Peter Schiff: “Euro nie je mŕtvou menou”

Celosvetovo možno napočítať niekoľko desiatok významných mien, ale pokiaľ upriamime pozornosť na najrezonujúcejšie finančné a investičné diskusie, finálny zápas v ringu na menovom trhu sa odohráva medzi dvoma top uchádzačmi: americkým dolárom a eurom.

V posledných rokoch naberal zápas charakter bezproblémového víťazstva s vopred jasným šampiónom, dolárom tlačiacim euro do podradenej pozície. V dôsledku neistoty, spojenej s európskou dlhovou krízou a pretrvávajúcimi problémami v Grécku a iných nadmerne zadlžených juhoeurópskych ekonomikách, množstvo investorov prichádza k záveru, že podporovatelia eura budú napokon nútení hodiť uterák do ringu a odrieknuť celý “euro experiment”. Dolár s titulom víťaznej meny zostáva jednoznačne neprekonaný. A to nielen v tomto období, ale aj v dohľadnej budúcnosti. Čo je bolestivým úderom pre menu, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi ospevovaná ako spoľahlivá hrozba pre svetovú rezervnú menu.

Pokiaľ upustíme od faktu, že existuje množstvo dôležitých menových vzťahov okrem páru euro-dolár, ekonómovia, novinári a investori zabúdajú na 16-ročnú históriu eura a na to, ako táto mena prežila a prosperovala, napriek tomu ako mnohí predpokladali jej odchod na smetisko dejín.

Súvisiace: Viac ako 20 krajín sveta čelí dlhovej kríze, ako Grécko

Euro bolo vytvorené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou (Zmluvou o Európskej Únii), ale nestalo sa oficiálnou menou až do januára 1999, kedy sa začalo používať na bezhotovostné platby a účtovné účely. V dobe uvedenia na trh mnohí tvrdili, že euro by sa mohlo stať nástupcom silnej nemeckej marky, ktorá získala významné postavenie, podporené povojnovým oživením, vysokou mierou úspor, závideniahodnou obchodnou bilanciou a post sovietskou unifikáciou. S nemeckými bankármi na vplyvných vedúcich pozíciách Európskej centrálnej banky a Európskej únie mnohí dúfali, že nové euro je predurčené prevziať cnosti nemeckej marky. Napokon spoločná európska mena debutovala s hodnotou 1,18 USD. Tieto ranné priaznivé podmienky však nemali dlhé trvanie.

Takmer okamžite od momentu, kedy sa začalo euro obchodovať začínalo čeliť nepriaznivým vplyvom. Neschopnosť Ruska splácať svoj dlh a ázijská menová kríza boli podnetom na zbavovanie sa aktív na “emerging markets” a motivovali investorov hľadať útočisko v pokojnejších vodách dominantných ekonomík. Tieto okolnosti sa stali pre euro rozhodujúcim testom už v jeho skorých začiatkoch. Európskej mene sa však nepodarilo získať mnoho z rýchlo prúdiaceho nadnárodného prílivu investícií. Na druhej strane, americký trh a americký dolár sa stali extrémne atraktívnym cieľom.

V druhom funkčnom období prezidenta Billa Clintona vyzerala Amerika skutočné silná, minimálne na papieri. V období rokov 1998-2000, podľa údajov Úradu pre ekonomické analýzy (BEA), sa rast HDP odhadoval na v priemere 4,4%, čo je zhruba štvornásobne viac oproti miere, ktorej sme boli svedkami od roku 2008. Expandujúca ekonomika a relatívne obmedzenia štátnych výdavkov zavedené Clintonovou kanceláriou a novo zvoleným republikánskym kongresom zabezpečili prebytok vlády USA v objeme niekoľko stoviek miliárd ročne, čo bol najmarkantnejší zápis čiernym atramentom za posledných niekoľko generácií. Mnoho ekonómov tak prišlo k bizarnému záveru, že prebytky by sa mohli stať permanentnými (v skutočnosti trvali len niekoľko rokov). V rovnakom čase, americké akciové trhy atakovali jedny z najväčších maxím v ich histórii. Od začiatku roka 1997 až do konca roka 1999 sa hodnota indexu Daw Jones zvýšila o približne 69%. Technologický Nasdaq, epicentrum dotcom bubliny raketovo vzrástol o 294%.

Výsledkom bolo, že medzinárodné peniaze začali prúdiť práve do amerického dolára, čo vzalo vietor z plachiet novovzniknutému euru. Nadhodnotený trh, ktorý vystrelil americké akcie do výšin, neodradil investorov až do polovice roku 2000. Nielenže Wall Street hlásala doktrínu novej ekonomiky, kedy záporné výnosy a vysoké zadlženie neboli viac dôležité, ale mnohí boli tiež presvedčení, že intervencie Alana Greenspana a jeho Federálneho rezervného systému by mohli ochrániť investorov pred stratami.

