Prečo americká vláda skonfiškovala v roku 1933 zlato. Môže sa to znova stať? Od: “J. D. W. Phillips”

Čoraz viac a viac investorov sa pýtajú túto otázku. Mnoho pozorovateľov a komentátorov zosmiešňovalo túto myšlienku ako tak archaickú a pravdepodobnú, ako návrat dinosaurov.

V tejto prvej časti témy sa pozrieme na faktory, ktoré zapríčinili konfiškácie a aby sme zistili, či sú na to dôvody a či sa to dnes môže opäť stať.

Na obrázku: Exekutívny príkaz od prezidenta USA na dodanie všetkých súkromných zásob zlata(mince, tehličky, certifikáty) do Federálnych bánk.

Hore vidíte skutočný  exekutívny príkaz v ktorom stratili Američania právo vlastniť zlato. Od 1. 5. 1933 do roku 1974 nemohli Američania vlastniť zlato na krytie svojich papierových peňazí, ktoré v rovnakom čase stratili svoje krytie zlatom.

Zahraničné centrálne banky mohli aj naďalej meniť americký dolár, ktorý bol v ich vlastníctve – po dekády známy ako eurodolár – za zlato a robili tak obzvlášť, keď dolár v roku 1971 devalvoval a nebol oproti cene zlata stabilný.

Prečo?

Prečo sa tak stalo je v súčasnom ponímaní svetového monetárneho systému ťažšie pochopiteľné. V roku 1933 nastali 2 rozličné fázy v procese.

1.   Americký monetárny a bankový systém v značnej miere prispieval ku kríze. Ako aj pán Ben Bernanke vhodne demonštroval vo svojej knihe Kvantitatívne uvoľňovanie, redukcia v peňažnej zásobe významne scvrkáva ekonomickú aktivitu a tvorí defláciu. Po štyroch rokoch takéhoto scvrkávania sa zistilo, že bol potrebný obrovský nárast v menovej zásobe na oživenie americkej ekonomiky a na uprednostnenie aktív pred hotovosťou. Monetárny systém bol založený na Zlatom štandarde, na systéme, ktorý zafixoval cenu zlata oproti doláru a iným menám rozvinutého sveta.

Človek sa môže ľahko pomýliť ak sa pozrie na ceny zlata, ktoré následne vzrástli ako protiklad k realite, že to bol dolár, čo bol znehodnotený. V okamihu sa v roku 1935 americká menová zásoba zvýšila o 75%, pričom sa cena zlata za uncu zvýšila z 20 na 35 dolárov. To bolo znehodnotenie dolára. Prinieslo to tsunami likvidity do bankového systému, kde vklady opúšťali banky a prúdili späť do priemyslu. Zdôrazňujeme, že to nebola udalosť zlata, ale udalosť peňazí – vtedy bolo zlato peniazmi. Aj na týchto dolárových bankovkách môžete vidieť, že zlato bolo vtedy súčasťou peňažného systému.

2.   Druhou fázou konfiškácie zlata bolo odovzdanie zlata do kontroly vlády, mimo privátnych majiteľov. Vláda sa dostala do pozície kontroly obnovenia a réžie fondov. Napriek divokému bujneniu doláru v systéme, dôvera v neho ostala aj naďalej vysoká, akoby bol stále spojený so zlatom. Tak dlho, ako ostala dôvera v meny, hodnota doláru ostala pevná.

Keby bolo zlato v rukách jednotlivcov a súkromných inštitúcií, takisto ako je vydávanie peňazí, mohlo to viesť k tomu, že by bolo predávané za zahraničné zlato. To by narušilo vládny úmysel znehodnotiť dolár. Americká vláda musela skonfiškovať svojím obyvateľom zlato preto, aby zaistila úspech navyšovania tlače novej menovej zásoby.

Úspech znehodnotenia doláru zlatom bol úspešný, lebo oživil dopyt po americkom tovare pred 2. Sv. vojnou.

Fixný výmenný kurz, neskôr „pohyblivý“

To, čo sa často dnes prehliadne je fakt, že svet bol vtedy miestom iba fixných výmenných kurzov. Preto zmena kvantity peňazí „stála“ jeden vládny dekrét. A to sa nezmenilo! Kvantitatívne uvoľňovanie robí to isté.

