Prečo je dnes systém papierových peňazí odsúdený na neúspech a čo to znamená pre investorov?

(Článok z našej Finpédie – Definícia pojmu: “Fiat peniaze”)

Existuje jasná súvislosť medzi našim systémom fiat (nekrytých alebo papierových) peňazí, zásobou peňazí, úverov v ekonomike a 30-ročným boomom, ktorý vyústil k dramatickému koncu v roku 2008.  Investori (a každý kto má bohatstvo) môžu oceniť, ako krehký náš finančný systém je, a čo robiť, aby sa ochránili pred jeho neodvratným kolapsom.

Po prvé, musíme stanoviť vzťah medzi nekrytými peniazmi a množstvom peňazí v ekonomike.

Dnes, po prvýkrát v histórii, máme situáciu, kedy všetky svetové meny sú fiat, čo znamená, že sú to peniaze len vďaka vládnemu nariadeniu. Žiadna z týchto mien nemá vnútornú hodnotu, ani nie sú podložené žiadnym druhom zásob ako je zlato alebo striebro. Zároveň nie su prenosné, odolné, ľahko deliteľné, aby by boli vhodné na prijímanie ako platobný prostriedok.

Podľa slov predsedu Federálneho rezervného, ​​Bena Bernankeho, “Americké doláre majú hodnotu, len do tej miery, pokiaľ su prísne obmedzené v ponuke.” Preto, ak je vytvorených viac Dolárov, Eur, alebo Britských Libier, ich hodnota klesá.

Čo to znamená, keď vláda chce zaplatiť za nový sociálny program alebo sľub z kampane? Nič im nezabráni vytváraniu viac Dolárov, Eur, alebo Britskej Libry a môžu to robiť v podstate na dotyk jedného tlačidla.

Teraz, keď sme zistili spojitosť medzi fiat peniazmi a ponukou peňazí v ekonomike, musíme skúmať súvislosť medzi množstvom peňazí v ekonomike a „boom-bust“ cyklu, ktorý vyvrcholil v globálnej finančnej kríze v roku 2008. To je proces, ktorý sa dá najlepšie opísať pomocou Rakúskej teórie hospodárskeho cyklu.

Rakúska teória hospodárskeho cyklu pripisuje úrokovým sadzbám zásadnú úlohu v zdravom hospodárstve. Dôvod je, ze úrokové sadzby koordinujú výrobu v čase. Napríklad, keď spotrebitelia radsšej šetria svoje peniaze ako míňaju, úrokové sadzby majú prirodzenú tendenciu klesať, pretože prirodzene vzniká hojnosť dostupného kapitálu.

Tieto nízke úrokové sadzby motivujú podniky k požičiavaniu si penazí, a teda rozširovaniu výroby a vyvíjaniu nových produktov. To je presne čas, kedy by sa podniky mali rozširovat, pretože vtedy spotrebitelia šetria, a preto budú mať v budúcnosti peniaze na nový tovar a služby.

Naopak, keď spotrebitelia uprednostnia minutie svojich peňazí pred uložením, ponuka dostupného kapitálu klesá, a tak úrokové sadzby stúpajú. Toto podľa poradia odrádza podniky od požičiavania si peňazí na rozširovanie, čo je pozitívne, pretože spotrebitelia nebudú mať peniaze na nákup ich výrobkov.

Takže ako môžeme vidieť podľa signálov o nákladoch na pôžičky, úrokové sadzby hrajú dôležitú úlohu v zdravej ekonomike.

Problém nastáva, keď centrálne banky intervenujú na voľnom trhu a umelo potláčaju úrokové sadzby, čo robia dnes, a to, čo robili posledných tridsať rokov.

Keď centrálni bankári zatlačia ceny umelo, pošlú tak falošné signály podnikom, povzbudzovaných k požičiavaniu penazí na rozširovanie, pretože je to lacné. Problém je, že spotrebitelia nemaju úspory, takže nebudú môcť kúpiť tovar a služby, ktoré tieto spoločnosti produkujú.

Teda zasahovanie do voľného trhu na podporu toho, čomu hovoria “agregátny dopyt,” politici a centrálni bankári skutočne udržiavaju boom, čo spôsobuje ešte nerovnejšie prerozdelenie kapitálu a zlých investícií. Nakoniec, keď umelé boom obráti smer, ako prírodné zákony hovoria, straty budú oveľa väčšie, ako keby politici do trhu nezasahovali.

Bohužiaľ, bol to John Maynard Keynes, ako rakúski ekonómovia Friedrich Hayek a Murray Rothbard, ktorý vyhral intelektuálnu debatu, a tak budeme aj naďalej sledovať zlomený ekonomický model, ktorý sa úplne zdisktreditoval.

Zhrnutie

Toto všetko znamená, že politici a centrálni bankári to potiahnu do mimoriadnej dĺžky, aby sa pokúsili vzkriesiť umelé boom a udržať úverovú bublinu. Budú aj naďalej trestať šetrných občanov a nabádzať investorov, aby riskovali. Budú držať ceny peňazí (úrokovú sadzbu) umelo nízko tak dlho, ako môžu. A budú aj naďalej záchraňovat nesolventné národy, banky a podniky.

Nakoniec však úverová bublina praskne. Spúšťou bude možno ďalšia finančná kríza, možno trh s derivátmi a možno spúšťou bude vojna.

Bez ohľadu na spúšť, dôležité je si uvedomiť, že náš súčasný systém nekrytých peňazí, frakčné rezervy bankovníctva, „too-big-to-fail”, priateľský kapitalizmus a keynesiánska ekonomická doktrína nie su udržateľné. A keď bublina konečne praskne, zažijeme ťažkú ​deflačnú ​depresiu, počas ktorej snáď prebudujeme náš ekonomický systém, počnúc našimi peniazmi. Potom, a iba potom, môžeme začať nový cyklus skutočnej trvalej prosperity.

Za účelom, aby sme sa ochránili od tochto nevyhnutného kolapsu, investori potrebujú zvážiť držanie časti svojho majetku vo fyzickom zlate a striebre mimo bankový systém. Potom, čo získali túto bezpečnostnú sieť, sa môžu začat obzerať po iných aktívach, ktoré by mohli prosperovať počas tohto obdobia.

Prelozil: Martin Handzo

Zdroj: 247Bull