hlboko znepokojivou a túto znepokojujúcu otázku musia naši volení predstavitelia riešiť,” … “Dúfame, že politici dospejú k rýchlemu riešeniu, aby sa zaistila bezpečnosť a ochrana detí a jednotlivcov.”
Vanguard ďalej poznamenala, že väzenské akcie tvoria „veľmi skromnú“ časť portfólií spoločnosti a že odstránenie všetkých kontroverzných akcií by bolo nepraktické.
Firma uviedla: “Sme presvedčení, že by bolo nesmierne náročné a neefektívne spravovať naše finančné prostriedky a zároveň sa snažiť riešiť mnohé sociálne, politické a environmentálne záujmy našich 20 miliónov klientov a širšej globálnej komunity.”
Spoločnosť BlackRock/iShares neodpovedala na komentár o tom, či sa bude snažiť vylúčiť obe spoločnosti z indexových podielových fondov a tzv. ETF fondov. Obe firmy však prevádzkujú aj takzvané sociálne zodpovedné fondy, ktoré nevlastnia podobné akciové spoločnosti. Napríklad iShares vedie ETF s označením MSCI KLD 400 Social a tento fond nevlastní žiadnu akciu spomínaných spoločností GEO a CoreCivic.
Operátori väzníc reagujú na BofA
Väzenské spoločnosti sú nešťastné z nedávneho rozhodnutia banky Bank of America.
Spoločnosť CoreCivic vo svojom vyhlásení na svojej internetovej stránke uviedla, že “rozhodnutie Bank of America je o politike, nie o spoločnosti, v ktorej svoje podiely držali.”
V CoreCivic dodali: “Žiadna iná spoločnosť tak razantne neuviedla, že verejne podporuje politiku na všetkých úrovniach vlády s cieľom riešiť krízu americkej recidívy.”
Spoločnosť GEO taktiež vydala vyhlásenie o rozhodnutí od Bank of America.
Súvisiace: Tieňové bankovníctvo ($52 biliónov) predstavuje veľké riziko pre finančný systém
Generálny riaditeľ spoločnosti GEO, George Zoley uviedol: “Viac ako tridsať rokov sme poskytovali vysokokvalitné služby federálnej vláde v rámci demokratických a republikánskych strán,” … “Aby sme to uviedli na pravú mieru, skupina GEO nikdy nespravovala žiadne zariadenia, v ktorých sa nachádzajú maloletí bez sprievodu, ani sme nikdy nespravovali zariadenia pre pohraničné hliadky.”
Zoley dodal, že centrá GEO pre vládnu agentúru Americkej služby ohľadom imigrácie a colnej kontroly “nie sú preplnené a spĺňajú právne štandardy, ktoré boli najprv vytvorené pod vedením prezidenta Baracka Obamu.
Obe akciové spoločnosti boli v poslednom čase pod obrovským tlakom kvôli kontrole týkajúcej sa zadržiavacích centier. Akcie spoločností GEO a CoreCivic v uplynulom týždni prepadli takmer o 10%.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, Yahoo
Facebook komentár