Nedávna pokuta, ktorú EÚ uložila najväčšej pivovarníckej spoločnosti sveta, poukazuje na dôležité príčiny pre cenové rozdiely vrámci spoločného trhu.
Ak ste sa niekedy pýtali, prečo sú ceny piva po celej Európe rozdielne – od 60 eurocentov (0,67 dolára) za pollitrovú fľašu miestneho piva v Českej republike až po 2,1 eura a viac v Írsku – Európska komisia v tohto týždňovom Rozhodnutí o pokute voči skupine Anheuser-Busch InBev NV poskytla dôležitú odpoveď. Spoločnosť, ktorá je najväčšou pivovarníckou spoločnosťou na svete, musí zaplatiť 200 miliónov eur (224 miliónov dolárov) za zneužívanie situácií trhu. Rozhodnutie, avšak iba povrchne poukazuje na hlavný problém európskeho jednotného trhu: jeho neschopnosť zaistiť rovnosť cien.
Prípad AB InBev, ktorý Komisia začala prešetrovať v roku 2016, je pomerne jednoduchý. V Belgicku pivo spoločnosti Jupiler predstavuje približne 40 percent všetkých predajov piva, čo sa týka objemu. AB InBev si na tomto trhu mohol účtovať vyššiu cenu ako cez hranicu v Holandsku, kde je trh s pivom konkurencieschopnejší. Aby si belgickí maloobchodníci nemohli v Holandsku kupovať Jupiler – medzi oboma krajinami neexistuje žiadna colná hranica – AB InBev využil pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré vyžadujú, aby spotrebitelia v krajine, v ktorej sa nachádzajú, vedeli ľahko pochopiť povinné označovanie potravín. Pivovar odstránil francúzsku verziu povinných informácií z fliaš Jupiler, predávaných holandským konzumentom. Obmedzili tiež množstvo piva, ktoré holandským dodávateľom predávali. (AB InBev pri prešetrovaní spolupracoval, čím pokutu znížil.)
Súvisiace: Mapa: Koľko stojí pivo v hlavných mestách sveta
Takéto správanie je v Európe takmer vo viacerých trhoch – EÚ to však iným zatiaľ nedokázala.
Existujú tri zjavné dôvody, prečo sa ceny piva môžu medzi európskymi krajinami líšiť. Jedným z nich je, že daňové režimy nie sú jednotné. Dane z pridanej hodnoty sa v jednotlivých krajinách líšia. Takže spotrebné dane, odrážajúce rozdiely v postojoch k pivu – od prípustnosti a preferencií pre malé remeselné pivovary, kde sa jedná o národný nápoj, ako je to v Českej republike a Nemecku, voči náročnejším podmienkam, ktoré je vidno najmä v severských krajinách.
Rozdielnosť v cenách piva. Cena pollitrovej fľaše domáceho piva v supermarkete pred a po spotrebnej dani a DPH
Avšak ceny pred zdanením sa tiež veľmi líšia. Výskumní pracovníci, ktorí analyzovali rozdiely v cenách potravín, ich okrem iného pripisujú konzumným zvyklostiam a úrovniam bohatstva, ktoré sa líšia od krajiny ku krajine. Cena piva negatívne koreluje s úrovňou spotreby krajiny a pozitívne koreluje s príjmom na obyvateľa. Kruto povedané, v bohatej krajine, ktorá pije menej piva, bude fľaša ležiaka drahšia.
Pivo je drahšie v bohatších krajinách: HDP na obyvateľa ako percento priemeru EÚ
Pivo je lacnejšie v krajinách, kde spotreba je vyššia: Spotreba piva na obyvateľa ako percento priemeru EÚ
Tieto dva faktory však vysvetľujú približne polovicu rozdielu cien piva pred zdanením. Sú to zásadné príčiny, ale ani to nestačí. Masový trh s ležiakom predstavuje relatívne jednoduchý výrobok, čo sa týka prísad, investícií potrebných na jeho výrobu a potrebného množstva práce (úspory z rozsahu sú veľké). Zvyšok rozptylu treba vysvetliť vplyvmi, ktoré sa nedajú tak ľahko rozobrať, ako napríklad celoeurópska veľkoobchodná a maloobchodná infraštruktúra – a konkurenčnosť krajiny, ktorá formuje schopnosť veľkých pivovarníkov, alebo ich nedostatok vie mať vplyv na ceny, ako AB InBev vykonal v Belgicku. Čo by teoreticky malo byť dokonale konkurenčným trhom, keďže sa jedná o kontinent bez vnútorných hraníc, však často neplatí, ako to dokazuje aj spomínaní prípad.
V skutočnosti sa ceny v rámci EÚ môžu veľmi líšiť. Podľa údajov Eurostatu sa cenová úroveň spotrebného tovaru, spotrebovaného domácnosťami v roku 2017 líšila od 70% priemeru EÚ v Bulharsku po 127% v Dánsku. Rozptyl bol v roku 2017 vyšší ako v roku 2008, hoci úroveň príjmov v EÚ sa v týchto rokoch ďalej približovala.
Súvisiace: Mapa: Aká je cena piva po celom svete?
V článku publikovanom v minulom roku, Alexandra Halka a Agnieszka Leszczyńska-Paczesna od Poľskej centrálnej banky ukázala, že cenová konvergencia v EÚ po finančnej kríze v roku 2009 čelila poklesu. Tento fakt čiastočne prisudzovali väčšej ochrane domáceho trhu (po kríze); dokonca aj v EÚ je možná ochrana vo vzťahu k iným členským štátom, najmä prostredníctvom daňových režimov – ako napríklad pri spotrebných daniach z piva. Absencia cenovej konvergencie je však tiež znakom problémov EÚ pri riešení iných deformujúcich faktorov vrátane trhovej sily maloobchodníkov a veľkých výrobcov. Pravidlá však ako iným, tak AB InBev pomáhajú, ale podobné problémy existujú na príliš veľkom počte trhov, čiže ich preskúmanie je veľmi náročné.
Podľa posledného prieskumu Eurobarometra, “Rastúce ceny” sú na zozname spomedzi najnaliehavejších problémov, ktorým EÚ čelí. Vytváranie rovnakých podmienok pre podniky a tým pádom znižovanie cien je podhodnotenou funkciou EÚ a mohlo by si zaslúžiť viac pozornosti. Vďaka rozhodnutiu AB InBev by belgickí konzumenti piva mali mať možnosť užívať si lacnejšie Jupiler, ale ďalšie, umelo vytvorené cenové nerovnováhy stále pretrvávajú.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, WSJ
Facebook komentár