“Takzvané “prekvapenia”, ktorými sme boli svedkami v minulosti, neboli v dôsledku toho, že krajiny nemali informácie, ale preto lebo im odmietali uveriť. ” (str. 919) – Carroll Quigley, Tragedy and Hope: The History of the World in Our Time (1966) – Tragédia a Nádej : História sveta našej doby.

Každý seriózny študent finančných trhov študuje vzťah medzi úverom, trhmi a davom. Okrem toho je tiež fascinovaný matematickými modelmi, ktoré  možno pozorovať na trhoch; matematika sa na trhoch v dnešnej dobe využíva viac ako kedykoľvek v histórii. Máme dostatok dôkazov o tom, že existuje vzťah medzi úverom a davmi a významnými bublinami, ktorý môžeme pozorovať už 400 rokov. Dve z týchto bublín sme všetci zažili za posledných 15 rokov a jednu z nich ešte stále prežívame. I napriek tomu sa však zdá, že milióny investorov a poradcov stále dôverujú teórii, ktorú im trhy predkladajú, a to že “čím vyššie sa trhy dostanú, tým je MENEJ pravdepodobné, že dôjde k výraznému poklesu”. Stále je ešte príliš bolestivé čeliť otázke “Prečo som za menej ako 11 rokov prežil dva významné trhové kolapsy?”

Ak čítate tento článok, tak ste jednotlivec, ktorý rozumie hodnote vzdelávania sa. Nie ste ohúrený investičnými reklamami s pozitívnymi nádychom v štýle “Vy to máte pod kontrolou”, ale rozumiete realite, že posledné desaťročie obrovských výkyvov na svetových trhoch premenilo investorov na špekulantov v obrovskom globálnom kasíne. Keďže  “The House” (americká vláda) požaduje čím ďalej, tým viac trhových zásahov a vyššie objemy dlhu, ktorý nikdy nebude splatený, Vy sa stále snažíte predbehnúť ďalšiu veľkú zmenu.

Berúc do úvahy titulky podobné  tomu dolu, ktorý bol publikovaný len niekoľko dní  pre výročným stretnutím svetových expertov v januári, si myslím, že je príhodný čas na kladenie otázok.

World Needs $100 Trillion More Credit, Says World Economic Forum ~ UK Telegraph, Jan 18 ’11 (Svet potrebuje ďalších $100 biliónov v úveroch , tvrdí Svetové ekonomické fórum)

Tri otázky

Otázka 1 – Existujú  historické obdobia, ktoré by naši podnikaví centrálni bankári mohli študovať s cieľom pochopiť priamy vzťah medzi úverom a špekuláciami?

Začnime s koncom 17. storočia:

“Priebeh a prejavy boomu na akciovom trhu v 90. rokoch 17. storočia sú zjavné pre každého, kto má prehľad o súčasných finančných trhoch, i keď v tom období bol londýnsky akciový trh sotva desaťročie starý a stále značne primitívny… Od obdobia civilnej vojny (1642-51), prebrali  anglickí zlatníci funkciu bankárov, poskytovali pôžičky a vytvárali trh pre obchodné zmenky. Predpokladá sa, že celková hodnota zmeniek, ktoré boli v obehu do 90. rokov, presahovala menu  celého kráľovstva… Úvery boli v neustálom raste, boli nezávislé, unikajúce, a nekontrolovateľné… Úver bol siamským dvojčaťom špekulácie, narodili sa v tom istom čase a prejavovali rovnakú podstatu; boli natoľko prepojené, že ich úplná separácia by bola nemožná. ” (Devil Take the Hindmost: A History of Financial Speculation (1999) Edward Chancelor, st. 31-2).

18. storočie: 

