Ramanan zaznamenal celkom neuveriteľné citácie Nicholasa Kaldora týkajúce sa Európy na začiatku 70.tych rokov. Sú to skutočne pozoruhodné komentáre vzhľadom na dobu, v ktorej boli napísané. Keďže je to z doby pred eurom, niekto by mohol dokonca argumentovať, že je to viac predvídateľné ako komentár Wynneho Godleya na začiatku 90.tych rokov, ktorý predpovedal, prečo by euro nemalo fungovať. Kaldor zomrel v roku 1986, ale mal by pravdepodobne podobný názor na euro, ktorý mal Godley predtým, ako bolo euro zrealizované. Ale je to len odhad. Bohužiaľ, nepohyboval sa medzi poradcami Európskej monetárnej únie. Viac na Ramanan.

„… Jedného dňa národy v Európe môžu byť pripravené spojiť národné identity a vytvoriť novú Európsku úniu. – Spojené štáty európske. Ak sa to stane, európska vláda prevezme všetky funkcie, ktoré Federálna vláda zaisťuje v USA, Kanade, alebo v Austrálií. To zapríčiňuje vytvorenie „plnej ekonomickej a monetárnej únie“. Ale je nebezpečnou chybou veriť, že monetárna a ekonomická únia môže predchádzať politickú úniu, alebo bude konať (slovami Wernerovej správy) „ako kvas k rozvinutiu sa do politickej únie, bez ktorej sa z dlhodobého hľadiska nezaobíde.“ Pretože ak vytváranie menovej únie a kontroly Spoločenstva nad národnými rozpočtami vytvorí tlaky, ktoré povedú k rozpadu celého systému, tak to zabráni vývoju politickej únie a nie, že ju to povýši.

Udalosti z posledných niekoľko rokov – vyžadujúce revalváciu nemeckej marky a devalváciu francúzskeho franku – ukázali, že Spoločenstvo nie je pri súčasnom stupni ekonomickej integrácie životaschopné. Tento systém predpokladá plnú konvertibilitu mien a pevné menové kurzy medzi členmi, pričom sa ponecháva monetárna a fiškálna politika na voľné uváženie jednotlivých členských krajín. V rámci tohto systému, ako nám udalosti ukázali, niektoré krajiny majú tendenciu získavať zvyšujúce (a nechcené prebytky) v ich obchodovaní s ostatnými členmi, zatiaľ čo ostatní čelia rastúcemu deficitu. To má dva nežiaduce účinky. Prenáša to inflačné tlaky vychádzajúce z niektorých členov na iných a to spôsobuje, že krajiny s prebytkom poskytujú vo väčšom meradle automatické financovanie krajín s deficitom.

To je ďalší spôsob, ako povedať, že objektívna kompletná  menová a ekonomická únia je bez politickej únie nedosiahnuteľná a tá posledná spomenutá je predpokladom fiškálnej integrácie a nie len fiškálnej harmonizácie. To si vyžaduje vytvorenie Spoločenstva vlády a parlamentu, ktorý prevezme zodpovednosť prinajmenšom za väčšiu časť výdajov, ktoré poskytujú národné vlády a bude financovaná z daní rovnakým spôsobom v celom Spoločenstve. S integrovaným spôsobom tohto druhu, budú prosperujúce oblasti automaticky dotovať chudobnejšie oblasti a oblasti ktorých exporty klesajú, získavajú automaticky zľavu – budú menej platiť a získajú viac z centra financií. Kumulatívne tendencie k vývoju a úpadku sú tak držané pod kontrolou „zabudovanými“ fiškálnymi stabilizátormi, ktoré v „prebytkových“ oblastiach poskytnú automatickú fiškálnu pomoc „deficitným“ oblastiam.

Preložil: Lukáš Jankejech

Zdroj: PragCap

[], [], [], [], [], []

Facebook komentár