Pre štát som terorista

Nikdy som o sebe nemyslel ako o teroristovi.

Až doteraz.

Ale podľa USA a môjho presvedčenia som možno len nebezpečný alebo prinajhoršom niekto, koho netreba spustiť z očí.

Prečo?

Pretože sa považujem za suverénneho občana, čo neznamená nič viac ako, že som nikdy nedovolil aby ma niekto ovládal, či už iní jednotlivci alebo skupina jednotlivcov nazývajúcich sa „vládou“. Nikdy som nesúhlasil s prenechaním mojich individuálnych slobôd na oltár demokracie, variant komunizmu, kde je väčšina považovaná za správnu aj keď sa mýlia.

Na viac nikdy som nemal v úmysle spraviť to.

Ostatné domnienky, ktoré  môžu mať za následok v mojom živote určenom za teroristu, podľa vlády, zahŕňajú nasledovné:

• Nerád platím dane.  Skutočne verím, že daň z príjmu je nekonštitučná a že väčšina z príjmov v prípade USA sa dáva na podporu protiprávnych vojen a genocíd, čím sa stávajú nie len ilegálne ale morálne trestuhodné. Platím dane ako ostatní suverénni jednotlivci  nie pretože verím, že je čestná alebo správna vec robiť tak, ale pretože sa bojím toho, že ma vláda dá zatvoriť ak to robiť nebudem.

• Verím, že zlato je lepšie ako papier zabezpečený ničím len  prísľubom korupcie, nesolventná vláda, v ktorej ani ja ani väčšina, tých ktorí sa nazývajú americkými občanmi, neveríme je konanie v našom najlepšom  záujme.
• Odmietam Keynesiánsku ekonómiu nič viac ako Pollyannaické zdôvodnenie rezignujúcej finančnej zodpovednosti, individuálne a kolektívne.
• Nezaujímajú ma kostýmy ani odznaky alebo ľudia, ktorí ich nosia. Verím, že väčšina policajtov sú nedostatočne vzdelaní bitkári, ktorí majú príliš veľa testosterónu a existujú aby bránili právne usporiadanie tak ako je. Keď je právne usporiadanie ohrozené sú Johnny-ihneď- k-dispozícii s ich obuškami, slzným plynom, zbraňami a teraz ozbrojenou posádkou poslov a aj tankami. Stíhačky sú nasledujúce, ale to je ďalší príbeh, ktorý si nechám na neskôr.

• Nepodporujem agresiu ale podporujem sebaobranu. Ako jedinec, ktorý vôbec neútočí proti ostatným, ani nebude tolerovať útočenie proti nemu, som prišiel na to, že keď polícia nie je neodbytná je zbytočná. V skutočnosti iba ak mlátia hlavy aby zabránili rôznym menšinám vynútiť si kontrolu od ich pánov ale hoci aj uplatniť si práva, poliši sú zapisovači. Objavia sa po tom, čo sa stane zločin, zapíšu si to do svojich poznámok a ak vychádzame z výsledkov, musia svoje poznámky spáliť keďže o nich nikto nikdy viac nepočuje.
• Pretože vidím políciu a armádu tým čím sú, verím, že bdelosť je omnoho viac efektívna cesta ako oddeľovať zlo od dobra. A k tomuto záveru, nie je prekvapujúce, že bdelosť vzrastá. Po vyšetrovaní skupinového znásilnenia viac ako rok a potom čo obeť spáchala samovraždu z hanby, že jej vlastné znásilnenie bolo nahrávané a uverejnené na internete, kráľovskí kanadskí hlupáci na koňoch si stále nemohli nájsť svoje zadky s párom jeleních rohov, a vôbec nie násilníkov, ktorí sa skrývali v jasnom dohľade. Anonymovi trvalo celých 48 hodín aby identifikoval páchateľov a len pod hrozbou zverejnenia ich identít sa kanadská vláda odhodlala pozrieť sa na tento tragický prípad namiesto aby mu zabránila.
• Verím, že tlač nie je nič viac ako dezinformačná ruka vlády. Jej cieľom je presvedčiť celkovú verejnosť, že ich hlasy majú význam. Nemajú. Ľavo-pravá paradigma je klamný a najhorší druh fikcie, druh ktorému ľudia veria a podľa neho konajú. Neexistuje lepší príklad ako George. W. Bush a Barrack Obama. Sú jedna, tá istá osoba s rovnakými presvedčeniami a politikou. Obaja sú sebeckí, namyslení obľúbenci tých vo vláde. Pre peniaze a moc zahodili Listinu práv, podnietili vojnu, zničili to, čo zostalo z voľného trhu, vyhoveli überbohatým a ich bankám, hádzali kosti do chudobných a pracujúcich a poslušne zachovávali status quo. Ešte aj tvár ich úbohej jednotvárnosti, tlač úspešne zmierňovala patetickým pseudostretnutím medzi pravicou a ľavicou. Jediný reálny rozdiel medzi pravicou a ľavicou je ako ponúkajú socializmus – prostredníctvom sklonu k fašizmu alebo komunizmu.

