Historka o pozlátených zlatých prútoch z volfrámu nezmizla. Len sa sporadicky zjavovala v rôznych, zlato a tvrdú menu obhajujúcich, článkoch investičných poradcov. Ale dokonca aj populistické médiá ako American Free Press alebo Rense.com videli v tomto článku materiál vhodný na publikovanie.
V súčasnosti sa na rense.com nachádza článok “Našlo sa viac falošných zlatých prútov z volfrámu” (z Coin Update News, 2. marca 2010 od Patricka Hellera). V tomto článku sa píše, že vo W. C. Heraeus (zlievareň v Hanau, Nemecko) našli volfrámový, pozlátený, 500 gramový prút ktorý obdržali z banky. Zamestnancovi z Heraeusu sa prút zdal podozrivý. Aby si svoje podozrenie overil, rozpolil ho. Zistil, že prút je volfrámový so zlatou vrstvou. Len doplním, že sa v skutočnosti jednalo o 500 gramový (16,0755 trojských uncí) prút a nie 400 uncový prút. Medzi nimi je totiž značný rozdiel.
V Coin taktiež zopakovali hoax o pozlátených volfrámových prútoch, ktoré údajne našli v Čínskej centrálnej banke. Správa v Coin bola ukončená tým, že “táto udalosť bola potichu zametená pod koberec.” Toto obvinenie by nemalo byť investorom do zlata podávané tým štýlom, aby bola samošíriteľné a svojím výskytom potvrdzovalo samé seba. Pôvodná historka, ktorá sa objavila, uvádza, že prút spadá do okruhu 1,3 až 1,5 milióna 400 uncových prútov produkovaných v USA ktorými zaplavili (oklamali) rôzne národy sveta.
V analysis-news.com
Www.analysis-news.com samé zvažovali túto otázku v niektorých svojich materiáloch z 3. Decembra 2010 v Goldsmiths 116, ako bolo publikované na www.goldseek.com, a v článku Pozlátené volfrámové prúty, áno či nie? Ktorý zverejnili aj portály www.safehaven.com a www.marketoracle.co.uk. Ešte raz podotýkam, že cítim povinnosť odpovedať na otázky spojené s váhou prútov, pretože sa bojím, že niektoré veci neboli povedané a ľudia sú stále hrubo zavádzaní.
Pôvodná historka, ktorá sa ku mne dostala, bola senzačným príbehom, ktorý ak by bol pravdivý, otriasol by celou politickou a ekonomickou štruktúrou nielen v Spojených štátoch ale aj v mnohých iných krajinách. Bola to fantastická historka ktorú si rýchlo obľúbili publicisti v oblasti zlata, krytej meny, rovnako ako populistická tlač. Úprimne povedané, automaticky som túto historku považoval za obyčajný výmysel nasledovaný rovnakým výmyslom z rovnakého zdroja o nákupcovi veľkého množstva zlata na burze COMEX, ktorému zlato na futures kontrakty COMEX/predajca nedodal. Oba príbehy som považoval za historky, ktoré nie sú ničím podložené, prehnané fámy, ktoré by mohli popliesť poctivých ľudí.
Ubehol nejaký čas a ja som mal obed s jedným brokerom v Sponake, vo Washingtone, ktorý taktiež zachytil obe tieto historky. Skoro celý obed môj hosť rozprával o týchto dvoch historkách – ako by, ak by boli pravdivé, ovplyvnili investičný svet. Nepovedal som nič, len som sa čudoval, ako sa môže niekto chytiť takýchto nepodložených rečí, veľmi otáznej dôveryhodnosti. Mnoho z nás sa môže stať natoľko dôverčivými, že uveríme skoro každej fantastickej historke.
Aby sme uviedli veci na pravú mieru…
V komentári k tejto otázke, ktorý som dal na www.analysis-news.com, som uviedol: “Svet investičného zlata vzrušovala posledné týždne senzačná historka z pred pätnástich rokov o tom, že vláda USA údajne vyrobila (alebo kúpila) od 1,3 do 1,5 milióna 400 uncových, pozlátených volfrámových prútov. 640 000 z nich malo byť uskladnených vo Fort Knoxe a zvyšok mal byť predaný (presunutý) do centrálnych bánk po celom svete.” Len pripomeniem, že v nemeckom prípade išlo o 500 gramový prút, zatiaľ čo v pôvodná americká historka bola o 400 uncových. Medzi nimi je výrazný rozdiel.
