Prečo sa dlhová kríza začala v Európe “Steve Saville”

Napriek tomu že sme sa tejto téme venovali už v niekoľkých predchádzajúcich komentároch, je dosť dôležitá nato, aby sme ju znova zdôraznili. Pointa je v tom, že dlhová kríza začala v Európe preto, že krajiny eurozóny (EZ) nemajú „samostatné“ centrálne banky. „Samostatná“ centrálna banka je tá ktorá je pripravená a schopná speňažiť všetky vládne dlhy, a bolo by ťažké alebo nemožné nájsť kupca dlhu.

Vláda so zaujatou centrálnou bankou sa môže vždy rozhodnúť priamo zbankrotovať kvôli dlhu, ale nemôže byť nikdy nútená tak urobiť, pretože bude mať  vždy možnosť predať svoj dlh iným centrálnym bankám za novo vytvorené peniaze. Inými slovami, bude mať vždy možnosť vydať sa cestou inflácie. Napríklad americkej vláde nikdy nedôjdu peniaze pokiaľ bude existovať FED.  Predtým tohto roku sa zdalo že americká vláda je hrozbe minutia peňazí, ale to bol len na ukážku.

Dlhová situácia americkej vlády je na lepšie od talianskej vlády iba nepatrne. Okrem toho talianska vláda má oveľa zdravšiu súvahu ako japonská vláda. A napriek tomu výnosy  10 ročných dlhopisov vydaných talianskou vládou sú vyššie ako 6 percent, pokiaľ výnosy japonských a amerických 10 ročných dlhopisov sú v tomto poradí 1 a 2 percentá. Hlavný rozdiel je v tom že americká a japonská vláda majú svoje vlastné centrálne banky a talianska vláda zdieľa centrálnu banku s ďalšími 16timi krajinami. Najviac významné je na tom to že Taliansko má spoločnú centrálnu banku s Nemeckom ktoré nepodporuje infláciu.

V zmysle lepšieho pochopenia zdôrazňujeme že talianska vláda sa nemôže pokúsiť nájsť cestu von z problémov pomocou inflácie bez pôsobenia na nemeckých ochrancov úspor, a tí napodiv nie sú ochotný   darovať kus z ich kúpnej sily na vykúpenie Talianska z dlhu ( alebo presnejšie na splatenie dlhopisov talianskej vlády).

Takže kupci talianskych dlhopisov musia počítať s rizikom že talianska vláda nebude musieť onedlho  splácať svoje obligácie. Kupci amerických a japonských dlhopisov nečelia až takému veľkému riziku. Inak povedané výnosy talianskych dlhopisov sú relatívne vysoké kvôli reálnej možnosti deflácie v krajine, pokým americká a japonská vláda drží výnosy svojich dlhopisov na nízkej úrovni, pretože tieto vlády majú neobmedzenú schopnosť inflácie.

Toto je v rozpore s všeobecným vedomím, že výnosy dlhopisov v Spojených štátoch a Japonsku sú preto také nízke, lebo im hrozí deflácia. Ak by bola moc použiť „tlačiarne“ vládam odobratá, deflácia by sa stala oveľa viac pravdepodobnou, a výnosy dlhopisov by sa posunuli vyššie ako náhle by trh pocítil riziko z bankrotu.

Zdroj: Speculadive-investor