Prečo Čína samú seba považuje za pupok sveta

Čína nie je iba najľudnatejšia krajina na svete, je to zároveň aj jedna z najstarších civilizácií – isté spoločenstvo ľudí zamerané na poľnohospodárstvo sa vytvorilo okolo Žltej rieky už pred 5 000 rokmi. Počas tejto dlhej doby – prakticky za celú históriu ľudstva – Čína bola pomerne izolovaná krajina, odtrhnutá od ostatných obyvateľov planéty či už veľkým oceánom na východe, džungľou na juhu, pohorím na západe a mrazivou tundrou na severe.

Nikdy si nevytvorila dlhotrvácny a priateľský vzťah s inou krajinou. Počas dvoch tisícročí bolo Čínske impérium akoby vlastným vesmírom priživujúcim sa na Kórei, Vietname a iných susedoch a zároveň sa tešila veľkej úcte iných, vrátane Japonska. Jej neoblomná kultúra sa šírila počas mnohých storočí celou východnou Áziou a jej vplyv bolo a aj je vidno v hudbe, tanci, maľbách, náboženstve, filozofii, architektúre, divadle a najmä v jazyku a literatúre.

Súvisiace: 10 dôvodov, prečo sa môže čínskej produkcii zvyšok sveta len prizerať

Ľudia zo západu mohli v  druhej polovici dvadsiateho storočia považovať Čínu za krajinu tretieho sveta. Relatívne zaostalý národ so zaostalou technológiou, neexistujúcou infraštruktúrou, nedostatočnou hygienou, silným znečistením a zaostalým politickým zriadením. Avšak veľmi sa mýlili a neodhadli vplyv Číny na susedné krajiny a svet ako celok.

Čína vidí samú seba ako Chung-Kou – kráľovstvo stredu, stred vesmíru, najstaršia kultúra a ľudská spoločnosť. Návštevník z dynastie Tang (zlatý vek Číny) by aj dnes v uliciach videl dedičstvo, ktoré tu zanechal.

1,3 miliardy Číňanov nevníma žiadne zmeny vo svojej vnútornej morálke ani po tisíc rokoch. Ich zmysel pre kultúrnu nadradenosť je väčší ako napr. u Japoncov, ku ktorým civilizáciu prakticky doniesli. Cudzinci v očiach bežných Číňanov môžu pôsobiť menejcenne, skorumpovane, dekadentne, nelojálne, zraniteľne a barbarsky.

Až keď si uvedomíte, ako Číňania vnímajú ľudí zo zahraničia, zistíte, že je omnoho ľahšie s nimi vychádzať. Nepodvolia sa však ľahko. V „ópiovej vojne“ medzi rokmi 1839 a 1860 Británia nútila Číňanov užívať bengálske ópium, anektovala Hongkong a vyhlásila nezávislosť viacerých čínskych miest, vrátane Šanghaja.

Francúzi, Nemci a Rusi čoskoro Britániu nasledovali, zatiaľ čo Japonci, napodobňujúc západ, rozdrvili Čínu vo vojne v rokoch 1894 – 1895 a anektovali Taiwan. Toto bol však iba predpoklad pre celkovú ofenzívu do vnútrozemia. Keď Japonci odišli, nasledovala občianska vojna, ktorá bola zavŕšená víťazstvom vojsk Mao Ce-tunga v roku 1949. „Západní diabli“ postupne opustili výnosné oblasti v Šanghaji a iných mestách a nechali si iba Hongkong (do roku 1997).

Xenofóbia môže byť v tomto prípade prirodzená reakcia na tieto udalosti a je ju aj cítiť. To, či Číňania sú kultúrne nadradení oproti ostatným národom je však otázne. Oni veria, že sú.

Avšak, mnoho úžasných duchovných a umeleckých diel Číňanov má konkurenciu v ostatných častiach sveta a Číňania to dobre vedia. Sú schopní ukázať obdiv pre európske diela a monumenty rovnako ako obdivujú efektivitu britského, francúzskeho a severských politických systémov, rovnako ako aj americký technologický pokrok. To, či sa cítia nadradene, je otázka pre oblasť morálnych a duchovných zásad. Oproti tomu, že mnoho iných národov si myslí, že to čo majú oni, je najlepšie na svete, je Čínsky prístup výnimočný.

Číňania však, rovnako ako Rusi alebo trebárs Moslimovia, kombinujú svoj zmysel pre morálku spolu s kritikou západu. Vidia totiž európske národy  – Britov, Francúzov, Španielov a Portugalcov ako národy so zašlou slávou, ktoré sú v úpadku a rozklade. Vidia americkú kultúru ako sa rozpadá ešte predtým, než dosiahla svoj vrchol a vidia Japoncov, ktorí boli kedysi skôr študentmi čínskej filozofie a kultúry, ako ju hanebne znesvätili materializmom a konzumom. Nikdy neobdivovali Rusko.

Súvisiace: 5 vecí, ktoré ste nevedeli o podnikaní v súčasnej Číne

Aké sú teda výnimočné čínske vlastnosti? Každý Číňan vám povie:

• Striedmosť
• Tolerancia
• Láska k rodičom
• Zdvorilosť
• Šetrnosť
• Trpezlivosť
• Úcta k starším
• Úprimnosť
• Lojalita
• Blízkosť rodiny
• Tradícia
• Dôveryhodnosť
• Stoicizmus
• Húževnatosť
• Sebaobetovanie
• Láskavosť
• Umiernenosť
• Vlastenectvo
• Askéza
• Pracovitosť
• Harmónia
• Odolnosť voči korupcii
• Štúdium
• Úcta k hierarchii
• Štedrosť
• Prispôsobivosť
• Svedomitosť
• Zmysel pre povinnosť
• Hrdosť
• Úcta k prírode
• Priateľstvo
• Vďaka za priazeň
• Nestrannosť
• Čistota
• Jemnosť
• Múdrosť

Človek zo západu, ktorý sa díva na tento zoznam hodnôt, sa môže pýtať, že kde je tá ich skromnosť a nestrannosť, avšak mnoho Číňanov tieto hodnoty vo svojom každodennom živote naozaj dodržiava. Nech si o nás myslia hocičo, nevyzeráme určite ako ťažko pracujúci, svedomití, trpezliví, nenároční a šetrní. Oni väčšinou vyzerajú, že žijú v harmónii s ostatnými a v styku s nami sú zväčša zdvorilí a prispôsobiví.

Preložil: Anton Kuric

Zdroj: CrossCulture