Keďže Federálny rezervný systém čerpal toľko peňazí do bankového systému, prečo my nevidíme väčšie úrovne inflácie? 

Keď Federálny rezervný systém začal toľko peňazí dostávať do bankového systému v rokoch 2009 až 2010 – zhruba 3 bilióny amerických dolárov, mnohí ekonómovia predpovedali to najhoršie: že veľká recesiu prejde priamo do hyperinflácie. Niektorí z nich stále majú rovnaké obavy.

Problém s týmto záverom je, že táto analýza sa zaoberala len z jedným druhom inflácie (spotrebiteľskými cenami), ktorá je spojená s obstaraním alebo nákupom spotrebovaných tovarov a služieb.

Súvisiace: QE pre nechápavých

V 70. a 80. rokoch zažili Spojené štáty relatívne vysoké mieri inflácie spotrebiteľských cien, a to viedlo v tej dobe Paula Volckera ktorý viedol Federálny rezervný systém, k boju proti rýchlo rastúcim cenám.

Tieto manévre Fedu skutočne fungovali. Od polovice 80.rokov sa spotrebiteľské ceny zdali byť pod kontrolou a následne sa prešlo do obdobia, ktoré začalo v neskorých 80.rokoch a 90. roky boli nazývané veľkým upokojením.

Takže, kde všetky tie peniaze išli? Do majetku ako nehnuteľností, akcie a ďalšie finančné nástroje.

Inflácia aktív sa stala dôležitým faktorom na začiatku 70. rokov k tomu, aby ľudia začali kupovať domy, k tomu aby využili ustáleného rastu cien domov a následne začali kupovať zlato, ako ochranu proti inflácií a začali nakupovať ďalšie majetky, ako obrazy, keďže chceli využiť ich neustále zhodnotenie hodnoty.

Začiatok nálady v 90.rokoch pokračuje aj po roku 2000 a stále viac a viac je vidno diskusie ohľadom bublín v cenách aktív. Následne sme zažili dot-com bublinu a bubliny v sektore nehnuteľností, burzové bubliny a komoditné bubliny.

Samozrejme, že je veľmi ťažké definovať kedy sa blížime k hodnote bubliny a zatiaľ nebola publikovaná žiadna uspokojivá definícia a vonkoncom už nie definícia, ktorá by vedela identifikovať bublinu aktív pred tým, než sa objaví. Ale obavy z bublín  existujú a analytici poskytujú vystražné znamenia.

V podstate investori, najmä bohatí a sofistikovaní investori mali päťdesiat rokov na to, aby si vybudovali svoje odborné znalosti v oblasti nafukovania cien aktív.

Keďže bolo vytvorených toľko finančných operácií, väčšina peňazí, ktoré vytvoril Federálny rezervný systém práve smerovali do finančného okruhu a oveľa menej finančných prostriedkov išlo do oblasti iných priemyslov.

Súvisiace: Šokujúce tvrdenie Deutsche Bank: „Kvantitatívne uvoľňovanie v Európe bude neefektívne“

Preto je vidno tlmené reakcie v cenách hospodárstva a spotrebiteľov, od stimulov Fedu. Aj napriek tomu, že rast spotrebiteľských cien v polovici 80. rokov poklesol, inflácia cien aktív pokračovala do 90. rokov a ďalej, čo poháňalo Fed a všetky finančné inovácie, ktorá realizovali. Investori dostala veľmi, veľmi dobrú príležitosť k využitiu rastúcich cien aktív.

Preto je vidno obavy z deflácie spotrebiteľských cien a to aj napriek tomu, že Federálny rezervný systém bol poskytol toľké objemy uvoľnenej menovej politiky. Investori sa v súčasnom prostredí zdajú byť spokojní a nechcú presúvať svoje peniaze do aktív, čiže to potom nevidno ani vo výrobe tovarov a služieb.

Zdroj: FinaciaSense

Facebook komentár