Prečo signátori Dohody centrálnych bánk o zlate prestali zlato predávať a nechali si to, čo ostalo? Od: “Julian D. W. Phillips “

V roku 2009 signátori Dohody centrálnych bánk o zlate prestáli predávať zlato. Stalo sa tak hneď po tom, čo bola podpísaná tretia takáto dohoda, ktorá mala platiť až do 26.9.2014. Prečo?

V roku 1999 bola Veľkou Britániou podpísaná prvá z týchto dohôd, ale následné bola zrušená Washingtonskou dohodou. Tá dostala tiché požehnanie od USA a Japonska. Za ňou nasledovalo prijatie Dohody centrálnych bánk o zlate, ktoré malo účinok od 27.9.2004 do 26.9.2009. Zdanlivo pre prispôsobenie sa Medzinárodnému menovému fondu, ktorý podľa svojich výkazov predával 403 ton zlata, sa podpísala tretia Dohody centrálnych bánk o zlate v pôsobnosti od 27.9.2009 do 26.9.2014. Okrem centrálnej banky Nemecka s predajom 7 ton zlata ročne na razenie zlatých mincí, žiaden z pôvodných signátorov dohody zlato nepredal. V skutočnosti (ak sa vrátime na prelom storočí) sa ani dodnes nepodarilo dosiahnuť vtedy dohodnutý objem predaja. Keď MMF dosiahol svoje množstvo predaja, národné banky rozvinutých krajín v oblasti predaja zlata ukázali svoju pravú tvár. 

Ako?  

Ich absencia na trhu so zlatom nie je náhodná. Dáva silné  vyjadrenie politických rozhodnutí či kupovať alebo predávať zlato. Ak ja, ako investor, kúpim alebo predám zlato, vyjadrím tým svoj názor na jeho ceny v budúcnosti. To isté platí aj pre moje rozhodnutie si zlato udržať. Presne to platí aj pre centrálne banky. Pozrime sa na dôvody, prečo strach z prevyšujúcich predajov zlata centrálnymi bankami tlačil jeho ceny dole do 1999, a prečo strach rozvinutých centrálnych bank v oblasti predaja zlata prispel k tomu, že svetové centrálne banky občas kúpia zlato. Všeobecne niektorí očakávajú, že rozvinuté krajiny už nepredajú viac zlata zo svojich rezerv. Možno nám pohľad na percentá, ktoré zlato počas rokov zaberá v ich rezervách dá aspoň jeden aspekt odpovede.     

Táto tabuľka udáva objem zlata vlastneného poprednými svetovými centrálnymi bankami na celom svete a následne objem zlata všetkých krajín. Dôležitejšie je, že porovnáva ceny zlata v roku 2000, 2005 a 2012. V roku 2000, keď bola cena zlata $276,75 nám nasledujúca tabuľka ukazuje percento zlata vypočítané z celkových rezerv. Množstvo zlata odvtedy oficiálne kleslo o cca 2000 ton, ale percento z celkových zásob sa prudko zvýšilo napríklad v prípade USA na 75,9%.

Samotný fakt, že svetové centrálne banky zadržujú  svoje zlato(aj keď niektoré z nich niečo predali) potvrdzuje článok zahrnutý v Dohode centrálnych bánk o zlate, ktorý  hovorí, že Zlato naďalej zostáva dôležitým rezervným aktívom.

Vedúcim centrálnym bankám, ktoré predali do 50% zo svojich rezerv je to často zdôrazňované. Tí, čo predali 20% pod túto dohodu to ľutujú, ale tí, čo dohodu podpísali, ale svoje rezervy nikdy neredukovali predajom na trhu ako napríklad Nemecko, sa môžu smiať od ucha k uchu. Ale aj tí ľahkomyseľnejší predajcovia zlata ako VB a Švajčiarsko si spočítali to, čo im ostalo a vynásobili to 6x, čím získali cenu v amerických dolároch.

S určitosťou vieme, že kvalifikovaní džentlmeni, ktorí  obývajú centrálne banky veľmi dobre vedia, že hodnota zlata ďaleko prevyšuje jeho dolárovú hodnotu.