5. mája 1716 bola založené  Banque Generale s kapitálom 6 miliónov libier a úspech  mala istý už od počiatku.. Prvýkrát v modernej histórii boli predstavené papierové peniaze ako oficiálne garantované platidlo… Rue Quincampoix sa cez noc zmenila na burzu pod holým nebom. Nájomné pozdĺž ulice vyletelo do výšin. Podnikaví obchodníci prenajímali predné časti svojich obchodov  za obrovské sumy rovnako podnikavým ľuďom, ktorí sa pasovali za improvizovaných  brokerov. V približne v tom istom čase, si Duc d’Orleans (šéf francúzskych financií) začal všímať, že papierové peniaze mali na verejnosť dopad ako čarovný elixír… Princ Filip II. si musel myslieť: “Ľudia začali dôverovať papierovým bankovkám, ktoré sa zdá, že poskytujú pohodlný spôsob pre vládu, aby si požičiavala (i napriek ešte nesplatenému dlhu v účtovných knihách); papierové peniaze sa nielenže obchodujú nadcenu, ale zdá sa tiež, že oživujú stagnujúcu francúzsku ekonomiku. Prečo by sme teda nemali tlačiť viac?… Do konca roku 1719, Duc vydal 1000 miliónov nových bankoviek, čím zvýšil ponuku peňazí 16-násobne v porovnaní s jej pôvodnou úrovňou…. Po prvý raz vo francúzskej histórii sa stredné trieda dostávala ku slovu. Zdalo sa, že prišla nová éra… Po krátkej korekcii na 4800 na konci septembra, akcie (Mississippi Company) prelomili všetky úrovne rezistencie a prebíjali sa vyššie a vyššie – 6463 26. októbra, 7463 18. novembra a 8975 len o jeden deň neskôr!… Bežní ľudia nakupujúci akcie na úver zarobili nepredstaviteľné majetky. Vďaka “úspechu” tejto schémy, sa John Law (Duc-ov poradca) stal do roku 1720 najbohatším mužom planéty.

Všetko sa však raz dostane do správnych koľají – dokonca aj reputácia jednotlivca. .. Nakoniec, nič nemohlo zachrániť Law-ovu spoločnosť  alebo bezcenný kus papieru vydaný Banque Royale. Kolaps Mississippi company v roku 1720 zruinovalo tisíce francúzskych občanov strednej a vyššej triedy a destabilizovalo francúzsku menu.” (Financial Reckoning day: Surviving the Soft Depression of the 21st century (2003), Bill Bonner a Addison Wiggins, str. 78-85) 

Prenesme sa do 20.rokov 20.storočia:

Prvá svetová vojna sa stala významným zlomom pre americké úverovanie. Ako sme si už skôr všimli (a budeme mať dôvod všimnúť si opäť), kolesá dlhu sa len veľmi zriedka točia konštantnou rýchlosťou … Na počiatku vojny začal Federálny rezervný systém (Dec 23 ,1913) potláčať úrokové miery.. A teda, nízke úrokové sadzby stimulovali nárast úverovania, a v konečnom dôsledku aj rast cien… Toto všetko prebiehalo spolu s pokračujúcim rozmachom luxusu a extravagancie (inflačný boom). National City Bank (založená v roku 1845, prevzatá spoločnosťou PNC Financial Services v okt. ‘08) otvorila kohútiky na Kube a malomestské banky financovali býčí trh v Iowe… Na začiatku 20.rokov, bol Straussov (financoval dlhopisy nehnuteľností) prístup konzervatívny. Do konca desaťročia sa zmenil na rizikový (a dokonca podvodný). Vývoj bol v 20.rokoch zjavný a očakával 80.roky. V každom desaťročí sa podmienky poskytovania úveru stávali z roka na rok uvoľnenejšie. Financovanie nákupu auta veľmi dobre ilustruje tieto tendencie. Na začiatku, autá boli financované na jeden rok a prvá splátka bola v hodnote jednej tretiny nákupnej ceny auta. Avšak, profesor Edwin R.A. Seligman v roku 1927 poznamenal: ” S rastúcou konkurenciou medzi dealermi s cieľom zvýšiť obrat sa minimálna hotovostná platba za auto postupne znižuje a maximálne obdobie splácania predlžuje …” V období prosperity 20.rokov sa úverovacie podmienky vo všeobecnosti zvoľňovali. Boli uvoľnené na trhu so zahraničnými vládnymi dlhopismi, korporátnymi dlhopismi a mestskými hypotékami ” (Money of the Mind: Borrowing and Lending in America from the Civil war to Michael Milken (1992) James Grant, str. 145-163)

Otázka č.2 – Čo sa stane PO období nespútaných špekulácií postavených na obrovských sumách lacných úverov vstupujúcich na finančné trhy?