• Podporujem pravých aktivistov, ľudí ako Matthew Duran, Katherine Olejnik a Matthew Pfeiffer, ktorí prišli na to, že ťažká situácia práve aká bezohľadná môže vláda byť po odmietnutí odpovedať na otázky pred veľkým zborom sudcov o politických názoroch a prijímaní ich priateľov za členov, ktorí sa zúčastnili na protestoch May Day v Seattli. Odmietli sa zúčastniť ústavného oddielu, kde federálni agenti hľadali „protivládnu a anarchistickú literatúru alebo materiály,“ pokúšali sa nehanebne trestať politické názory a zastrašiť ľudí mať svoj názor mimo hraníc vládou schváleného skupinového myslenia. Boli uväznení a vzatí do väzby, expertmi považované za vec mučenia. Olejnik išla do väzenia pretože, jej slovami „úprimne verím, že ľudia majú právo veriť v politike v hocičo chcú. A vládu do toho nič.“ Tiež som toho názoru.
• Myslím, že Julianovi Assangeovi by mala byť udelená medajla za slobodu, ak taká vec existuje. Spravil viac pre transparentnosť ako generácia vlajkových hlupákov, ktorí tu boli pred ním, odporní a patetickí zástancovia „Stasi“ verzie strýka Sama. Fakt, že  niektorí v politickom hlupáko-maratóne ako je Kongres USA žiadali jeho zabitie, ma len naďalej  utvrdzuje v tom, že Assange musí vyviaznuť bez trestu.

• Verím, že na najnižšej úrovni by jazykový prejav nemal byť regulovaný hoci, kým vláda pokračuje v  obmedzovaní legálnych protestov a zákonov  špecificky povoľujúcich robiť protesty, vrátane Zákona  o vylepšení federálnych súkromných  budov a pozemkov z 2011,  ktorý v podstate  deklaruje jeho porušenie za nelegálne, napríklad protesty, na hociktorých sa náhodou objaví rezident alebo viceprezident aj keď len dočasne. Nie je prekvapujúce, že prezident Nixon, tyran a kriminálnik, bol prvý, kto navrhoval a bola mu udelená taká „ochrana“. Odkedy sa rozšíril jej dosah využíva ju takmer každý prezident.
• Nakoniec namietam voči vládnej snahe sterilizovať mladšie generácie od akéhokoľvek kontaktu s ústavou a konceptu práv cez tie poskytované vládou. Napríklad v Jacksonville štát Florida, bolo nedávno študentom štvrtej triedy základnej školy prednášané o hriechoch druhého dodatku ústavy USA a museli napísať „Som ochotný vzdať sa časti svojich ústavných práv aby som bol v bezpečí a viac zabezpečený.“

To ako chce USA mnou jednať ako s „teroristom“ je jasné. S NDAA „Obama exponenciálne rozšíril útok na demokratické práva vyhlasovaním vlastného „práva“ zavraždiť hocikoho, hocikde, čím sa zdá byť „teroristom“ on“, obyčajne ponechám tento pojem nedefinovaný. Inými slovami,  ak sa staneme príliš efektívnymi, nechá nás zabiť. Koniec.

A predtým ako sa stanem príliš príjemným vo Vami-určenej anonymite, vedzte, že disidenti nie sú jediní v nitkovom kríži. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ktoré legislatívne nemá žiadnu vojenskú misiu vo vnútri hraníc USA nedávno nakúpilo 3000 obrnených osobných vozidiel (MRAP), 1,6 mld nábojov streliva (s pripojenými zbraňami) a iné zbrojné systémy. Nikto by nemal byť prekvapený. Kandidát Obama nám povedal v roku 2008, že „sa pri zabezpečení cieľov národnej bezpečnosti, ktoré sme si určili, nemôžeme stále spoliehať len na našu armádu. Musíme mať jednotku civilnej národnej bezpečnosti, ktorá je tak mocná, tak silná a tak financovaná (ako americká armáda).“ V skratke sú pripravení a ochotní viesť proti nám vojnu a zabiť každého z nás ak to potrvá.

Myslím si, že tieto veci zo mňa úprimne spravili v očiach vlády USA „teroristu“.

Ak je tak, som na to hrdý.

Res ipsa loquitur.

Preložil: Anna Kontárová

Zdroj: LewRockwell.com