V posledných niekoľkých desaťročiach boli znížené tarify a uvoľnenie obchodných bariér posilnilo globálne dodávateľské reťazce a práve tým sa podnietil výrazný nárast svetového obchodu. V skutočnosti priemerná sadzba dovozných ciel, vrámci členov Svetovej obchodnej organizácie klesla z o niečo viac ako 12,74% v roku 1996 na 8,8% v roku 2016. Celosvetový obchod sa navýšil z 5 biliónov dolárov v roku 1996 na 19 biliónov dolárov v roku 2013.
Avšak v súčasnosti sa zdá, že sa vydávame na cestu späť. V snahe dosiahnuť to, čo považuje za spravodlivý obchod, Spojené štáty začali obchodné spory s viacerými hospodárstvami. Jej konflikt s Čínou je zďaleka najväčším, čo vedie k sérii dodatočných taríf. Niektorí ľudia veria – keďže vo svojom obchodnom vzťahu je Amerika čistým kupujúcim a Čína je čistým predajcom, Čína touto obchodnou vojnou stratí a nakoniec sa vzdá. Veríme však, že táto úvaha je nesprávnou.
Tarify ublížia obom krajinám. Mnoho výrobkov na ktoré budú/boli uvalené tarify, sa nedá ľahko nahradiť, takže sa budú aj naďalej kupovať – len za vyššie ceny. Ak sa tarify uplatnia na konkrétne dobro, môže sa stať jedna z troch vecí.
Súvisiace: Stručná história obchodných vojen USA
Firemné zisky trpia
V niektorých odvetviach spoločnosti nebudú ochotné alebo schopné preniesť náklady na svojich zákazníkov. Pre spoločnosti to znamená zníženie ziskov. Pre verejné spoločnosti to samozrejme poškodzuje zárobky – a preto by mohlo mať vplyv aj na ceny akcií.
Napríklad sa predpokladalo, že americká spoločnosť Alcoa by mohla mať z taríf voči zahraničným výrobcom hliníka výhodu, ale nie je to tak jednoduché. Vstupné náklady spoločnosti Alcoa sa navýšili, pretože využíva značné množstvo primárneho hliníka z Kanady, ktorý premieňa na produkciu vlastného hliníka. Generálny riaditeľ spoločnosti Alcoa neustále opakoval, že tarify poškodzujú ziskovosť, narúšajú trh a znižujú efektívnosť “stimulovaním obnovenia starých, neefektívnych kapacít” v Spojených štátoch.
Ceny stúpajú
Spoločnosť môže preniesť náklady na tarify na svojich zákazníkom (ako napríklad navrhla spoločnosť Apple) a spotrebitelia tak za rovnakú položku zaplatia viac. To znamená, že všetko ostatné je rovnaké, avšak majú menej peňazí na to, aby ich míňali na iné tovary alebo služby.
Dopyt klesá
Spoločnosť môže preniesť náklady na tarify na svojich zákazníkov, ale dopyt klesá, pretože spotrebitelia svoje nákupy obmedzujú. Už sme začali vidieť “ničenie dopytu” v priemysle, ktoré bol jedným z prvých a pribiehalo po zavedení taríf na začiatku roka 2018: práčok. Rovnaká situácia môže nastať aj v prípade iných položiek, vrátane iných nákladnejších produktov, ako sú automobily, ak sa na ne budú vzťahovať tarify.
Tarify majú aj iné negatívne účinky. Podkopávajú dôveru podnikov tým, že zvyšujú politickú neistotu. Tarify môžu spôsobiť neefektívnosť a nižšiu produktivitu.
Spojené štáty majú s Čínou legitímne problémy – reálne obavy týkajúce sa prístupu na trhy a porušovanie duševného vlastníctva. Mali by ich však riešiť prostredníctvom Svetovej obchodnej organizácie a nie prostredníctvom dovozných ciel. Využitie taríf otvára len ďalšiu odvetu zo strany Číny. A Čína disponuje veľkým arzenálom zbraní, nad rámec taríf, ktoré môže proti Spojeným štátom použiť. Nasledujú len niektoré z týchto potenciálnych zbraní.
1) Boj proti poklesu zahraničných nákupov čínskeho tovaru prostredníctvom zvýšených domácich výdavkov (čo aj Čína v súčasnosti vykonáva). Výkonný orgán USA podobný stimul bez schválenia Kongresu nemôže uskutočniť.
2) Pokles čínskeho juanu, aby znížili cenu čínskeho tovaru voči americkým kupujúcim, čím by predišli dopadu taríf.
3) Zastavili nákup štátnych dlhopisov a/alebo odpredaj existujúcich cenných papierov vo forme štátnych dlhopisoch v čase, keď americká vláda vydáva ďalšie dlhopisy a Federálny rezervný systém normalizuje svoju súvahu predajom amerického dlhu. Čistým efektom by bol nárast nákladov na pôžičky pre vládu USA, pričom všetky ostatné by boli na rovnakých úrovniach.
4) Vytvorenie užších obchodných vzťahov s inými krajinami s cieľom izolovať a vylúčiť Spojené štáty (napríklad Čína zníži aj automobilové tarify pre amerických spojencov).
5) Povzbudiť Severnú Kóreu, aby znevažovala Spojené štáty, pretože lepšie vzťahy so Severnou Kóreou boli dôležitým cieľom prezidenta Donalda Trumpa.
6) Realizácia regulačného zákroku proti americkým spoločnostiam (napríklad environmentálne alebo antimonopolné vyšetrovanie).
7) Zaviesť embargo na predaj kovov vzácnych zemín voči americkým spoločnostiam ako americkej vláde (jedná sa o potrebný materiál pre mnohé inteligentné telefóny a systémy protiraketovej obrany USA).
Súvisiace:
Európa a USA majú najdôležitejšie obchodné vzťahy na svete
Jack Ma: Obchodná vojna medzi USA a Čínou by mohla trvať 20 rokov
Dobrou správou je, že obe krajiny v rámci ich obchodných sporov súhlasili s dočasným prímerím. Vôbec nie je jasné, či budú schopní vypracovať rezolúciu.
Z toho vyplýva, že vzhľadom na postavenie prezidenta Xiho, ako prezidenta na celý život, môže Čína hrať naozaj dlhú hru. Prezident Trump príde s opätovnou volebnou kampaňou, avšak tá už nastane za menej ako dva roky. Predpokladáme, že Xi sa pokúsi vyriešiť súčasný konflikt bez toho, aby urobil akékoľvek významné ústupky a akonáhle ekonomika Spojených štátov bude dostatočne poškodená, pravdepodobne nakoniec kapituluje.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNN
Facebook komentár