“Crash je kolaps cien aktív, prípadne kolaps dôležitej spoločnosti alebo banky. Na trhoch sa môže objaviť panika a môže vyvolať presun od menej likvidných aktív k viac likvidným. Finančná kríza môže zahŕňať len jedno alebo oboje, v akomkoľvek poradí. Prepad akcií South Sea spoločnosti (Londýn , 1720) a Sword Blade Bank takmer zrazilo Bank of England na kolená. Prepad v roku 1929 a panika na new yorskej burze preniesli likvidačné tendencie aj na iné trhy, ako napr. komoditné a oklieštili úverovanie, čím uštedrili ranu výkonu ekonomiky…

Systém je založený na princípe pozitívnej spätnej väzby. Pokles cien zníži hodnotu zabezpečenia a prinúti banky k tomu, aby znížili objem úverov, prípadne  odmietali poskytovať nové, čím primäjú obchodné domy, aby začali predávať komodity, domácnosti predávať cenné papiere, priemyselné podniky oddialiť požičiavanie si a toto ešte viac zatlačí na pokles cien, ďalší pokles zabezpečenia vedie k rozsiahlejšej likvidácii. Ak firmy krachujú, bankové úvery sú nesplácané, banky krachujú. Keď krachujú banky, sporitelia vyberajú svoje peniaze (toto bolo omnoho zreteľnejšie v období, keď ešte nebolo poistenie vkladov). Výbery úspor spôsobujú, že ešte viac úverov musí byť predčasne ukončených, viac cenných papierov musí byť predaných. Obchodné domy, priemyselné podniky, investori, banky, ktorí potrebujú hotovosť – všetci predajú svoje najhoršie cenné papiere, ak môžu, a tie najlepšie, ak musia.” (Manias, Panics and Crashes: A History of Financial Crises, Fourth edition (2000), Charles P. Kindleberger, str. 105-106)

I keď by som sa mohol rozpísať  na niekoľkých stovkách strán o histórii lacných úverov a špekulácií, radšej priamo prejdem k niekoľkým grafom popisujúcim našu dnešnú situáciu a dostanem sa k súčasnej problematike.

Otázka č. 3 – Keďže naše trhy sú dnes omnoho sofistikovanejšie a máme veriteľa poslednej inštancie, vzťah medzi úverom a trhovými cenami nefunguje takým istým spôsobom, že?

Pozrime sa na začiatok globálnej úverovej krízy v lete 2007. Sami posúďte, či sa chlapci, ktorí  sú za volantom, poučili z minulosti:

“Niekoľko interných hedge fondov v Bear Sterns zaznamenalo obrovský rast založený na nadmernom využívanií finančnej páky (moderný pseudonym pre “nekontrolovateľné úverovanie”, ktoré spomína Chancellor na konci 17.storočia) v prípade nekvalitných hypoték a iných rizikových cenných papierov, ktoré boli pretvorené na vysoko-kvalitné aktíva a boli požehnané rôznymi ratingovými agentúrami. Keď sa však vyčerpal dopyt po týchto aktívach, ich hodnota sa prepadla. Následne sa prepadla aj hodnota zabezpečenia pre úverovanie. Veritelia začali požadovať navýšenie zabezpečenia, aby bol pokrytý rozdiel. Zároveň dochádzalo aj k odlivu investorov. Jediným spôsobom ako získať potrebné peniaze pre zabezpečenie, bol predaj aktív za veľmi nízke ceny, čo spôsobilo ešte ďalší pokles hodnoty fondov.” (It Takes a Pillage: Behind the Bailouts, Bonuses and Backroom Deals from Washington to Wall Street (2009) Nomi Pris, str. 12.

Obrázky z galérie kolapsov trhových bublín

Myslím si, že v súčasnej dobe mnoho jednotlivcov predpokladá, že smerujeme nesprávnym smerom, ale presvedčili sami seba, že teória “viac lacných úverov, vyššie trhové ceny” nespôsobí už ďalšie výrazné poklesy… aspoň nie v blízkej budúcnosti. Nehľadáme koniec ďalšej bubliny, berúc do úvahy len nízke úrokové sadzby, lacné úvery, či dokonca trhové manipulácie, ktoré by nám pomohli pri raste nášho bohatstva. Pýtam sa Vás, zdá sa Vám na tejto schéme niečo nesprávne? Máme nejaké moderné príklady z historických zlomov, ktoré by nás mohli varovať ako rýchlo môže dôjsť k zmene?

