Pozlátený vek bankárov od “Richard Mills”

Všeobecné  pravidlo hovorí, že najúspešnejší muž  v živote je ten, ktorý má najlepšie informácie.

V rozmedzí rokov 1865 a 1898 rástla americká ekonomika najrýchlejším tempom v reálnych mzdách, bohatstve, HDP a formácii kapitálu:

• * Produkcia pšenice vzrástla o 256%
• * Produkcia kukurice vzrástla o 222%
• * Produkcia uhlia vzrástla o 800%
• * Míle železničnej siete vzrástli o 567%  – železničná premávka sa medzi rokmi 1860 a 1880 strojnásobila a strojnásobila sa opäť do roku 1920.
• * Americká produkcia ocele prevýšila britskú, nemeckú a francúzsku dokopy.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo americká ekonomika tak rýchlo rástla v čase medzi koncom Civilnej vojny a prelomom storočí, medzi nimi boli: 

Moderná  industriálna ekonomika založená na novej národnej doprave a tvorbe komunikačných sietí. Industriálna produkcia a príjem na jedného človeka začiatkom 20. storočia bol v USA vyšší, ako v hociktorej inej krajine, okrem Británie.  

V roku 1906 ročné tempo tvorby kapitálu bolo 5 miliárd dolárov. Táto obrovská expanzia išla ruka v ruke s tvorbou veľkých industriálnych a finančných monopolov. V 1893 sa stal zo spoločnosti Drexel, Morgan & Company spoločnosť J. P. Morgan & Company, americká popredná investičná banka. V roku 1904 sa skonsolidovalo viac ako 1800 spoločností do 93 korporácií, kde finančnú konsolidáciu viedol J. Piermont Morgan. 

J. P. Morgan vytvoril v roku 1901 United States Steel – prvú americkú korporáciu s kapitalizáciou presahujúcu 1 miliardu dolárov. Morgan bol tiež zodpovedný za General Electric, International Harvester a reorganizáciu American Telephone & Telegraph Company (AT&T). 

Bratia Andrew a Richard Mellon-oví boli väčšinoví akcionári v Gulf Oil Corporation a Aluminium Company of America. S celkovým bohatstvom presahujúcim 1 miliardu dolárov pred pádom burzy v roku 1929 boli najbohatšími bankármi svojej éry. 

Moses Taylor si prišiel na majetok v hodnote 40 miliónov dolárov vybudovaním City Bank najväčšou bankou v New Yorku.  

James Stillman vybudoval aktíva National City Bank do hodnoty 1 miliardy dolárov. 

George Fisher Baker sa stal najväčším akcionárom First National Bank of New York (Citicorp) a bol hlavou banky od 1877 až do svojej smrti v 1930. 

August Belmont bol jedným z najvplyvnejších židovských bankárov Ameriky a agentom rodiny Rothschildovej. 

Seligmanovci založili J & W Seligman & Company, medzinárodný bankový dom. 

Kuhn, Loeb & Co z New Yorku bola založená Abrahamom Kuhnom a Solomonom Loebom v roku 1867 a bola najväčším a najvplyvnejším americkým židovským bankovým domom. Kuhn, Loeb & Company bola spriaznená s domom M. M. Warburg z Hamburgu v Nemecku. 

Pozlátiť  – prekryť s tenkou vrstvou zlata, dať často zdanlivo príťažlivý alebo lepší vzhľad. 

Mark Twain volal neskoré 19. storočie „Pozláteným vekom“ – čo znamená, že to obdobie bolo zlaté na povrchu, ale pod tenkou vrstvou bola žumpa chamtivosti a korupcii, pochybných obchodných praktík, škandálnej politiky a zjavné prejavy konzumerizmu a materializmu.  

Pani Stuyvesant Fish-ová usporiadala večeru na počesť jej psa, ktorý  mal na sebe diamantový obojok za 15 000 dolárov. V roku 1880 tento šťastný pes športoval s diamantom, zatiaľ čo 11 miliónov rodín, z celkových 12 miliónov zarábalo ročne menej ako 1200 dolárov – ich priemerný ročný príjem bol 380 dolárov, čo bolo výrazne pod hranicu chudoby. 

