Obdobia vysokého verejného záujmu sa nezhodujú s pádmi dolára v podiele na medzinárodných transakciách.
Vzhľadom k dysfunkčnej americkej fiškálnej politike je pružnosť dolára prekvapujúca
Od roku 1976, postavenie amerického dolára ako medzinárodnej meny pomaly slabne. Medzinárodné používanie dolára ako je držanie devízových rezerv, finančné transakcie, faktúry obchodníkov a ako prostriedok na menových trhoch je pod jeho úrovňou z čias rozkvetu bretton-woodskeho menového systému z rokov 1945-1971. Ale väčšina ľudí by bola prekvapená tým, čo najnovšie čísla ukazujú.
Existuje veľké množstvo vysvetlení pre tento klesajúci trend. Od vojny vo Vietname, cez americké rozpočtové deficity až po tvorbu peňazí a deficity bežného účtu, ktoré boli často vysoké. Pravdepodobne je to výsledok toho, že dolár stratil svoju hodnotu vo vzťahu k ostatným hlavným menám alebo k parite kúpnej sily. Za ten čas, podiel USA na globálnej produkcii poklesol. A najnovšie znepokojujúca je ochota niektorých členov Kongresu uplatňujúci stratégiu, ktorá by spôsobila neplnenie si právnych povinností a podkopala by tak globálnu dôveru v privilegovanom postavení dolára.
Navyše, niektoré meny z rozvíjajúcich sa krajín prvýkrát vstúpili do klubu medzinárodných mien. Niektorí analytici sa domnievajú, že čínsky juan môže dokonca súperiť s dolárom ako hlavnou medzinárodnou menou koncom tohto desaťročia. Ale postavenie dolára ako medzinárodnej meny nekleslo rovnomerne. Zaujímavé je, že v čase, kedy je verejnosť najviac znepokojená otázkou dolára sa nezhoduje s časom, kedy podiel dolára v medzinárodných transakciách v skutočnosti klesá.
Podľa kritérií medzinárodného použitia dolára ako rezervnej meny medzi centrálnymi bankami a ako nástroja na devízových trhoch, najrýchlejší pokles dolár zaznamenal v rokoch 1978-1991 a od 2001-2010. Medzi týmito dvoma intervalmi od roku 1992 do 2000, bol jasný zvrat trendu, bez ohľadu na klesajúci záujem verejnosti o dolár, ktorý sa prejavil približne v polovici tohto desaťročia. Odhadom, v roku 1992 centrálne banky držali iba 46% svojich devízových rezerv v dolároch, ale tento podiel sa zvýšil na takmer 70% v roku 2000.
Následne, dlhodobý klesajúci trend pokračoval. Podľa jedného odhadu, podiel dolára v devízových rezervách centrálnych bánk sa znížil zo 70% v roku 2001 na necelých 60% v roku 2010. V priebehu toho istého desaťročia, jeho podiel na devízovom trhu tiež klesol: dolár predstavoval v roku 2001 jednu alebo druhú stranu v 90% devízových obchodov a v roku 2010 už len 85%.
Najnovšie štatistiky Medzinárodného menového fondu naznačujú čosi nečakané a to pauzu v dlhodobom poklese dolára. Podľa MMF sa v roku 2010 pokles podielu dolára v devízových rezerv zastavil a od tej doby je paušálny. Do roku 2013 podiel dolára mierne stúpol. Rovnako, banka pre medzinárodné platby (BIS) uvádza vo svojom nedávnom trojročnom prieskumu, že podiel dolára v devízových obchodov na svete vzrástol z 85% v roku 2010 na 87% v roku 2013.
Vzhľadom k dysfunkčnej americkej fiškálnej politike je pružnosť dolára prekvapujúca. Možno, že by sme už nemali prekvapený. Po tom všetkom, kedy globálna finančná kríza vypukla v roku 2008, z útrob amerického rozkvetu hypotekárneho trhu, globálni investori zareagovali útekom do USA, nie z nej. Je zrejmé, že stále považujú americké štátne pokladničné poukážky ako bezpečné útočisko a dolár ako hlavnú medzinárodnú menu, a to najmä vzhľadom na absenciu dobrých alternatív. Najmä vtedy, keď má euro svoje vlastné a príliš zjavné problémy. Skutočne, v najnovšej štatistike podiel eura v držbe minimálnych rezerv a takisto v devízových transakciách klesol o niekoľko percentuálnych bodov.
Súčasne údaje MMF vykazujú, že vychvaľovaný čínsky juan doteraz nie je medzi najlepšími siedmimi menami, pokiaľ ide o držané rezervy centrálnych bánk. A podľa BIS, zatiaľ čo sa juan konečne dostal do top 10 mien, na devízových trhoch stále predstavuje iba 2,2% všetkých transakcií, hneď za podielom mexického pesa, ktorý je 2,5%. Aj napriek nedávnym krokom zo strany čínskej vlády, juan má pred sebou ešte dlhú cestu.
Keby sme sa chceli pokúsiť vysvetliť nedávnu stabilizáciu postavenia dolára, museli by sme brať vedomie niečo, čo je spoločné posledné tri roky s predchádzajúcim obdobím (1992-2000) dočasného nezáujmu o dolár: markantné zlepšenia v oblasti rozpočtového deficitu USA. Do konca 90-tych, bol rekordný deficity z roku 1980 premenený na rekordné prebytky. Dnes je federálny deficit nižší ako polovica jeho úrovne z roku 2010.
Možno, že fiškálne pozorovanie je len náhoda. Koniec koncov, bolo by neracionálne stanoviť záver na základe dvoch historických udalostí. Bolo by ešte viac komické domnievať sa, že len preto, že americkí politici nedokázali uvoľniť americký dolár z jeho výsostného postavenia v priebehu posledných 40 rokov, nemôžu dokončiť svoju prácu vynaložením úsilia v priebehu ďalších niekoľkých desaťročí.
Je to večný zákon prírody, že dolár bude vždy číslo jedna. Libra šterlingov mala prvé miesto v 19. storočí, lenže v prvej polovici 20. storočia bola vystriedaná dolárom. Môže prísť deň, kedy dolár taktiež podľahne súperom. Ale dnes, určite nie je ten deň.
Preložil: Miroslav Lukáč
Zdroj: Action-Man
Facebook komentár