Prečo je vlastníctvo zlata úplne nevyhnutné – Charles Ponzi a stretnutie s Cassandrou

„Dobrovoľne akceptujem Cassandrin osud. Hovoriť pravdu, aj keď viem, že je príliš neskoro“

Anne Killigrew

V jeden pekný deň v uliciach Washingtonu D.C., duch Charlesa Ponziho nadviazal konverzáciu s duchom Cassandry. Bol to očarujúci diabol a predpokladal, že ona ho bude pokladať za neodolateľného, a tak začal: „Je ironické, že ja som zlodej, zatiaľ čo ty vidíš a hovoríš pravdu, ale ľudia veria mne a pohŕdajú tebou.“

Cassandra nebola očarená a odpovedala: „Je to pravda. Väčšina ľudí uprednostňuje pôvabnú lož pred vážnosťou pravdy. Keďže mi aj tak nik neverí, môžeš mi povedať, aký podvod práve ponúkaš. Naozaj ma to zaujíma. Prosím, hovor.“

Nikto by nemal zmeškať príležitosť, odpovedal senátor Ponzi so slovami: „Hľadám veľký úspech s centrálnym bankovníctvom, peniazmi a neustále rastúcim dlhom. Úprimne, sú ľahko predajné a ľudia ku mne prichádzajú so žiadosťami podieľať sa na tomto podvode. Zatiaľ je to celkom výnosné a vyzerá to byť dobré dlhodobo.

Cassandra sa pozerala do diaľky a videla víziu niečoho znepokojujúceho, ale rozhodla sa o tom nehovoriť, keďže aj tak nikto nemal záujem o pravdu. Úprimne, bolo to depresívne, ale bola zvyknutá na prekliatie, ktoré bránilo jej víziám, aby boli pochopené. „A na čom ďalšom ešte pracuješ?“

Predseda Ponzi sa smial a povedal s viditeľným uspokojením: „Deriváty Európskeho dlhu dokazujú byť oveľa lepšou investíciou ako sa očakávalo. Moji priatelia a ja sme zarobili miliardy dolárov na týchto kúskoch papiera. Vlastne, prestal som počítať – v súčasnosti už môžeme mať trilióny. Bez ohľadu na to, tieto a iné deriváty sú obrovskými víťazmi.“ Vyzeral tak arogantne, že Cassandra chcela vykričať pravdu, ale iba sa smiala a tým hladila jeho ego. „Áno, vidím, že to bol doteraz obrovský úspech, a že ste veľmi dobre odmenení. Na čom ďalšom pracujete?“

Ponzi jej povedal: „Míňanie deficitu ide tiež celkom dobre. Berieme peniaze, ktoré nazbierame na daniach a požičiavame oveľa viac, a potom ich míňame na super veci, plus kupujeme pre nás hlasy, vojny a skvelý dôchodkový systém. Potom vyvíjame tlak na Wall Street, dodávateľov pre armádu, ropné spoločnosti a farmaceutické spoločnosti pre viac príspevkov, a funguje to skutočne výborne, pre mňa a mojich kamarátov. Robíme to každé dva roky, ale vždy vo väčšej miere.

Cassandra sa na chvíľu pozrela preč, videla ďalšiu víziu s tsunami dolárových bankoviek a budúcu hrozbu  (preferovala podceňovanie) a pozerala sa poslancovi Ponzimu do očí hovoriac: „Nemôžete minúť peniaze, ktoré nemáte, bez následkov. Ten podvod nemôže pokračovať navždy. Nakoniec nastane katastrofa.“

Poslanec Ponzi bol maximálne sebavedomý  keď povedal: „Stávate sa otravnou, ale dám vám krátku lekciu politiky. Po prvé, nikto nechce počuť, že tento veľký  projekt niekedy skončí. Po druhé, trvá to dlhú dobu, tak prečo by to nemalo fungovať ďalších 100 rokov? Po tretie, nikto nevystúpi z rozbehnutého vlaku. Po štvrté, ľudia nemôžu vidieť to, čo nechcú vidieť, takže takmer každý bude ignorovať vaše vízie a pravdu.“

Cassandra to všetko počula už predtým. Videla rásť a padať ríše; obrovské armády, ktoré všetkých porazili, ale neskôr zlyhali; mocných kráľov, ktorí inšpirovali ľudí s nesplniteľnými snami a čoskoro boli všetky zničené; krajiny, ktoré sa dostali do nesolventnosti; a najhoršie, jej milovaná Trója zničená nenásytnosťou, aroganciou, láskou k moci a obrovskými klamami. Pán Ponzi a jemu podobní použili ich deštrukčnú moc nespočetne veľakrát v minulosti, a ona očakávala, že tento druh pretrvá mnoho ďalších rokov.

Cassandra bola znechutená duchom Charlesa Ponziho, bez ohľadu na to, ako očarujúco a pokojne rozprával. Vzala červenú tabletku a začala miznúť volajúc naňho: „Už to bude trvať iba krátku dobu. Buď na pozore…“ A potom zmizla.

Pán Ponzi bol rád, že skončili jej otravné  vízie, krátko sa zamyslel nad tým, čo chcela povedať, a potom vzal modrú tabletku a zapil ju zdravým dúškom whisky, a ďalej rozmýšľal o ďalších podvodoch, ktoré by mohol predať.

Myslel si, že v diaľke počul niekoho kričať: „Vytlač viac peňazí, nič sa nemôže stať, všetko je v poriadku.“ Smerovalo to priamo k nemu, ale už bol čas si zdriemnuť a on chcel pokračovať v sne o nekončiacom bohatstve bez námahy, uskutočnenom bez dôsledkov a zabezpečujúcom viac pre všetkých, najmä preňho. Bol to uspokojivý sen. Spokojne sa usmieval, milujúc ilúzie spôsobené modrou tabletkou, a cítil sa dôležito a neporaziteľne.

Cassandrin duch sa usmieval z diaľky a čakal na „Stalo sa“ v 21. storočí. Myslela si, že čakanie nebude trvať dlho.

Preložil: Juraj Kuchar

Zdroj: DeviantInvestor