Mám dohodu s mojím kolegom Jayom. Približne dva až trikrát do týždňa mi vyzdvihne raňajky na ceste to kancelárie a na oplátku mu ja v tieto dni jeho raňajky zaplatím.
Pritom ako mi podáva raňajky (zvyčajne sú to vajíčka, slanina a klobáska), povie mi ako veľa mu dlžím. Príde mi to trochu otravné pretože musím vyloviť peniaze z mojej peňaženky. Zvyčajne nemám presné toľko alebo vôbec žiadne peniaze.
Bolo by to naozaj skvelé keby Jay mal Venmo, vynikajúcu aplikáciu vyvinutú pre malé platby medzi priateľmi. Je ako stvorená pre vyrovnávanie účtov z obchodov, reštaurácií či iných spoločných nákupov.
Súvisiace: Definícia pojmu: “Fiat peniaze”
Každodenné situácie kedy používame hotovosť, prídu v dnešnej dobe ako anachronizmus. Je to ako počúvať hudbu na CD. John Maynard Keynes sa odvolal na zlato (no presnejšie na zlatý štandard) ako na barbarskú relikviu. Teda novou barbarskou relikviou je samotná hotovosť. Rovnako ako zlato, aj hotovosť sú fyzické peniaze.
Tak ako zlato, aj hotovosť je nákladnou záťažou pre ekonomiku.
Po prvé, sú tu náklady spojené s udržiavaním hotovosti v obehu.
Štúdia vykonaná v roku 2013 na univerzite Tufts predpokladala, že hotovosť stojí ekonomiku 200 miliárd dolárov. Štúdia obsahovala fakt, že zákazníci strávia v priemere 28 minút za mesiac cestovaním k bodu kde si môžu získať hotovosť (ATM- bankomat a podobne).
Súvisiace: Ako bolo 9 krajín bolo svedkom premeny infláciu na hyperinfláciu
Avšak toto je len prvý problém s hotovosťou. Skutočný problém, ktorý ekonómovia začínajú registrovať je, že papier v hotovosti je prekážkou pre účinnú menovú politiku a teda zároveň aj pre hospodársky rast.
Ekonóm Kenneth Rogoff publikoval túto jar článok s názvom: „Náklady a prínosy postupného odstavenia papierovej meny.“
Kľúčovým argumentom je: Vo svete s veľmi nízkou infláciou môže byť potrebné aby banky znížili sadzby pod nulu. Avšak, ak by sa to stalo, spotrebitelia si budú vždy môcť vybrať peniaze-hotovosť z bankového systému aby sa vyhol plateniu sadzieb. Vo svete kde by boli len digitálne peniaze, centrálne banky by mohli stanoviť mieru sadzieb na akúkoľvek potrebnú hodnotu.
Kenneth Rogoff napísal:
Papierová mena má dve veľmi odlišné vlastnosti, na ktoré by sme mali sústrediť našu pozornosť. Prvá z nich je samotná existencia papierovej meny, ktorá predstavuje problém pre centrálne banky z hľadiska politiky úrokových sadzieb. Banky sa snažia držať úrokové sadzby výrazne pod nulou, čo sa zdá čoraz dôležitejšie v tomto storočí.
Ako Blanchard (2010) poznamenal, že dnešné prostredie nízkej a stabilnej inflácie výrazne tlačí dolu všeobecnú úroveň úrokových sadzieb. Celkovo nízka úroveň v kombinácií s nulovou viazanosťou znamená, že centrálne banky nemôžu znížiť úrokové sadzby natoľko ako by si želali v reakcii na deflačné šoky. Ak by všetky záväzky centrálnych bánk boli elektronické, platenie negatívneho úroku z rezerv (v podstate poplatku) by bolo veľmi triviálne. Avšak tak dlho ako len centrálne banky budú pripravené premeniť elektronické vklady na papierovú menu s nulovým úrokom v neobmedzenom množstve, sa stáva veľmi ťažké tlačiť úrokové sadzby pod úroveň -0,25 až -0,5%. Rozhodne nie na trvalej báze.
Hromadenie hotovosti môže byť nevyhovujúce a riskantné. Na druhej strane pokiaľ sadzby budú príliš negatívne, môže to znamenať výhodu.
Súvisiace: Svetové zásoby zlata v 3D
Rogoff nie je prvý kto sa rozhodol písať o tomto probléme. Ekonóm University of Michigan, Miles Kimball, písal o tom ako by nulová dolná hranica mohla byť eliminovaná prechodom na digitálny systém peňazí.
Takže nie len že peniaze sú ťažkopádne ako zlato, (časovo náročné, fyzický náročné) ale sú aj naďalej problematickým komponentom monetárneho systému. Rovnako ako zlato, podoba papierových peňazí je obmedzujúca a deflačná.
Takže áno, hotovosť je pekná na pohľad a každý z nich by si želal mať jedného dňa poriadku kopu peňazí. Ale je načase zbaviť sa tejto barbarskej pamiatky a mať peňažný systém hodný 21. storočia.
Preložil: Marek Košuda
Zdroj: RapidTrends
Facebook komentár