Prečo nedávam bezdomovcom peniaze

Pred pár týždňami som počúval reláciu, v ktorej niekto vravel, že keď má pri sebe peniaze, vždy dáva bezdomovcom niekoľko. Začal som nad tým premýšľať, pretože ja im zriedkavo dávam peniaze.

Asi nezískam veľa kamarátov medzi tými s krvácajúcim srdcom, ale čo už. Taký som ja.

Prečo nedávam bezdomovcom peniaze:

1. Neviem, čo s nimi urobia

Čo ľudia urobia so svojimi peniazmi, je ich vec. Ak pracujú 40 dní v týždni, a chcú si kúpiť niekoľko lopatiek z každej výplaty, kľudne. Ak si chcú kúpiť alkohol a opiť sa na mol, to je tiež ich právo. Amerika, baby.

Ale keď ja dávam svoje peniaze niekomu, tak je to už aj moja vec, a neviem, kam idú moje darované peniaze. Neberiem žiadne drogy. Sotva pijem alkohol, a keď aj, tak nie toľko, aby som spadol pod stôl. Nepodporujem pitie veľkého množstva alkoholu alebo užívanie pouličných drog. To je všetko. Prípad uzavretý.

Keď dám svoje peniaze bezdomovcovi, možno ich minie na drogy. To znamená, že som nepriamym podporovateľom užívania drog a/alebo iných nelegálnych vecí. Tak prepáčte, že som vonku z hry.

A áno, viem, že nie každý bezdomovec užíva drogy a pije. Ale často je zrejmé, ktorí z nich to robia, a pri mnohých ďalších je to také neisté. Odmietam podporovať scénu s desiatnikom a ostávam radšej opatrný.

Súvisiace: Drahý priateľ: Tu je 41 dôvodov prečo ti nepožičiam peniaze

2. Nemám rád ten pocit, keď som oklamaný

Keď som sa presťahoval do Seattle v roku 2000, bol tam bezdomovec pred jedným divadlom v centre mesta. Mal v ruke plechovku a vravel, že došiel mu palivo a potrebuje sa dostať domov k rodine. Vyzeral celkom čisto a upravene a nemyslím, že mal v úmysle ísť sa opiť, tak som mu dal nejaké peniaze.

Teraz píšeme rok 2011, a hádajte kde je ten chlap? Pred tým istým divadlom s tou istou prázdnou plechovkou. Viem, že palivo je drahé, ale trvá 11 rokov naplniť nádrž? V podstate sa živí lžou. V politike by to znamenalo ďalšie volebné obdobie vo vláde, ale ja na toto prispievať nebudem.

3. Vážne to potrebujú?

Keď som žil v Portlande, zvykol som sa rozprávať s partiou detí, ktorí sa flákali po parku a vyzerali, že sú v núdzi. Vždy som vybral jedného či dvoch z nich a pravidelne som im dal nejaké drobné. A to bolo pre mňa obdobie, keď som na tom nebol až tak dobre. Finančne mi nevychádzalo… a to vôbec.

O niečo neskôr miestne noviny uviedli príbeh, pri ktorom som videl na obrázku tú istú skupinu detí. Ukázalo sa, že to vôbec neboli pouličné deti, ale bohaté deti z predmestí Portlandu. Boli to deti, ktoré chodili do súkromných škôl, pochádzali zo zámožnej rodiny a starali sa o nich veľmi dobre. Oni žobrali v parku z rebelovania svojej partie.

Takže v čase, keď som fakt potreboval svoje vlastné peniaze, dával som ich nejakým deťom, ktoré ma využili na experiment.

Súvisiace: 6 vecí, na ktorých nákup by ste si nikdy nemali požičať peniaze

4. Je to zločin

Nie, nenazývam bezdomovcov zločincami. Túto výmenu nazývam zločinom, aspoň čiastočne.

Ty a ja máme prácu. Pracujeme a pravdepodobne veľmi tvrdo. Investujeme do toho čas a dostávame za to vyplatené. Tomu sa hovorí férová výmena. V našej súčasnej spoločnosti, či už je dobrá alebo zlá, musíme vymeniť výrobok alebo službu za peniaze. Takáto je hra.
Samozrejme, že sú aj iné spôsoby získavania peňazí ako lotérie, krádež a altruizmus. Ale žobranie nie je lotéria, ani krádež, pretože človek daruje z vlastnej vôle.

Takže to musí byť altruizmus.

Ale je to altruistické? Päť dolárov síce zasýti niekoho, aby mu neškvŕkalo v bruchu, ale čo vlastne robí tých päť dolárov? Najlepšie to môže povedať bezdomovec.