V dôsledku týchto udalostí, euro najprv kleslo pod paritu s dolárom 27. januára 2000, kedy hodnota eura bola uzavretá na 98,9 USD, čo je 16% pokles od jeho debutu. Po tom ako bola táto psychologická hranica prelomená, predaje sa ešte zintenzívneli. Do 8. mája 2000 sa euro obchodovalo za iba 89,5 USD, čo značí pokles o ďalších 9% v priebehu iba troch mesiacov. Okolnosti boli následne spúšťačom mediálnych správ, ako napríklad článku BBC s názvom: “Was the Euro a Mistake?”. Najvýznamnejší ekonómovia a investori začali uvažovať, aká dlhá budúcnosť ešte európsku menu čaká.

Povesť eura bola neskôr pošpinená aj v septembri roku 2000, keď dánski voliči odmietli plány svojej krajiny o prijatí eura. Táto nevôľa preukázaná malou krajinou, všeobecne považovanou za tradičnú súčasť západoeurópskej kultúry, bola obrovským monoklom pre “euro experiment”. Pesimizmus zrazil menu o ďalších 6% v priebehu jedného mesiaca od dánskych volieb, čím nechal euro oslabiť až na doposiaľ najnižšiu hranicu 82,7 USD a to 25. októbra 2000. V tomto momente sa európska mena ocitla v oslabenej pozícii o celých 30% v porovnaním s jej hodnotou v čase vstúpenia na trh. Vyzeralo to ako koniec súboja. Súboj “euro verzus dolár“ čoraz viac pripomínal scenár “Bambi verzus Godzilla“.

V období neskorých 90-tych rokov bolo zlato v medveďom trhu, a to po dobu takmer dvadsiatich rokov. Výsledkom bolo, že záujem investorov o tento kov, ktorý bol v minulosti považovaný za pokojný prístav, bol minimálny. Záujem mnohých Európanov sa presúval k doláru, považovaného za bezpečné útočisko. V tejto dobe sa zlato obchodovalo za menej ako 300 eur za uncu (FRED, FRB St. Louis). Tí, ktorí si vymenili svoje eurá za doláre (v dobe, keď 1EUR = 0,83USD), by boli svedkami poklesu ich hodnoty o 50% v priebehu nasledujúcich ôsmich rokov. Na druhej strane, zlato takmer zdvojnásobilo svoju hodnotu v eurovom vyjadrení v rovnakom časovom období. Vzhľadom na to, že v dobe, kedy bol tento článok napísaný sa zlato obchoduje za 1 000 eur za uncu (aj po nedávnom poklese), zatiaľ čo euro sa pohybuje okolo 1,10 amerického dolára. Európania, ktorí kúpili a držali dolár v období, keď euro dosiahlo svoje minimum v roku 2000 stratili 25% zo svojej investície, ale tí ktorí kúpili a držali naopak zlato mohli vidieť strojnásobenie jeho hodnoty. (Minulá výkonnosť negarantuje budúce zisky).

Prasknutie dotcom bubliny v polovici roku 2000, nakoniec spôsobilo rozhodujúci zlom v investičných trendoch, ktoré prevládali v predchádzajúcich rokoch (viac v nedávnom autorovom článku “The Big Picture“). Akonáhle “dotcom blahobyt“ začal vyprchávať, stiahol zo sebou aj americké vládne prebytky, emerging markets sa začali zotavovať a toľko ohováranému euru sa postupne dostávala určitá pozornosť.

5. januára 2001 dosiahlo úroveň 95,5 USD, čo predstavovalo ohromujúce zotavenie v priebehu iba dvoch mesiacov. Aj keď euro kľučkovalo, v podstate, v priebehu celého nasledujúce roka a pol (s miernym pošmyknutím v roku 2002 a následnými pochybnosťami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o tom, či je euro odsúdené na zánik). V druhej polovici roku 2002 vykazovalo euro stabilný rastúci trend a dosiahlo paritu s dolárom 15. júla 2002, tridsať mesiacov po tom, ako pod túto úroveň kleslo. 22. apríla 2008 sa euro obchodovalo za 1,60 USD, za sumu, ktorá predstavovala 36% vzrast oproti jeho uvedeniu, a veľkolepé 93-percentné oživenie od októbrového minima.

Keď sa v auguste, septembri a októbri roku 2008 začalo intenzívne skloňovať spojenie “finančná kríza“, investori opäť prepadli panike rovnako ako osem rokov predtým. Pri hľadaní bezpečného útočiska si opäť raz vybrali americký dolár (možno motivovaní nadol stlačenou hodnotou zelených bankoviek). Presun prostriedkov smerom k doláru mal za následok rapídny pokles hodnoty eura. Koncom októbra sa euro vytlačilo na 1,26 USD, čo je 21% pokles oproti aprílovému maximu. Akonáhle sa však trhy stabilizovali v roku 2009, zotavilo sa aj euro. Euro sa v podstate obchodovalo voči doláru tesne pod hranicou 1,46 UDS v priebehu ďalších dvoch rokov, do 6. júna 2011.