Vidiečania sa sťahovali do miest za vidinou práce a zárobku, noví imigranti prichádzali do krajiny v miliónoch a pridávali sa k nim. Nové domovy pre továrenských robotníkov sa stali masívne a špinavé chudobné štvrte, hemžiace sa kriminalitou .    

Vládna korupcia bola nekontrolovateľná a rozšírená do najvyšších kruhov – napr. prezident Ulysses S. Grant a jeho kabinet boli zapletení do afér, ako Credit Mobilier, zlatá konšpirácia, Whiskey Ring či notoricky známa Salary Grab.  

Dlhý  pracovný čas a hazardné pracovné podmienky prinútilo mnoho pracovníkov založiť odbory. 13. januára 1874 sa v newyorskom Tompkins Square Parku zhromaždilo viac ako 7000 robotníkov – bola to najväčšia demonštrácia, ktorú dovtedy New York videl.  

Zhruba 1600 policajtov bolo rozmiestnených po okolí. 

Krátko po 10:00 hodine do parku vstúpila polícia a rozohnala väčšinu davu  brutálnym bitím obuškami. Iní policajti na koňoch čistili okolité ulice. 

O obrázku: Matthew Somerville Morgan, Illustrated Newspaper Franka Leslie-ho: 31. január, 1874-Projekt Americkej sociálnej histórie 

Nepokoje na Tompkins Square boli začiatkom dovtedy nevídanej éry pracovného konfliktu a násilia. Pracovníci často štrajkovali použitím ich vlastnej vyjednávajúcej sily – ich vlastnej práce. V ´80 rokoch 19. storočia sa udialo takmer  10 000 štrajkov a blokád, pričom len v 1886 štrajkovalo 700 000 pracovníkov.  

Ľudia sa báli 2. Civilnej vojny – nie Severu proti Juhu – ale vlády proti občanom. Pracovný nepokoj sa začal organizovať, najnásilnejšie pracovné konflikty v histórii  krajiny sa ešte len mali udiať a vláda bola plne pripravená odpovedať silou. 

Ak sa prestaneme pozerať do spätného zrkadla a prejdeme do budúcnosti, ostaneme prekvapení toľkými podobnosťami. 

Aspoň  sme na tom rovnako, prípadne o niečo lepšie v extrémnosti nepomeru, ako naši predchodcovia z 19. storočia. V porovnaní medzi Twainovou Pozlátenou dobou a súčasnými okolnosťami je mnoho podobného: príbuznosť kapitalizmu a vlády, hypotekárna a banková kríza, daňové úľavy, tvorba komplexných finančných inštrumentov, zatváranie malých továrni a workshopov, explodujúca nezamestnanosť, demonštrujúci nezamestnaní, korupcia, okázalé míňanie, znižovanie miezd, masívna urbanizácia a využívanie policajnej sily, ozbrojená sila za účelom rozohnania demonštrantov. 

Ale niečo stojí nad všetkým ostatným – platová rozdielnosť. 

„Minimálne posledných pár rokov každý predpokladal – ekonómovia, politici, civilní úradníci, že pokiaľ sa darí finančnému priemyslu, musí to znamenať, že zákazníkom (a všeobecne spoločnosti) sa darí tiež.“  Výskumný tím Civitas. 

Nanešťastie sú Spojené štáty najvrstvenejšia spoločnosť v západnom svete. V roku 2008 držalo vrchných 0.01% alebo 14 000 rodín 22.2% bohatstva krajiny – spodných 90%, niečo cez 133 miliónov rodín držalo asi 4% bohatstva, spolu takmer 300 000 Američanov má takmer taký príjem, ako spodných 150 miliónov.  

Priemerná  zamestnanecká mzda – u sekretárok, úradníkov a školníkov, u piatich najväčších amerických bankách za posledný rok bola 336 000 dolárov.  