Taktiež si prosím všimnite, že v tejto originálnej historke/bájke, bolo hlavnou témou, že vláda USA pod vedením Bila “Slizkého” Clintona, vyrobila alebo kúpila 1,3 až 1,5 milióna falošných prútov a pomocou 800 000 z nich zaplavila centrálne banky po celom svete. Ak by táto historka bola založená na pravde, určite by sa stala senzáciou a prevrátila by naruby celý peňažný svet.
Čo sa snažila historka naznačiť bolo, že vo Fort Knoxe je málo alebo skoro žiadne americké zlato, ale aj ostatné centrálne banky majú vo svojich rezervách falošné zlato z USA. Ako dôkaz bolo v historke uvedené, že prúty americkej vlády sa našli v (centrálnej) banke v Hong Kongu. Čo prakticky nič nedokazuje a neexistuje žiadny dôkaz alebo hodnoverný zdroj ktorý by podporoval odhalenie Honkongskej (centrálnej?) banky. Pokiaľ mi je známe, bola celá vec s Hong Kongom čistá a jednoducho ničím nepodložená bájka ktorá mala podporiť príbeh o 1,3 – 1,5 milióne prútov.
Moje články o tejto historke boli o tom, že by nedávalo žiadny zmysel, aby vláda USA zámerne používala falošné prúty, pretože vláda nemá potrebu aby americká verejnosť vedela o skutočnom stave zlata USA. Vláda nám môže povedať akúkoľvek lož a tá sa nebude dať overiť tak či tak.
Pokiaľ ide o vývoz týchto falošných prútov do ostatných centrálnych alebo komerčných bánk, ide o absurdné tvrdenie. Skutoční experti a odhadcovia ktorí pracujú so zlatom po celom svete by takýto podvod zistili a to by spôsobilo skutočne zlú publicitu pre USA. Taktiež som pred časom citoval prípady falošných prútov poslaných z Etiópie a Južnej Afriky. Historka o Nemeckom Hanau vypadá na ďalší nepodložený hoax, obzvlášť ak mal byť prút 400 uncový namiesto 500 gramového. Tento prípad nepotvrdzuje nič z originálnej historky pretože je nemožné porovnávať 500 gramov a 400 uncí.
Taktiež som uviedol, že jedna Čínska spoločnosť obchodovala s volfrámovými šperkmi pokrytými zlatom. Táto spoločnosť a mnoho jej podobných po celom svete môže pozlátiť čokoľvek z volfrámu, alebo čokoľvek iného a klamať tým laickú verejnosť. Samozrejme, môžu existovať falošné, pozlátené prúty – s volfrámom, olovom, mosadzou, železom, oceľou alebo čímkoľvek iným – s ktorými sa dajú podviesť neinformovaní kupujúci. Avšak nikdy nebolo dokázané, že sa pozlátené falošné prúty niekedy dostali do čínskej banky. A aj keď takéto povedačky môžu oklamať veľa ľudí, nemôžu tak ľahko oklamať zlatníkov a expertných odhadcov v centrálnych bankách. Ak by sa nejaký takýto prípad stal a falošný prút by prešiel rukami experta, bol by to ojedinelý prípad a nie niečo, čo sa deje pravidelne.
Nadeem Walayar (na www.marketoracle.co.uk) položil otázku, na čo by sa dali takéto falzifikáty použiť, ak by nemohli slúžiť na výmenu medzi expertmi a bankami?
Nadeem potom poukázal na správu agentúry Reuters 22. Decembra 1983 uverejnenú v New York Times, ktorá opisovala zatknutie piatich mužov vo Viedenskom hoteli. Mali pri sebe desať falošných, pozlátených volfrámových prútov, ktoré sa evidentne chystali predať ničnetušiacim zákazníkom. Tieto prúty mali vlisované čísla iných pravých zlatých prútov, ktoré boli pred tým ukradnuté (mnohé zo skutočných prútov majú identifikačné číslo vyrazené mincovňou aby sa podvodníkom skomplikovala práca).
