K rastu štátneho dlhu prispeli vojny, veľké zníženia daní a ekonomické záchranné balíčky.
Národný dlh Spojených štátov sa približuje k 20 biliónom dolárov, sú v mínuse presne 19,85 biliónov. Keď dlh prevýši 20 biliónov, bezpochyby sa všetci začnú pýtať, kto je za nárast zodpovedný.
Pohľad do minulosti nasvedčuje, že podiel na vine majú republikáni aj demokrati. Dlh navýšili najmä vojny, nižšie dane a záchranné balíčky.
Súvisiace: Dlh USA sa počas nasledujúcich 30 rokov zdvojnásobí
V článku sa pozrieme na kľúčové momenty, ktoré ovplyvnili vývin dlhu, a tiež naznačíme výhľady do budúcnosti.
V auguste 1981 boli Spojené štáty na počiatku recesie a prezident Ronald Reagan podpísal zákon, ktorým výrazne znížil dane. Zástancovia Reagana argumentujú, že zníženie daňových sadzieb prispelo k oživeniu americkej ekonomiky a burzy, avšak zjavným negatívom bol menší príliv peňazí do štátnej pokladnice. Správa amerického ministerstva financií potvrdila, že zákon z roku 1981 za prvé štyri roky svojej platnosti znížil príliv peňazí do štátneho rozpočtu v priemere o 118 miliárd dolárov ročne (v prepočte na dnešnú hodnotu dolára).
Prezident G. W. Bush v roku 2001 a 2003 tiež znížil dane, a to daň z príjmu fyzických osôb a daň z kapitálových ziskov a dividend. Tabuľka ukazuje, o koľko peňazí „ochudobnilo“ Bushove zníženie daní štátny rozpočet, a porovnáva ho s ďalšími významnými momentmi. Prezident Barack Obama v roku 2010 na dva roky znížil dane ešte viac, a v roku 2012 väčšinu z dočasných riešení zmenil na trvalé. Kathy Ruffingová z Centra pre rozpočtové a politické priority odhaduje, že Bushove zníženie daní predstavuje vo fiškálnom roku 2017 dlh približne 5 biliónov dolárov vrátane úrokov.
USA minuli veľa peňazí aj na vojnu v Iraku a v Afganistane, do ktorej sa zapojili po teroristickom útoku z 11. septembra 2001. Podľa Kathy Ruffingovej sa pre dve vojny dlh navýšil spolu s úrokmi približne o 2 bilióny dolárov.
Jedenapolročná Veľká recesia začala v decembri 2007 po kolapse na americkom realitnom trhu. Dlh narastal aj počas funkčných období Busha a Obamu, a vládne záchranné programy boli predzvesťou ďalšieho nárastu štátneho dlhu. Počas fiškálnych rokov 2009-2012 štátny dlh ročne vzrástol o viac ako 1 bilión dolárov.
Keď sa Spojené štáty ešte zotavovali z Veľkej recesie, podpísal prezident Obama vo februári 2009 zákon, ktorý mal vzpružiť americkú ekonomiku (American Recovery and Reinvestment Act). Okrem zníženia daní minul miliardy dolárov na podporu nezamestnaných a na budovanie infraštruktúry.
Súvisiace: “Dlhová bomba USA exploduje” – Peter Schiff
Obama tvrdil, že balíček bude významným medzníkom na ceste k ozdraveniu ekonomiky, avšak republikáni sa vyjadrili, že zbytočne minul štátne peniaze. Pôvodne mal investovať 787 miliárd dolárov, avšak Rozpočtový úrad Kongresu v roku 2015 navýšil investíciu na 836 miliárd. Podľa Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet počas fiškálneho roku 2016 dlh stúpol aj s úrokmi o 1 bilión dolárov.
Predpokladá sa, že dlh USA porastie, pretože Štáty investujú do programov týkajúcich sa starnúcej populácie. Rozpočtový úrad Kongresu predpovedá, že ak zákony nezmenia, teda ak prezident Trump a republikánsky Kongres nič neurobí, zvýši sa štátny dlh na 150 % HDP. Dnes je vo výške 77 % HDP. Trump sľúbil, že presadí stratégie, ktoré by mohli vo veľkej miere ovplyvniť dlh. Chce značne znížiť dane a posilniť vojsko. Okrem toho sľúbil, že v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti zmeny nenastanú. Podľa odhadov Trumpove daňové stratégie, ktoré načrtol počas svojej prezidentskej kampane, zvýšia za desaťročie štátny dlh približne o 7,2 bilióna dolárov.
Preložila: Mariana Ferusová
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: GoldSilver, MarketWatch
Facebook komentár