Práca v Číne … až na smrť

Východoázijská pracovná kultúra je svetovo preslávená dlhými hodinami a vyčerpanými pracovníkmi. Japonská mzda mužov naháňa chytiť posledný vlak domov a natiahnúť sa na nepohodlnej pohovke (často v kurioznych a nepohodlných polohách), to je predstava ktorú dôverne poznajú ľudia po celom svete. 

Potencionálna samovražedná oddanosť k práci bola v poslednom desaťročí vnímaná ako mor, a to najmä medzi japoncami. Japonský termín Karoshi čo znamená doslova smrť z prepracovania vstúpil do slovníka novinárov a lekárov. Dokonca má aj svoj vlasný vstup na wikipedia.com v angličtine.

Aj napriek tomu, že je to jeden z nastráženejších svetových záznamov k tejto téme, nieje ojedinelý len v Japonsku. Je známe, že sa vyskytujú po celom svete a to nielen v Číne, ktorá je údajne líder v počte úmrtí súvisiacich s vyčerpaním prácou.

Odhaduje sa, že v Číne každoročne asi 600 000 ľudí zomrie na následky pracovného stresu.

Toto číslo nieje žiadnym prekvapením pre tých, ktorý poznajú anti-samovražedné siete v neslávne preslávených čínskych pracovných fabrikách ako je Foxconn. Dlhé hodiny, drsné podmienky, nízka mzda a zlé vyhliadky do budúcnosti boli recept na samovraždu indukovanú pracovným stresom v zariadeniach po celej krajine.

Zatiaľ čo sú tieto čísla znepokojujúco vysoké, tvoria pomerne malé percento z celkového počtu Karoshi obetí v Číne. Možno prekvapivo, manuálni pracovníci do značnej miery odolávali úbohým pracovným podmienkam a namáhavej fyzickej náročnosti. Sú to typy duševnej práce ako tie v reklamnom poli, ktoré boli hlavným prispievateľom k nebezpečne vysokej hladine stresu spojenej s prácou.

Tieto druhy pracovných miest možno nájsť na všetkých sociálno-ekonomických úrovniach s mierne neprimeraným zastúpením strednej triedy. Zamestnanci IT ukázali jednu z najvyžších úrovní pracovného stresu s 98,8% hlásení negatívneho vplyvu na ich prácu a vlastné zdravie. 

Sem patria zdravotné riziká ako je nespavosť, apatia, zvýšenie telesnej hmotnosti a dlhá doba zotavenia pri napr. prechladnutí. Dlhodobé vystavenie týmto podmienkam môže viesť k obezite, cukrovke a vysokému krvnému tlaku, čo môže spôsobiť ochorenia srdca alebo mozgovú mŕtvicu teda hlavných zabijakov karoshi obetí v Číne.

Pre desiatky mladých ľudí v Čínskych metropolách, ktorí pravidelne pracujú (často nezaplatené) nadčasy je táto informácia už starou správou. Konkurencia pohodlnej a dobre platenej práce v Šanghaji alebo Pekingu je veľmi vysoká. Tu ľudia bez riadnej guanxi (”pomoc” ktorú treba opätovne vrátiť v dvojnásobnej miere) a sociálnych konekcií si často neuvedomujúc tažia z výhod smrti na pracovisku. Veľa Číňanov strednej triedy, najmä mladí ľudia zarábajú len zlomok z toho čo zarábajú ich kolegovia na Západe alebo v Japonsku.

Čínsky finančný kapitál Šanghaja v poslednej dobe zaznamenal prudký nárast priemerného veku svojich občanov v uzatváraní manželstiev. Nárast do značnej miery ovplyvňuje pracovné tempo a tradičné kultúrne požiadavky ako kúpiť auto a dom pred svadbou.

Vzostup pracovnej kultúry sa tiež zhodoval s klesajúcou pôrodnosťou v mestách a obciach, vrátane oblastí kde je páru povolené mať viac ako jedno dieťa. Náklady na starostlivosť o dieťa a neschopnosť rodičov postarať sa o dieťa sú ďalšie dva prispievajúce faktory. Vďaka tomuto sa v Čine odzrkadľujú rovnaké efekty ako u prepracovaných japoncov.

Absencia rozsiahlych sociálnych reforiem vytvára slabý tlak na ponúkanie poistenia z prepracovanosti. Nedostatok konkrétnych súvislostí medzi príčinou smrti a stresu spojeného s prácou je v súčasnej dobe tažký boj.

Je mnoho vecí ktoré stoja v ceste Číne k ekonomike vynikajúcej na svetovej scéne. K enviromentálnym záujmom, politickej korupcii a domácej vzbure môžeme pridať neustále obmedzovanie pracovnej sily. Rovnako ako v Japonsku je to problém, ktorý si vláda nemôže dovoliť ignorovať.

Preložila: Monika Vreteničková

Zdroj: People’s Daily