Obávame sa, že aj napriek nenakupovaniu ide o prostý fakt, že hrozba z predaja zlata, čo bol celkovo prípad bánk pred začiatkom tohto storočia, bola nahradená viditeľným faktom, že rozvinuté centrálne banky už viac nie sú ochotné zlato predávať, ale chcú ho mať pevne v rukách, zatiaľ čo obávajúce sa svetové banky nakupujú ako najviac môžu v prípade, že je dostupné.
Záver tohto je, že centrálne banky už odmietajú zlato ako súčasť menového systému a teraz ho vidia ako rezervné aktívum, ktoré je potrebné v súčasnom menovom systéme. Ak menový systém bude pokračovať na svojej súčasnej rozpadajúcej sa ceste, potom táto potreba porastie. Medzi týmto a nárastom potreby je iba krátky krok.

Zlato ako protiklad k menám

Keď bola prezidentovi Bundesbanky položená otázka, prečo Nemecko neprijalo možnosť predať 600 ton zlata tak, ako hovorila druhá Dohoda centrálnych bánk o zlate povedal, že “Zlato je výhodné v porovnaní s kolísaním dolára.”Žiadne iné vyjadrenie by nevysvetlilo tak presne prečo musia centrálne banky zadržiavať zlato. Ďalej pokračoval. “Zlato je dôležitý faktor pre zachovanie istoty v stabilitu eura.”

Budúcnosť je, rovnako ako bola minulosť, plná zmien a preto nemôžeme očakávať, že experiment s menou, aj keď  fungoval 40 rokov bez pohromy, nahradí dlhodobé zlato. Nečinní  signátori dohody si toho boli plne vedomí keď trvali na tom, aby bola do dohody zahrnutá Klauzula č.1, ktorá hovorí: “Zlato zostane dôležitým prvkom svetových monetárnych rezerv.”

Európa zažila v minulom storočí príliš veľa ničivých zmien na to, aby vložila absolútnu dôveru do menového systému, ktorý ako história hovorí, sa stále pod tlakom zrúti. USA nemajú rovnaké skúsenosti a absolútne dôverujú  svojej sile a dominancii hegemónie dolára. História ukazuje, že je zraniteľný a smeruje k pádu. Prihliadnuť treba aj na ohrozenie americkej dominancie nad OPEC-om a ceny ropy s ohľadom na príchod čínskeho Jenu na svetovú scénu čo predstavuje ohrozenie zvonka. Zvnútra, pri pohľade na stav amerického dlhu a boj so znížením deficitu sa ukazuje, že dni dolára aj z hľadiska hodnoty, aj z hľadiska univerzálnej svetovej rezervnej meny, sú spočítané.     

Reakcia bankárov svetových bánk v tom, že si ponechali zlato ktoré  im ostalo, demonštruje fakt, že zlato je jediným aktívom v histórií  vďaka ktorému je ľahko možné prejsť z jedného monetárneho systému na druhý. Deje sa tak cez ekonomické krachy, vojny a podobne. Tiež to so sebou prináša pokles dôvery v národy a ich systémy. Zlato je neosobné a v konečnom dôsledku je schopné prežiť akékoľvek prechody.

Nie je dôvod aby signátori v súčasnosti nakupovali zlato keďže zvýšenie ceny zlata má rovnaký vplyv ako by malo hromadné nakupovanie ak by cena ostala stabilná, čo môžeme vidieť v predchádzajúcej tabuľke.      

Kontroly verzus reálnosť

Lídri boli počas celej histórie nútení zavádzať na svojich ľudí kontroly “v ich prospech”. V rovnakom čase však museli prijať trpkú realitu vlastnej existencie. V čase keď vzniklo euro a Európska centrálna banka, sa práve tá vyjadrila, že si ponechá 15% svojich rezerv v zlate. Ak by však chcela tento sľub dodržať, musela by predať veľké množstvo zlata ktoré dostala od členských krajín pretože jeho rastúca cena ukázala, že dnes tvorí 33,8% rezervy. Ak chcú centrálne banky obozretne riadiť svoje finančné zabezpečenie, musia brať do úvahy meniace sa riziká a realitu. Veríme, že signátori troch dohôd Európskych centrálnych bank akceptujú, že ECB zlato nepredá a teda nezmení súčasné percento. Rastúca cena zlata sa s určitosťou prejavuje ako “protiklad” k rozpadávajúcemu sa svetovému monetárnemu systému. To je dôvod, prečo na ňom signátori tak lipnú.

