Podľa skupiny nemeckých ekonómov môže byť prekvapivá séria víťazstiev zástancov pravicovej politiky čiastočne chápaná ako reakcia na nedávnu finančnú krízu.
Manuel Funke, doktor ekonómie na Ústave amerických štúdii Johna F. Kennedyho Berlínskej univerzity sa v nedávnom rozhovore vyjadril: „Údaje nám ukazujú, že tendenciou voličov je v takýchto prípadoch inklinovať ku pravicovému zmýšľaniu, takže sme na to mali byť pripravení.“
Funke spolu s Moritzom Schularickom z Bonnskej univerzity a Christophom Trebeschom z Univerzity v Mníchove v štúdii z roku 2015 opisujú, ako finančné krízy medzi rokmi 1870 a 2014 podnecovali rast preferencií pravicových strán.
Súvisiace: 11 najviac skorumpovaných krajín rozvinutého sveta
Autori uvádzajú, že: „Obzvlášť po finančnej kríze je pre voličov atraktívna rétorika extrémnej pravice, ktorá často zvaľuje vinu na menšiny či prisťahovalcov.“
Medzi nedávne významné víťazstvá pravicového krídla patrí odhlasovanie odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie a zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Obe boli pre mnohých prekvapením. Vo Francúzsku sa do popredia dostáva pravicovo zameraná Marine Le Penová a zdá sa, že osobnosti s podobným zmýšľaním budú úspešné i vo voľbách v Holandsku a Rakúsku.
Ako tvrdia autori štúdie, nosnou myšlienkou zástancov Brexitu, Trumpa, Le Penovej, Geerta Wildersa z Holandska a Norberta Hofera z Rakúska je hrozba, ktorú predstavujú imigranti.
Funke na túto tému povedal: „Pre bežného voliča je jednoduchšie zvaliť vinu za domáce problémy na imigrantov, akoby mal zaujať stanovisko ku systémovým problémom špecifickým pre finančný systém a širšiu ekonomiku krajiny.“
Autori však poukazujú na zaujímavý fakt, že podobné tendencie sa neobjavujú po prekonaní kríz, ktoré nie sú spojené s finančnými problémami. Ako vysvetľujú, možno je to preto, že nefinančné krízy sú vnímané ako ospravedlniteľné javy, zapríčinené obrovskými vonkajšími vplyvmi, ako sú ceny ropy, prírodné katastrofy či vojna. Naproti tomu, finančné krízy sú vnímané ako vnútorné a neospravedlniteľné rozvraty, ktoré sú výsledkom zlyhania štátnej správy, morálneho hazardu a protekcie.
Dopady finančných kríz sa podľa autorov okrem volebných urien prejavujú aj v uliciach. V piatich rokoch po prekonaní krízy sa podstatne zvyšuje počet demonštrácií a násilných vzbúr.
Autori považujú tieto zistenia za dôležité, pretože nárast hlasov pre pravicové strany na úkor podpory vládnej väčšiny môže viesť ku neefektívnej vláde.
Ako uvádza štúdia: „Takýto vývoj situácie môže spomaliť zažehnanie krízy a prispieť k obmedzeniu činnosti vládnej moci. Výsledná neistota môže byť dôvodom pomalého ekonomického spamätávania sa z finančných kríz.“
Súvisiace: INFOGRAFIKA: Z Nemecka by sa mohlo stať druhé Japonsko
Prirodzene, niektorým ľuďom môžu extrémne pravicové opatrenia vyhovovať, niektorí sa dokonca vyjadrili v prospech vlády chaosu.
Poučení lekciami z dejín končia Nemeckí autori svoju štúdiu výzvou pre finančných regulátorov a tvorcov peňažnej politiky: „Predchádzanie finančným krízam znamená zníženie rizika politickej katastrofy.“
Preložil: Albert Rákai
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheGuardian, Economist
Facebook komentár