Moje materiály k prípadu falošných prútov poslaných z Etiópie a Južnej Afriky (ktoré boli samozrejme vyvrátené Centrálnou bankou Južnej Afriky) sa nachádzajú na www.analysis-news.com. A teraz, približne počas posledného mesiaca, sa vyskytla historka z Nemecka o zlatníckom závode v ktorom sa zamestnancovi zdal podozrivý prút, ktorý následne rozpolil a zistil že je vyplnený volfrámom. Náhle, ako dôsledok týchto incidentov, všetky typy advokátov zlata a populistov prichádzajú s tým, že originálna historka je pravdivá.
Späť k pôvodnej historke
Pôvodný príbeh nebol o podstrčení falošných zlatých šperkoch alebo prútov nič netušiacej verejnosti (vždy sa také niečo môže stať). Navyše, pôvodná správa bola o 400 uncových a nie 500 gramových prútoch. A nakoniec, pôvodná historka uvádzala, že USA vyrobilo a skladovalo 640 000 prútov vo Fort Knoxe a zvyšných 800 000 poslala do centrálnych bánk po celom svete. Táto pôvodná historka bola skutočnou fantáziou, aj napriek tomu, že Clinton bol veľký klamár a on a jeho vláda by určite bola schopná takéhoto podvodu. Ani za jedného z nich by som ruku do ohňa nedal.
Prvého októbra 2008 www.goldseek.com uverejnil Goldsmith XVII historku, ktorá citovala prácu Edwaeda Durrela a Petra Betera, ktorá preverovala prítomnosť zlatých rezerv USA vo Fort Knoxev v 70. rokoch minulého storočia. Keď sa tento článok dostal 1. Októbra 2008 von, objavilo sa množstvo iných článkov (niektoré z rovnakého zdroja ako neskôr tie o historke s volfrámom) ktoré uvádzali, že vo Fort Knoxe žiadne zlato nie je. Úprimne povedané, prijal som historku o volfrámovom zlate ako jednu z mnohých tých, ktoré potvrdzujú, že vo Fort Knoxe nie je žiadne zlato o ktorom sa predpokladá, že by tam malo byť (ako na tá na ktorú som narazil 1. Októbra 2008).
Pôvodná historka o tom, že USA používajú a uskladňujú pozlátené volfrámové prúty vo Fort Knoxe a podsúvajú ich centrálnym bankám nemala vôbec zmysel. Avšak, mohli by sa nečestní ľudia pokúsiť predávať pozlátené volfrámové prúty (alebo s inou výplňou) ako pravé nič netušiacim ľuďom? Odpoveď je rovnaká ako na otázku, či mačka má chvost alebo nie. Áno, nečestní gauneri by sa mohli pokúsiť predať pozlátené volfrámové, mosadzné, železné, oceľové, nazvime ich prúty, nič netušiacim kupujúcim. Pripúšťam to aj v mojom článku na túto tému na www.analysis-news.com.
Taktiež som písal o filme o Maltézskom sokolovi a ako jeho olovená kópia bola natretá na čierno aby si ľudia mysleli, že pod farbou nájdu zlatého sokola. Tak ako Sidney Greenstreet okamžite urobil (keď odrel troška farby aby zistil čo sa pod náterom nachádza), by som tiež obetoval trochu úsilia aby som si overil akýkoľvek zlatý prút alebo zlatý šperk ktorý kupujem. Nie je katastrofa byť oklamaný malým falošným prsteňom, ale skutočne by ma naštvalo, keby som kúpil falošnú 400 uncový prút s trhovou hodnotou 400 000 dolárov.
Otázkou v pôvodnej historke nie je, či existovali alebo existujú falošné, pozlátené volfrámové prúty pochodujúce si po svete v rukách súkromných osôb, ale historka bola o tom, že americká vláda vyrobila 1,3 – 1,5 milióna a z nich 640 000 uložila do Fort Knoxu a zvyšných asi 800 000 rozposlala centrálnym bankám po celom svete. Táto pôvodná historka nemala a nemá žiaden zmysel. Tvrdím, že je zavádzajúca a nebola vytvorená za účelom informovania verejnosti.