Predseda Ben Bernanke je učencom tých čias. Využil svoje poznatky, ktoré sa snaží aplikovať do politiky dneška, aby sa vyhol deflácii alebo kríze. Zatiaľ to funguje do tej miery, že zatiaľ americká politika nie je ani v tom, ani v tom. Aj keď je jasné, že potrebuje intenzívnu podporu veľmi sústredenej vlády a občanov, aby to vnímali pozitívne a to ešte predtým, než jeho politika vyprodukuje presvedčivé oživenie. Teraz však nemá nič!

Niečo podstatného sa však stalo, čo hrá konfiškácii do kariet, nie však pre účel obyčajného znehodnotenia dolára alebo nárastu menovej zásoby. Žijeme vo svete údajne plávajúcich výmenných kurzov. Výmenné kurzy sú hnané trhovými silami, aby odrážali ich hodnotu proti iným menám. Intervencie centrálnych bánk sa nedejú na širokom fronte, ani priamym riadením výmenných kurzov alebo prostredníctvom menovej zásoby medzi vládami za účelom riadenia výmenných kurzov v zákulisí. Koniec koncov, bolo by až príliš drahé nechať meny nájsť si svoju vlastnú úroveň  na voľnom trhu v konkurenčnom prostredí, v ktorom dnes žijeme. Je tu však bod, kde trhové sily sú dostatočne silné na vzoprenie sa vládnym prianiam, prostredníctvom klesajúcej dôvery. Takéto prepady dôvery môžu a aj ovplyvňujú výmenný kurz meny a to aj napriek snahám centrálnych bánk na zmarenie tohto „riadenia“ meny. Vtedy treba podporu zlatých a zahraničných výmenných rezerv. Argument, že zlato nemôže byť použité kvôli tomu, že by malo deflačný vplyv na monetárny systém ignoruje vynaliezavosť monetárnych autorít.

Domnievame sa, že navzdory všetkej tej robote, ktorú v monetárnom systéme zlato zohralo, pohyblivá cena zlata by mala možnosť predísť deflačnému dopadu!

Americký dolár kontroluje peniaze

Americký dolár je najmenej zraniteľný v reflexii svojej hodnoty vzhľadom k veľkým kurzovým zmenám a najzraniteľnejší je k menám malých krajín. Keby mal menový svet tvar stromu, kde by bol dolár kmeňom, vyžadovalo by to omnoho viac, ako klesajúcu dôveru v americkú ekonomiku, aby sa dolár prepadol. Dolárovú dôveru vidím silne sa prepadávať už niekoľko rokov, zostáva však stále hlavným bodom svetových mien. Iba ako jediná mena v obchode s ropou si dolár zabezpečuje svoju pozíciu vo svetovom menovom systéme.

Existuje miesto, kde sa to zásadne zmení. Vidíme tu zmenu práve teraz. Ako ázijský rast prichádza a vcuciava do seba bohatstvo Západu prostredníctvom priamej konkurencie je iba otázkou času, kedy sa hlavné postavenie USA  v monetárnom systéme zmení.

Jedným z prvých znakov bude čínska výrazná rola v MMF, kde bude hlasovať o zníženie sily USA na bod, kde nebude mať kontrolný hlas. (Momentálne má USA 16.8% hlasov a MMF potrebuje 85% majoritu na prejdenie hocijakého uznesenia.)

Ďalším znakom bude, keď čínsky tovar bude v yuanoch a nie v dolároch. Potom sa dolár skĺzne späť do roly obyčajnej svetovej meny, kde sa jeho hodnota odzrkadlí na jeho platobnej bilancii.

Na predídenie masívneho prepadu výmenného kurzu doláru bude americká ekonomika potrebovať reštrukturalizáciu, viac vyvážať ako dovážať, pričom by priťahovala zahraničné prebytky prostredníctvom hodnoty, ktorú majú z držania dolárov. V súčasnosti to je ďaleko od reality!

Zdroj: GoldForecaster