Politici a Centrálni bankári potláčajú strednú triedu

Ako starostlivo namemorované náboženské zaklínadlo, politici a centrálni bankári neustále zdôrazňujú, ako sú  ich stimulačné programy určené na podporu záujmov a prosperity strednej triedy. Cynickí pozorovatelia by si mohli všimnúť, že toto odvážne politické stanovisko môže mať niečo spoločné so získavaním podpory značnej väčšiny voličov, ktorí sa identifikujú ako “stredná trieda.” Avšak kumulatívny účinok ich ekonomických programov dosiahol pravý opak. Stredná trieda je potláčaná zvyšujúcimi sa daňami, negatívnou reálnou úrokovou mierou, nekrytými menami a stále otravnejšími reguláciami.

Široká a zdravá stredná trieda je najdôležitejšou baštou demokracie a slobody v modernom svete. Jednotlivci, ktorí sa identifikujú so strednou triedou, preukazujú silnú podporu svojho národa a ekonomiky. Malá a slabá stredná trieda otvára politické dvere diktátorskej kontrole a tyranii. To bol prípad aj posledných dní cárskeho Ruska, keď malá Boľševická strana bola schopná využiť nespokojnosť spodných vrstiev spoločnosti na uchopenie moci nad vyše sto miliónmi ľudí.

Mnohé plány vládnej politiky primäli Američanov, aby si zobrali úver, napríklad Clintonov tlak na vlastníctvo domov, Bushov plán míňania po 11.09., alebo daňovo odpočitateľné hypotekárne úroky. Nie je príliš veľkým logickým skokom predstaviť si, že vláda USA, ako najväčší dĺžnik na svete, preferuje politiku, ktorá uprednostňuje dĺžnikov pred veriteľmi. Tieto snahy môžu byť ešte zosilnené, ak centrálna banka svojou politikou nekrytých peňazí zničí hodnotu akýchkoľvek úspor, ktoré sa strednej triede podarilo našetriť. Zreteľnou politikou Federálnych rezerv je držať úrokovú mieru pod mierou inflácie, čo podľa definície odradzuje od sporenia a podnecuje dlh. Na výmenu za stratu svojich úspor, nemôže stredná trieda poukázať na žiadny významný prospech. Mzdy v Amerike a Európe sa po niekoľko rokov vyvíjali väčšinou plocho. V Japonsku podobná recesia spôsobila plochý vývin ekonomiky, ktorý trval viac, než desať rokov, zatiaľ čo ekonomika v širšom ponímaní značne stagnovala.

Medzitým sa strednej triede krúti hlava zo zvyšovania cien v mnohých oblastiach, ktoré sú pre ňu životne dôležité, ako napríklad jedlo a energie. Štatistiky ukazujú, že podiel príjmov, ktorý musia Američania venovať týmto základným potrebám, v posledných rokoch výrazne vzrástol. Na dôvažok, obrovské nové neviditeľné dane, napr. ObamaCare, hrozia vyhĺbením ešte väčšej jamy. Touto kombináciou vzniká vážne zmenšenie čistého disponibilného príjmu mnohých spotrebiteľov zo strednej triedy. Avšak dokonca aj tieto zredukované príjmy diskvalifikujú mnohých uprostred od programov vládnej pomoci, ako napr. úľavy pri hypotékach, MedicAid a stravné lístky. V skratke, stredná trieda je stlačená medzi nižšími čistými príjmami a vyššími životnými nákladmi. Nie je divu že mnohí sa zadĺžili, aby nejako vyšli.

Mnohí z tých členov strednej triedy, ktorí si počas svojho života niečo naškrabali a našetrili, teraz čelia vážnej, často dlhodobej, nezamestnanosti v súvislosti s tým, že ich staré schopnosti sa stali nadbytočnými. V dôchodku títo ľudia často žijú z fixného príjmu. Mnohí, ktorí sa obávajú recesie a z nej vyplývajúcej zraniteľnosti trhu cenných papierov, nahromadili hotovosť na bankových vkladoch. Dnešné úrokové miery, manipulované centrálnymi bankami smerom nadol, ponúkajú vkladateľom na väčšine vkladových účtov menej než pol percenta ročne. Aj pri “oficiálnej” inflácii, ktorá sa pohybuje tesne nad jedným percentom ročne, ponúkajú bankové depozity a krátkodobé finančné nástroje negatívny príjem. Ak by bola širšie známa reálnejšia miera inflácie, takmer všetky fixné nástroje, okrem tých s vysokým rizikom, by ponúkali negatívne reálne výnosy.

Nakoniec, represívne regulácie a agresívne vmiešavanie sa dnešnej vlády, redukujú stimuly a zvyšujú náklady na začatie a pokračovanie v malom podnikaní. V skutočnosti nedávna správa zvýraznila narastajúce ťažkosti so začatím malého podnikania v Amerike. Napriek malému, ale stálemu nárastu v obraze všeobecnej zamestnanosti, viac malých podnikov skôr prepúšťa, než najíma nových pracovníkov.

V skratke, politika centrálnych bánk v kombinácii s utláčajúcou vládou, drvia strednú triedu a s ňou najdôležitejšiu baštu demokracie. Študenti histórie poznajú túto tendenciu ako nebezpečnú. Ľudia, ktorí neveria, že spoločnosť im dáva nádej na zlepšenie, sú často ochotní zapojiť sa do otvoreného triedneho boja, a preberajú názory a pohľady nebezpečných demagógov. Je to hádam smer, ktorým sa chcú uberať Washington, Brussel a  Tokio? Mali by sme sa viac snažiť pri šírení myšlienky, že sloboda je tu pre všetkých, nie iba pre bohatých.

Preložil: Anton Kovalčík

Zdroj: Euro Pacific Capital