Desí ma, ako ľudia dokážu uveriť historke, že podnik našiel 500 gramový, falošný, pozlátený volfrámový prút a tvrdiť, že tým je potvrdená historka o 640 000 falošných 400 uncových prútoch vo Fort Knoxe a zvyšných 800 000 400 uncových rozvezených do celého sveta. Nerozumiem, ako si môžu ľudia spojiť dve historky a povedať, že sú prepojené alebo rovnaké.
Záverom
Napriek dezinformáciám spojených s volfrámovou historkou, sú tu prinajmenšom 4 sprievodné javy, ktoré si zasluhujú pozornosť – jeden pozitívny a tri negatívne. Pozitívny je ten, že zvýšená publicita tejto zjavne falošnej historky vyprovokovala obozretnosť medzi nákupcami zlata. Toto je dobrá vec, napriek nespojitosti oboch historiek. Áno, fanúšikovia zlata ako ja, musia spraviť niekoľko krokov aby sa uistili, že keď kupujú zlato, kupujú originál správnej kvantity a kvality.
Avšak, sú tu aj tri skutočne negatívne okolnosti. Prvý veľký negatívny dopad prichádza s odporučením Coin Update News kupovať a držať zlaté mince, čiže vo fyzickej držbe a pri nákupe ich skontrolovať. Znie to dobre, ale tieto kroky idú proti nákupom zlata prostredníctvom ETF (Exchange-traded fund, obchodvaný na akciovej burze rovnako ako akcie, pozn. Prekl.) a dokonca aj investíciám do Central Fund of Canada. Kvôli neopodstatnenému strachu, že ETF a Centrálna banka kanady sú plné falošného zlata.
Druhé negatívum držania mincí je v silnom kontraste k tomu, čo tvrdím už dlhú dobu. V prípade že to bude potrebné, mali by ste byť schopní dostať nakúpené zlato z tejto krajiny čo najrýchlejšie. Ak by som ho mohol nakúpiť a kontrolovať tu a potom ho vyniesť za hranice, v poriadku. Ale ako sa často stáva, môže to byť ťažké, ak nie nemožné ho tu nakúpiť a potom ho vyviezť von. Príde mi racionálnejšie ho kúpiť v zámorí a nechať ho tam. Ale je jasné, že by som kdekoľvek nakúpil zlato, mal by som trvať na tom, aby mi bol vystavený platný dokument alebo zaistenie o ochrane pred podvodom. Toto je zrejmé a stál som si za tým dávno pred tým, než bola volfrámová historka zverejnená.
Osobne by som radšej prijal určité riziko nákupu zlata z dobrého zdroja v zámorí ako sedieť na hrnci so zlatom doma a čeliť konfiškátorom zlata tu v USA. Neverím, že kupovať zlato a uskladniť ho v susednej Kanade je výhodné. S určitosťou tvrdím, že keď Kabala udrie, chápadlá Veľkého Brata dosiahnu do Kanady, Austrálie, Británie, Nového Zélandu a aj do USA.
Ale je tu ešte jedna nepríjemnosť spojená s pôvodnou bájkou o pozlátenom volfráme. Musím uviesť, že práve ona podporuje a hrá priamo do karát Kabale, ktorá manipuluje cenou zlata vo svete. Mnoho ľudí môže byť natoľko ovplyvnených, že budú zvažovať či je nákup zlata tou pravou investíciou, ak je pravdepodobnosť, že sa stanú obeťou podvodu.
Táto historka nepomohla obchodovaniu zo zlatom a ani tým, ktorí zlato obhajujú. Ak by originálna historka jednoducho dala podnet k prevereniu zlata ktoré si ľudia kupujú vo forme prútov, cenností a mincí, bolo by to len dobre. Ale tak sa nestalo. Domnienka, že USA vlastní 640 000 a vyslala do sveta 800 000 falošných zlatých prútov vytvára obavy. Ak by som veril pôvodnej historke, váhal by som s nákupom zlata.
Pozívam čitateľov tohto článku aby navštívili stránku www.analysis-news.com a mohli sa oboznámiť s materiálmi, ktoré ukazujú a poukazovať budú na to, aký je rozsah manipulácie, kontroly a podvodov s financiami, devízami a komoditnými trhmi. Nielen v USA, ale aj v celom svete.
Zdroj: Analysis News
Preložil: Marek Kucak
Facebook komentár