Jednou z pascí pre finančných analytikov a investorov do ktorej môžu spadnúť je viera, že aritmetické vzorce dominujú  vzťahom pohybov na trhoch, vrátane cien drahých kovov. To, čo vytvára akýkoľvek vzťah povedzme medzi ropou a zlatom, alebo striebrom a zlatom, alebo dokonca viacnásobnými akciami na burze je to, čo investori vidia ako budúcu držbu. Položky ako istota a dôvera spolu s investorským vnímaním vytvárajú vzorec, ktorý v konečnom dôsledku podporujú tieto formuly. Formuly sú dodržiavané, ale trhy nevedú. V dôsledku toho sa stále menia. Vezmime si násobky podielov na amerických akciových trhoch; stále sú veľmi vysoké, čo dokazuje, že investori majú stále dôveru v rast amerického trhu v budúcnosti. Ak táto viera v budúcnosti poklesne, potom tieto násobky padnú a odzrkadlia budúcnosť. Tak čo nám teda budúcnosť prinesie?

Budúce akcie Centrálnej banky v zlate

Centrálne banky nakupujú zlato a medzi kupujúcimi sa už dostali na vrchol trhu. Zásoba, ktorá však predstavuje cca 4000 ton (okolo 1600 ton v kúskoch zlata + novo vyťažené zlato) je len ťažko postačujúca na pokrytie potrieb bánk. Je možné, že od januára 2013 uvidíme mnohé komerčné banky vstupovať na trh so zlatom, za účelom dopytu. Vzhľadom k implementácií Basel III, ktorý bude platiť od januára 2013 a počas nasledujúcich dvoch rokov, je možné, že dopyt príde skôr od bánk mimo USA a následne od tých amerických. Sú si totiž vedomé časového harmonogramu a určite sa nebudú ponáhľať aby začali presne v deň v ktorý vstúpi do platnosti. Teda očakávajte to, že komerčné banky v blízkej budúcnosti začnú vstupovať na trh so zlatom. Predstava je taká, že budú nakupovať ako centrálne banky – počkajú na ponuky. Ale s tak značne potenciálnym dopytom bude ponuka nedostatočná. Jediný spôsob napredovania na takomto trhu je vyštvať iný dopyt s vyššou cenou, ktorú sme určite očakávali.  

Ale ako sme mohli sledovať od 2007, hlavným zameraním vlád je zdravie bankového sektora. Na zozname priorít je omnoho vyššie ako záujmy občanov. S menovým systémom, ktorý sa trvalo rozpadá je ale potrebné vykonať úlohy, ktoré povedú k obnove dôvery doma i v zahraničí. Z hore spomenutého je jasné, že to musí byť v prvom rade ochrana dôvery centrálnych a komerčných bánk, aby tie mohli naďalej fungovať ako hlavné tepny v tele.

Na obnovenie tejto dôvery môžeme očakávať, že sa zlato v budúcnosti stane doménou centrálnych a komerčných bánk. Kedy sa tak stane závisí na ovládnutí tejto dôvery ako takej, presne určenie nie je možné.

Predovšetkým s ohľadom na obavy bankárov, možno s určitosťou povedať, že sa zlato vráti na vedúcu pozíciu vo svete, čo znamená odklon od globalizácie. Na základe tohto, sa národy jeden po druhom budú snažiť získať zlato obyvateľov či už doma alebo v zahraničí prostredníctvom príkazov na konfiškáciu. Aj napriek tomu, že to bude mať rovnaký  vplyv ako v roku 1933, bude vykonaná pre úplne odlišné dôvody. Jediný spoločný znak bude jasná dôvera bankárov v zlato.

Poznáme iba jednu podobnú štruktúru, ktorá by dokázala uchrániť zlato od takejto konfiškácie a je ňou Stockbridge Management alliancia Ltd. pod správou Ultimate Gold Trust S.A. so sídlom vo Švajčiarsku [www.stockbridgemgmt.com & www.ultimategoldtrust.com ] a autor nie je v tejto spoločnosti zainteresovaný.

Bez ohľadu na to, je veľmi pravdepodobné, že zlato občanov bude skonfiškované ako doma, tak aj v zahraničí pod tlakom domovskej centrálnej banky. V roku 1933 tieto tlaky bánk vyzerali ako potenciálne masívne pokuty.

Zdroj: Gold Forecaster