Forexový pohyb:  Americký dolár (USD) / Euro (EUR) v období rokov 1999 – 2015

V čase, keď európska dlhová kríza ovládla titulné správy v roku 2011, výnosy zo štátnych dlhopisov skupiny krajín PIIGS (Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko a Španielsko), v porovnaní so štátnymi dlhopismi Nemecka, spochybnili euro opäť. Neistota ohľadom poskytnutia pomoci európskym bankám, ktoré držali potenciálne toxické aktíva z krajín zasiahnutých krízou, bola pre trh príliš veľká na to aby ju zvládol. Kombinácia týchto síl napomohla nezvrátiteľnému poklesu eura v priebehu rokov 2012 a 2013.
Posledná kvapka ale prišla na konci roka 2014, keď sa ukázalo, že Európska centrálna banka, pod novým vedením Maria Draghiho, by mohla napokon uspieť v obídení ozdravovacích reštrikcií Maastrichtskej zmluvy a námietok nemeckých finančných a politických inštitúcií, za účelom naplno uviesť kvantitatívne uvoľňovanie (QE) do Eurozóny. Program QE vytvára eurá prakticky z ničoho, za účelom nákupu štátneho dlhu a udržania nízkych úrokových mier.

Súvisiace: Viac informácií o vplyve obchodu na menu Eurozóny

Očakávanie európskeho QE prišlo v čase, keď väčšina pozorovateľov prichádzala k záveru, že americká ekonomika je skutočne na ceste k silnému oživeniu v roku 2015, a že Federálny rezervný fond (ktorý nalieval likviditu do ekonomiky takmer šesť rokov), napokon program ukončí a začne zvyšovať úrokové miery po prvý krát za posledné desaťročie. Napriek slabnúcej ekonomike, americký trh opäť dosiahol hviezdne výnosy, keď S&P 500 rástlo o 64% v rozmedzí rokov 2011 a 2014, a stále rastie bez výraznejšej korekcie, nie nad 10%.

Tieto pohyby predpovedajú silný podnet pre investorov predávať eurá a kupovať doláre. V období dvanástich mesiacov od mája 2014 do mája 2015 euro pokleslo o približne 20%. Keď narazilo na dno 1,05 UDS v marci 2015, oslabilo zo svojej vrcholnej pozície spred siedmych rokov o 34%. Oživili sa tak opäť názory, že euro je mŕtve a dolár bude jedinou skutočnou rezervnou menou v dohľadnej budúcnosti. 

Ale čo v prípade, že predpoklady o ekonomickom oživení USA a zvyšovaní sadzieb boli zlé? Mohli by sa pozorovatelia aj teraz mýliť v charaktere trajektórie opisujúcej vzťah dolára a eura, ako sa mýlili aj v roku 2000? Zatiaľ čo niektorí varovali, že dotcom bublina z roku 2000 sa môže skončiť zle, len veľmi málo z nich pochopilo, ako hlboko je mánia zakorenená v pôvode ekonomickej expanzie a ako fatálne môže ohroziť celú ekonomiku. Podobne len hŕstka ľudí predpokladala, že sa hypotekárna bublina prenesie do širšej ekonomiky v roku 2008. Ekonomické a trhové kontrakcie v rokoch 2001 a 2008 by mohli mať oveľa väčší dopad v prípade, ak by Federálny rezervný systém nebol schopný znížiť úrokové miery o takmer 500 bázických bodov v konfrontácii s touto krízou. (Žiadne takéto možnosti ale nie sú prípustné ak sa ekonomika dostane do rovnakej situácie dnes). Inými slovami, pocit bezpečia môže byť klamlivý, obzvlášť ak nezostáva žiadne strelivo v boji proti kríze, ktorá sa môže nečakane objaviť.

Dôvera je jediná vec, ktorá naozaj tvorí piliere moderných fiat peňazí. Dôvera však môže byť ľahko pominuteľná… Mizne tak rýchlo, ako príde. Americký dolár získava z presvedčení, že spoločná európska mena sa môže stať neudržateľnou, že americká ekonomika bude pokračovať v raste a že FED zvýši úrokové miery ešte v roku 2015. Ak tieto očakávania ostanú nenaplnené, mohlo by sa to stať bodom zvratu pre európsku menu.

Pokiaľ sa trend javí byť stabilný, ľudia majú tendenciu sa domnievať že bude pokračovať navždy. Ak však nastane zvrat, panika sa môže ľahko rozšíriť. Rovnako ako špekulanti nadhodnotili silu americkej ekonomiky v roku 2000, verím že robia rovnakú chybu aj dnes. Americká ekonomika je v skutočnosti oveľa slabšia a zraniteľnejšia, než tomu bolo v roku 2000. Ak je kúzlo dôvery okolo dolára porušené, môže to zmeniť taktiež osud ostatných porazených mien. To by mohlo predstavovať zásadnú zmenu v globálnom investičnom prostredí, na ktorú by mali byť múdri investori pripravení.

Preložila: Mária Bednarovská

Zdroj: Euro Pacific Capital