Pomáhajú chudobné deti viac, ako tie bohaté?

Deti z chudobnejších rodín ukázali vyššiu úroveň nesobeckosti, než tie, ktoré sú z bohatšieho prostredia; čo by mohlo podľa psychologickej štúdie viesť k viac spokojnému a zdravému životu neskôr.

Výskumníci z University of California, v Davise sa rozhodli vyhodnotiť, ako pracuje nervový systém predškolských detí, keď sa rozhodli k danej príležitosti konať nezištne, čo bolo aj ďalej analyzované, či podobné účinky by sa udiali aj v iných štúdiách vykonaných na dospelých.

Súvisiace: 10 najštedrejších národov sveta

74 predškolákom bolo povedané, že by mohli zarobiť 20 “žetónov” účasťou v rôznych aktivitách počas dvoch hodín, v dôsledku toho by ich mohli vymeniť za rôzne ceny.

Na konci experimentu, deťom v predškolskom veku – vo veku štyroch rokov – bola daná možnosť darovať nejaké žetóny “fiktívne chorým deťom”, ktoré sa neboli schopné zúčastniť tejto akcie.

Analytici vzali do úvahy kroky každého dieťaťa vo vzťahu k ich sociálno-ekonomickému zázemiu a zistili, že tie z bohatších prostredí darovali menej “žetónov”, než tie, ktoré boli chudobnejšie.

Hlavným dôvodom experimentu bolo študovať účinky na zdraví. Počas testu, boli na deti pripojené elektródy (so súhlasom rodičov) pre záznam fyziologických dát, vrátane srdcového tepu a tzv. nervu vagus ktorý poukazuje na to, ako sa telo chová v určitých situáciách.

Vyššia úroveň vagusu je spojená s väčším uvoľnením, pokojným správaním, ktoré vedie k lepšiemu fyzickému, sociálnemu a duševnému zdraviu.

Aj keď to môže byť pre niektorých prekvapením, výskum ukázal, že deti z nezištným postojom, ktorý viedol k darovaniu žetónov v priebehu testu, vykazovali väčšie známky pokoja a pohody.

Súvisiace:

Kto z miliardárov dal na charitu v roku 2014 najviac?
Staňte sa v živote viac pozitívnymi s týmito 5. tipmi

Celkovo výsledky vyzvali výskumníkov k domnienke, že nezištné správanie v mladom veku (napr. 4 rokov) môže byť prínosné z psychologického hľadiska najmä pre neskorší život.

Jeden z hlavných výskumníkov – Jonas Miller vo vyhlásení po zverejnení správy poznamenal, že dospelí, ktorí majú bohatší socioekonomický životný štýl vykazujú známky “zvýšenej hladiny zamerania na seba a zníženú tzv. sociálnu citlivosť”, čo môže byť vidno aj u detí.

Zdroj: BBC, Wall Street Journal