Prečo cena zlata môže klesnúť o ďalších 50%

Negatívny výsledok cien zlata v roku 2013 pripravil cestu k miernemu oživeniu v oblasti drahých kovov, keďže cena zlata od začiatku nového roka stúpla o takmer 10%.

Ale môže to znamenať začiatok predohry obratu pre ďalšie dlhé roky v cene zlata alebo sa jedná len o dočasný výkyv? V novej analýze od analytika menom Claude Ebb sa pozrieme na cenu zlata, v súvislosti s cenami spoločností zo sektora ťažby zlata, kde by sme mohli nájsť odpoveď. Poukazuje na to, že historicky bola cena zlata a akcií baníckych spoločností úzko prepojené.

Ako môžete v grafe vidieť cenu zlata a akcie ťažobných spoločností zo sektora zlata, jedná sa o vysokú koreláciu, ale pokles cien akcií v posledných rokoch výrazne prekonáva pokles ceny skutočného kovu. Takže, ak by tento vzťah mal byť v budúcnosti dodržaný, musela by cena zlata poklesnúť o 50%, alebo cena ťažobných spoločností (zo sektora zlata) bude musieť vzrásť o približne 100%.

Takže, potom ak by cena zlata mala dohnala cenu ťažobných spoločností v oblasti zlata, alebo naopak? Ebb navrhuje nasledovné:

* Cena zlata odráža ponuku a dopyt už vyťaženého zlata
* Hodnota zlatých baníkov odráža súčasnú hodnotu k doteraz vyťaženému objemu zlata

Ak by tieto dve myšlienky boli správne, potom by cena zlata nakoniec mala nasledovať cenu ťažobných spoločností, ako naopak. Koniec koncov, v prípade, že cena akcií ťažobných spoločností nám hovorí niečo o súčasnej hodnote zlata v budúcnosti, potom by sme mali očakávať, že cena zlata bude nasledovať hodnotu ťažobných spoločností.

( Súvisiace: Drahé kovy sa chystajú na zmenu trendu voči akciovým trhom )

Samozrejme, je tu vždy možnosť, že vzťah medzi ťažobnými spoločnosťami zo sektora zlata a samotných cien zlata sa poruší. Možno, že investori jednoducho stratili vieru v možnosti firiem ťažby zlata, alebo ich schopnosti dosahovať zisky z ich dolov. Will Becker zo spoločnosti Behind the Numbers v minulom roku vydal správu o výskume banských spoločností zo sektora zlata, v ktorej tvrdil, že ťažobné spoločnosti čelia veľkým problémom, ako aj neschopnosti zabezpečiť financovanie, čeliť zvýšeným licenčným poplatkom, daniam z ťažby a klesajúcej kvalite rudy zlata.

V skutočnosti priemerný stupeň vyťaženého zlata klesol na 1,5 gramu k tone rudy. K tomu poznamenal, že priemerný stupeň ruda v USA, Kanade a Austrálii bol v roku 1950 na úrovni 12 gramov na tonu a zhruba 3 gramy na tonu v roku 2009. Inými slovami, svet čelí omnoho problimatickému vyťaženiu tohto kovu. To by samozrejme mohlo byť veľmi optimistické znamenie pre ceny zlata, ako nárast svetových dodávok zlata by mohol výrazne spomaľovať.

Na konci bude dôležité najmä to, akú budúcu úlohu bude mať tento drahý kovov v globálnom menovom systéme. V prípade, že  v skutočnosti bude zlato stále ťažšie vyťažitelné, bohatý investori si budú môcť nájsť inú kov, ktorým by sa mohli zdobiť a vykonať ďalšie investície do zabezpečenia proti inflácii a menových rizík.

( Súvisiace: Cena zlata aktuálne prerazila úroveň výrobných nákladov )

Na druhej strane, ak zlato nakoniec bude fungovať ako jediné útočisko pre investorov vo svete, kde vlády znehodnocujú hodnotu každej inej formy meny, potom cena drahých kovov bude aj naďalej prekonávať jeho aktuálnu hodnotu.

Zdroj: Barron’s