Dole nájdete list kompenzácií za rok 2007 pre vybratých vrcholných bankových managerov, ktorých banky obdržali prvú finančnú pomoc prostredníctvom TARP. ( pozn. prekl.: záchranný krízový  program pre rok 2008) 

Bank of America Kenneth D. Lewis, predseda a jeho manažment $24.8 miliónov

Citigroup Gary Crittenden, hlavný financmajster $19.4  miliónov 
Citigroup Charles Prince, pôvodný predseda a manažment $15.1 miliónov

Goldman Sachs Lloyd C. Blankfein , predseda a manažment 70.3  miliónov 
Goldman Sachs Gary D. Cohn, prezident a hlavný operačný funfcionár  $72.5 miliónov 
Goldman Sachs Jon Winkelried prezident a hlavný operačný funfcionár  $71.5 miliónov 
Goldman Sachs David A. Viniar , hlavný financmajster $58.5  miliónov 
Goldman Sachs Edward C. Forst, šéf administratívy $49.1 miliónov

JP Morgan Chase James Dimon, predseda a manažment $27.8  miliónov 
JP Morgan Chase Steven D. Black manažér investičnej banky $20.9  miliónov 
JP Morgan Chase James E. Staley, manažér správy aktív $16.7  miliónov 
JP Morgan Chase William T. Winters, manažér investičnej banky $21.2 miliónov

Merrill Lynch John A. Thain, hlavný výkonný funkcionár $17.3  miliónov 
Merrill Lynch Gregory J. Fleming, prezident & hlavný operačný funkcionár $27.4  miliónov 
Merrill Lynch E. Stanley O’Neal pôvodný hlavný výkonný funkcionár $24.3 miliónov 
Merrill Lynch Dow Kim ,pôvodný výkonný vice-prezident $14.5 miliónov

Morgan Stanley Colm Kelleher hlavný finančný funkcionár $21  miliónov 
Morgan Stanley David H. Sidwell, pôvodný hlavný finančný funkcionár $14.6  miliónov 
Morgan Stanley Robert W. Scully jeden z prezidentov $15.2  miliónov 
Morgan Stanley Gary G. Lynch, hlavný právny funkcionár $11.9 miliónov

New York Mellon Bank Robert P. Kelly, hlavný výkonný funcionár $20.1  miliónov 
New York Mellon Bank Thomas A. Renyi, výkonný predseda $22.2  miliónov 
New York Mellon Bank Gerald L. Hassell, prezident $11.8  miliónov 
New York Mellon Bank Steven G. Elliott, vice predseda $19.7  miliónov 
New York Mellon Bank Ronald P. O’Hanley, vice predseda $11.5 miliónov

State Street Corp. Ronald E. Logue, hlavný výkonný funkcionár $28.3  miliónov 
State Street Corp. Joseph L. Hooley, vice predseda $10.3 miliónov

Wells Fargo Richard M. Kovacevich, predseda $22.9  miliónov 
Wells Fargo John G. Stumpf, prezident & hlavný výkoný funkcionár $12.6 miliónov

V Obrázku: 

• Plat vrcholového managementu stúpne s porovnaním s platom pracovníkov raketovou rýchlosťou.
• V roku 2010 stúpol plat najvyššieho managementu o 343 krát oproti priemernému platu pracovníkov – zatiaľ je to najvýraznejší rozdiel v histórii.
• V roku 1980 sa platy najvyššieho managementu rovnali 42 – násobku priemerného platu pracovníka

V roku 2010 zarábalo „najvyšších“ 20% Američanov 49.4% národného príjmu.

Podľa AFL-CIO analýzy, z 299 najväčších podnikov v indexe S&P 500 zarobil ich najvyšší management za rok 2010 priemerne 11.4 milióna dolárov. Tento management obdržal spolu za rok 2010 3.4 miliardy dolárov, dosť na podporu 102 325 pracovných miest, ktoré by by vyplácali priemerné mzdy.

V Grafe: Americký priemerný príjem rodín padol z roku 2000 do roku 2010 o 3719 dolárov

„Američania majú najvyššiu príjmovú nerovnorodosť vo vyspelom svete a za posledných 20-30 rokov aj zažili najvyšší vzostup v príjmovej nerovnorodosti. Čím detailnejšie dáta používame na sledovanie tejto zmeny, tým výraznejšia táto zmena sa zdá byť… väčšina veľkých ziskov je skutočne na vrchu distribúcie.“ Hovoril ekonóm Timothy Smeeding, Social Science Quarterly.

Príjmová disparita a Tompkins Square by mali byť na našej mysli neustále, aj keď sa história nemusí opakovať úplne presne, jednoznačne drží rytmus. Máte to na mysli?

Ak nie, možno by ste mali.

Zdroj: AheadOfTheHerd