5. Skutočne pomôžu moje peniaze?

Môžem kúpiť Bobovi sendvič, ktorý ho zasýti. To je aspoň trochu užitočné. Ale Bob bude potrebovať ďalší sendvič. Čo sa stane potom? Sendviče budem musieť kupovať Bobivi naďalej… alebo aspoň niekto iný. Bob zostane rovnaký. On nič nerobí, nič neprodukuje, jeho hviezdy sa nepohnú. Potenciál pre rast sa nezvýšil ani o cm, a nenaučil sa nič o procese.

To je nikdy sa nekončiaci proces, ktorý je predurčený na neúspech. Je to niečo ako dávať peniaze feťákovi, ktorému došiel fet. Abstinenčné príznaky už prichádzajú a vy sa budete cítiť nepríjemne, pretože viete, že bude trpieť. Takže mu „pomôžete“ tým, že mu dáte peniaze na ďalšiu dávku. Povolíte, lebo nechcete sa konfrontovať s krátkodobou bolesťou, ktorú prežije, a namiesto toho predĺži agóniu. To vôbec nie je pomoc. Stávate sa spolupáchateľom v zlomenom spôsobe života, v rozbitom systéme.

Súvisiace: Ako vaše výdavky riadia váš život

6. Bezdomovectvo nie je problém, je to symptóm

Prial by som si, aby sa mohlo bezdomovectvo liečiť peniazmi. Tak by vláda, vy a ja sme mohli dať do toho hromadu peňazí a problém by bol vyriešený. A úprimne povedané, bol by som za.
Ale pochopiteľne to nie je riešením.

Títo ľudia skončia na ulici z rôznych dôvodov: smola, vzbura, nedostatok peňazí, zlé plánovanie, trauma, rozvod, zanedbávanie, alebo iba rozhodnutie. „Pôjdem na ulicu a budem bezdomovcom.“

Bez ohľadu na príčinu, trvanie a dĺžku tohto stavu, bezdomovec skôr či neskôr začne uvažovať nad otázkou „čo budem robiť?“. To znamená, že niektorí bezdomovci zomrú na uliciach. Niektorí z nich zmenia svoj stav a dostanú sa z ulice rýchlo. Niektorí bohatí manažéri a generálni riaditelia boli kedysi bezdomovcami.

Zdroje sa nachádzajú všade. Existujú knižnice s bezplatným pripojením na internet, lacné obchody s oblečením, lacné alebo bezplatné pobyty, vládne programy na pomoc týchto ľudí… zoznam je dlhý. Jedna vec je istá – tento stav nie je nevyliečiteľný. Najväčšia časť „vyliečenia“ nespočíva v čakaní na pomoc, ale v rozhodnutí o zmene a vo využití dostupných zdrojov.

7. Dať ľuďom peniaze je vyhýbanie sa skutočnej pomoci

Je to pravda. Počul si ma. Dať niekomu pár babiek neznamená, že sa zmení to, čo sa stalo s ich životom, ani to, prečo sa to celé stalo.
Ale poznám ľudí, ktorí darujú bezdomovcom peniaze kvôli týmto strašným dôvodom:

• Keď im dám peniaze, nechajú ma na pokoji.
• Nič iné pre nich nemôžem urobiť.
• Cítim sa previnilo, lebo zarábam toľko peňazí.

A budem úprimný, občas aj ja som cítil podobné výčitky. Ale neschopnosť konfrontovať sa s týmto faktom, a hádzať do toho peniaze, nič nevyrieši.
Ak chceme naozaj pomôcť, potrebujeme na to viac ako peniaze. Chápete ma, však? Aj bezdomovci potrebujú peniaze, samozrejme, ale ak sú stále na ulici, tak problémom je niečo iné.

Nie, nie som totálny blbec.

Nie som bezcitný človek. Chápem, že sendvič môže zachrániť život. Nerád dávam peniaze z hore uvedených dôvodov, ale nebudem ignorovať niekoho, kto klope na dverách smrti.

Súvisiace: Zoznámte sa s 35-ročným finančníkom, ktorý predal najdrahšiu životnú poistku na svete

Viem, že moje slová majú dôsledky. Som si vedomý toho, že keby dnes všetci prestali dávať peniaze bezdomovcom, zajtra by bolo na ulici pár mŕtvych ľudí.

Neviem, čo viac povedať o tom. Ale čo keby sme všetci prestali dávať bezdomovcom peniaze a namiesto toho by sme sa s nimi začali rozprávať?

Zdroj: HuffingtonPost