Ak ste čítali ktorýkoľvek z mojich verejne publikovaných článkov od roku 2005, tak viete, že moje výzvy k aplikácii zdravého rozumu v období boomu úverovania, dosiahnutia vrcholu a následného kolapsu, ktorý mal dopad na naše finančné trhy (nie privátny sektor ekonomiky, ktorý sa stále prepadáva od zlomu v roku 2007), zo mňa spravili chlapca, ktorý kričal “Vlk” (ref. na Ezopovu bájku Chlapec, ktorý kričal “Vlk”, pozn. prekl.). Avšak, mám taký pocit, že bola aj ďalšia rozprávka o vlku a nevinnom investorovi (t.j. Červenej čiapočke), ktorý nechcel uveriť, že vlk mu zas chce blížiť.

Toto môžete nájsť v článku Unreported Soros Event Aims to Remake Entire Global Economy, Wall Street Journal, 29. 3. 2011:

“Pred dvoma rokmi, Geogre Soros povedal, že chce zreorganizovať cenný globálny ekonomický  systém. Má s tým začať o dva krátke týždne – a zdá sa, že si to nikto nevšimol.

8. apríla, skupina, ktorú  zafinancoval sumou $ 50 miliónov organizuje významnú ekonomickú  konferenciu a Sorosovým cieľom pre toto podujatie je “ustanoviť  nové medzinárodné pravidlá” a “reformovať  menový systém”. Je to všetko v súlade s plánom, ktorý bol predstavený 4. nov 2009, keď Soros vyzval na “skvelú príležitosť zreorganizovať celý finančný systém?”

A keď sa vrátime len o 29 mesiacov skôr, človek sa môže dozvedieť, že Soros, “neuveriteľne úspešný špekulant”, propagoval túto istú myšlienku v roku 2008 v období relatívneho pokoja v oku finančnej búrky. Nasledovné komentáre môžeme nájsť vo vydaní The Investor’s Mind: The Power of the Few z Nov 2008, ktorý citoval článok vo Financial Times z 28.okt 2008, America Must Lead a Rescue of Emerging Economies:

“MMF rokuje o novom úverovom nástroji pre krajiny na okraji, v protiklade s podmienenými úverovými linkami, ktoré neboli nikdy využívané v dôsledku príliš  nevyvážených podmienok. Nový nástroj by so sebou neniesol žiadne podmienky a žiadnu stigmu pre krajiny dodržiavajúce zdravé makroekonomické pravidlá. Okrem toho, MMF je pripravený poskytnúť podmienené úverovanie krajinám, ktoré nie úplne spĺňajú podmienky.”  (kurzíva- autor)

“Nanešťastie, inštitúcie vždy zaostávajú za realitou, to je dôvod prečo sa nám kríza vymyká spod kontroly. Už pohltila krajiny Zálivu a Saudskú Arábiu a Abu Dhabi je už možno príliš pohltené svojimi vlastnými regionálnymi problémami na to, aby prispeli do spoločnej kasy. Nastal čas, aby sme začali uvažovať nad vytvorením špeciálnych práv čerpania alebo inej formy medzinárodných rezerv vo väčšom rozsahu, ale to podlieha americkému vetu.”

Pamätajte, svet sa nekončí, končí sa len ten, v ktorom sme vyrastali. Keď dochádza k zmenám v základoch, nesmieme nikdy zabúdať, že to, čo sledujeme na povrchu, možno nie je také skutočné ako si môžeme myslieť a cítiť v danom momente.

Veľká  Lož: Premyslená a rozsiahla manipulácia pravdy využívaná  ako propagandistická taktika. – Merriam-Webster.com

V dôsledku rozmerov, ktoré  dosiahla súčasná mánia v médiách a manipulácia, ktorú  sme sledovali v priebehu posledných 2 rokov, umiestnil som celú  moju výskumnú správu Riders on the Storm: Short Selling in Contrary Winds (2006) na internet. Dokument si môžete zadarmo stiahnuť kliknutím na tento odkaz, alebo zrolovaním na Recent Updates na domovskej stránke Best Minds Inc. Rok 2011 si bude vyžadovať úplne iné stratégie ako posledné dva roky a počas tohto obdobia nesmierneho zavádzania si bude vyžadovať analýzu širokej škály trhov cez rôzne druhy okuliarov. 

Preložila: Barbora Letavayova

Zdroj: Best Minds

[], [], [], [], [], []

Facebook komentár