Prečo Amerika zabudla na hrozné teroristické útoky na Wall Street v roku 1920

Bomba vybuchla v úplnom centre amerického kapitalizmu v popoludní pracovného týždňa, iba pár krokov od New-Yorkskej burzy a slávnej sochy Georgea Washingtona pred Federal Hall. Tridsať osem ľudí zomrelo a stovky bolo zranených, mnoho stratilo kočatiny od sily výbuchu, odhadovanej na 100 tyčiniek dynamitu.
Tak ako v Bostone, bombový atentátnik sa vybavil zariadením, ktoré nie len zabíja, ale aj zmrzačuje šrapnelmi zabalenými v bombe.

Spojené štáty by nevideli smrtelnejší útok terorizmu až do jarného dňa v Oklahoma City.

Napriek hroznej cene, výbuch na Wall Street v 1920 je dnes do značnej miery zabudnutý. New York City okamžite vyčistilo scénu a pohlo sa ďalej. Nikto nebol nikdy obvinený zo zločinu, a žiadny pamätník nebol nikdy postavený. Iba rapavý kameň bývalej budovy Morgan Banky ostáva ponurou ak vôbec nejakou spomienkou.

Výbuchy je dobré si pamätať. Pripomína nám to obdobie, keď teroristi strašili svet ale ešte – do toho septembrového dňa – museli upozorniť zacielením sa na obyčajných američanov na verejnosti. A to poukazuje na to, ako sa Amerika odmietla vydať na neslávnu cestu v dôsledku tragédie.

Bevery Cage, profesorka dejín na Yale University, napísala v roku 2009 presvedčivú knihu o útoku, “ Deň, kedy vybuchla Wall Street: Píbeh Ameriky v prvom veku teroru “. Opýtal som sa jej na myšlienku podobnosti medzi útokmi v New Yorku a Bostone, vývoj terorizmu v Štátoch, a na dedičstvo toho dávneho, ale povedomého dňa hrôzy.

O: Bol tento historický fakt dôvodom, prečo ste napísali knihu?

O: Stanovila som si napísať tú knihu pretože som narazila na zmienku o výbuchu v roku 1920, ktorý zabil 38 ľudí a zranil mnoho stoviek ďalších, mnoho z nich naozaj vážne. Bola som šokovaná, že som o tom nikdy nepočula. Čo sa deje, že sa tejto veľkej udalosti dovolilo stratiť sa v dejinách?

Ďalšou vecou, ktorá ma prekvapila bolo, koľko ľudí vtedy hovorilo: “ Aha! Samozrejme. Vedeli sme, že to príde.

Pomyslela som si: “ Čože? Akože to predpokladali?“
 
Začala som hľadať nie len v dejinách anti-Wall Street ale aj dlhej histórii anti kapitalistických bombových útokov, ktoré existovali 30-40 rokov, siahajúce od Haymarket výbuchu v 1886 (v Chicagu), najznámejší z nich, až k výbuchu v Los Angeles Times v roku 1910, bombe v sprievode Dňa príprav v San Francisco v 1916 a sérií koordinovaných bombových útokov v rôznych amerických mestách, vrátane bomby v dome amerického generálne prokurátora vo Washigtone D.C.

O: Čo urobilo z tohto bombového útoku niečo nezvyčajné?

O: Mnoho predošlých útokov bolo oveľa viac cielených, veľa úmyselných vrážd mierených na konkrétnych ľudí. Táto zasiahla spravodajcov, turistov a mnoho veteránov Prvej Svetovej vojny, ktorí dostali prácu na Wall Street a boli zabití doma, namiesto francúzskych polí.
Toto bol jeden z dôvodov, že si ľudia mysleli, že to môže byť náhoda. Dokonca tých pár politických revolucionárov, ktorí používali terorizmus častejšie, hovorilo o úmyselných vraždách alebo politickom násilí. Takáto úroveň masového násilia bola nezvyčajná a tragická.

O: Vyvinul sa terorizmus z cielenia na špeciálne typy ľudí na širokú verejnosť?

O: Terorizmus sa točí okolo používania cielených foriem teatrálneho násilia k podpore sociálnej nestability.
V modernej forme sa datuje od polovice 19.storočia, kedy sa dostalo k technológiám ako dynamit. Mohli ste umiestniť bombu, nechať ju a čakať kým vybuchne. Ako by povedal anarchista devätnásteho storočia, dovolilo to štrajkovať ľuďom anonymne z diaľky.
Ale veľa debát malo tendenciu byť o cielení na biznis a politických lídrov. Jednou z otázok je: Ako sme sa dostali od vízií tam kde sme dnes?

Časť príbehu je, že existuje určitý druh eskalácie zabudovaný v terorizme samom, aby udržal schopnosť šokovať pozornosť verejnosti.

Terorizmus je vo svojej podstate o zachytení pozornosti ľudí. Jeden z dôvodov, že 9/11 bol taký šokujúci je, že sme nič také predtým nevideli.

O: Kto bol za výbuchmi?

O: Hlavnými podozrivými neboli anarchisti, ktorí sú najpravdepodobnejšími vynníkmi z pohľadu histórie, alebo komunisti.
Krajina už prešla celou sériou tvrdých zásahov proti politickým radikálom. Najznámejšou bola Palmer Raids, séria deportácií, ktoré boli namierené na anarchistov a komunistov. V čase, keď sa udial výbuch na Wall Street,  vznikla dosť veľká spoločenská reakcia, pretože tie snahy boli dosť úboho zvládnuté.

Prepracovali ste snahu ísť za hranice Zákonov Palmer, rázne zakročiť, máte zatykače, dokonca máte kritizovanie kapitalizmu postavené mimo zákon. Veľa z toho nepomôže, pretože to nerieši dôvod útokov, a nikdy nebolo dosť istoty ohľadom toho, čo sa vlastne stalo. Veci skončia v takomto neľahkom položení a ľudia idú ďalej.

O: Prečo sa tento výbuch dnes nepamätá?

O: Celá generácia ľudí, ktorí žili v časoch tohto výbuchu si to pamätala. Deň po tom, ako sa to stalo, prvých 17 strán New York Times boli venované najmä tejto udalosti.

Ale nikdy nebol pamätník a predstavitelia Wall Street boli dosť rozhodní v tom, aby ho nechceli vytvoriť alebo odvolávať sa k nemu. Mali celkom úmyselnú stratégiu nechať ustúpiť udalosti do minulosti.

Neexistuje naozaj nikto, okrem rodín obetí, ktorí mali veľkú snahu v udržaní spomienky bombového útoku. Krajná ľavica nechcela nechať nikoho aby si to pamätal, kvôli tomu, že to bola veľmi diskreditujúca udalosť. Ľudia na Wall Street nechceli zachovať takú spomienku. A policajní vyšetrovatelia, ktorí úplne zlyhali vo veci vyšetrenia Zločinu Storočia mali veľmi malý záujem aby sa tak dialo.

O: Existuje nejaké pozitívum, ktoré si môžeme z dejín vziať?

O: V mnohom je to príbeh politickej zdržanlivosti.

Dokonca aj v tvárou v tvár naozaj vážnej tragédie, veľkého smútku a veľmi vášnivých diskusií a podozrení, sa ľudia z väčšej časti vyhli unáhleným záverom a zapojeniu sa k najdrakonickejším reakciám, ktoré by sa v tej chvíli núkali.

Akokoľvek, ak by polícia v skutočnosti zatkla pravého podozrivého a bol by ukážkový proces, príbeh následkov by bol úplne odlišný.

Preložil: Marcela Kubušová

Zdroj: Barrons