Demonštranti v baskickom meste Bilbao s katalánskymi separatistickými vlajkami, ktoré sa nazývajú „Esteladas“, a baskickými vlajkami počas pochodu za odtrhnutie katalánskeho regiónu od Španielska.
Zdá sa, že referendá o nezávislosti sú dnes v móde.
Posledná vlna takýchto hnutí odštartovala v septembri, keď sa konalo referendum o nezávislosti v Kurdistane. Jedná sa o semi-autonómnu oblasť na severe Iraku, v rámci ktorej hlasovala drvivá väčšina kurdského obyvateľstva za uzákonenie svojho vlastného štátu. Irak však odmietol uznať jednoznačný výsledok hlasovania a napätie medzi Kurdmi a predstaviteľmi irackej vlády v Bagdade naďalej narastá.
1. októbra nasledovalo rozohnené hlasovanie o nezávislosti v Katalánsku. Aj toto však dopadlo podobne a španielska vláda rázne odmietla výsledky referenda. Napriek tomu, že až 90% Kataláncov hlasovalo za odtrhnutie katalánskeho územia od Španielska.
Katalánsky prezident Carlos Puigdemont uviedol, že región síce získal právo stať sa nezávislou oblasťou, ale v utorok 10. októbra navrhol dočasne pozastaviť proces separácie, aby tak mohol rokovať so španielskou vládou o ďalšom vývoji situácie. Takýto závažný krok by mal totiž významné hospodárske a politické dôsledky.
Katalánske referendum údajne inšpirovalo vedúcich predstaviteľov separatistického hnutia v Brazílii, ktoré vystupuje pod názvom “Juh je mojou krajinou”. To zorganizovalo neformálne hlasovanie ohľadom nezávislosti južných regiónov Brazílie.
Súvisiace: Myslíte, že USA majú problém s Facebookom? Pozrite sa do Ázie
V deň katalánskeho referenda vypukli nepokoje aj v Kamerune. Kamerunské bezpečnostné sily usmrtili 17 účastníkov demonštrácie, ktorú viedli zástancovia oddelenia južnej anglickej časti krajiny od jej severnej francúzsky hovoriacej polovice.
Podobné hnutia za nezávislosť prebiehajú napríklad aj v Nigérii, Škótsku a kanadskej provincii Ontário.
Príliv zdanlivo nákazlivých hnutí za nezávislosť po celom svete za posledných niekoľko mesiacov vŕta v hlave mnohých výskumníkov a politických analytikov. Kladú si otázku, či túžba po nezávislosti v jednej oblasti môže podnietiť vznik podobných hnutí aj v iných regiónoch sveta.
Je separatizmus nákazlivý?
Ľudia s kurdskými vlajkami počas demonštrácií v Istanbule.
Jason Sorens, ktorý pôsobí na Unverzite v Dartmouthe a špecializuje sa na podobné politické situácie, povedal: „Odborníci sa opakovane snažili preskúmať takzvanú ‚teóriu nákazlivosti‘. Existujú dôkazy o tom, že separatizmus v jednej časti krajiny má tendenciu šíriť sa do iných častí tej istej krajiny. Ďalšie dostupné dôkazy tvrdia, že keď centrálna vláda nedokáže potlačiť jeden ozbrojený konflikt spojený s právom na sebaurčenie, v tej istej krajine sa pravdepodobne objaví ďalší. Neexistujú však žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že by úspešné nadobudnutie nezávislosti v jednej oblasti viedlo k vzniku podobných hnutí aj v iných častiach sveta.“
Steve Saideman, ktorý je politológom na Carletonskej univerzite v Kanade, tiež nedokázal potvrdiť, že by bol separatizmus nákazlivý naprieč štátnymi hranicami.
V štúdii z roku 2007 sa Saideman zaoberá myšlienkou, podľa ktorej sú “pri podnecovaní a šírení separatizmu na území konkrétnych štátov oveľa dôležitejšie vnútorné procesy ako akákoľvek externá udalosť mimo hraníc týchto krajín“. Pod externou udalosťou samozrejme chápe aj referendum o nezávislosti.
Sympatizanti s pro-baskickou politickou stranou Bildu vešajú plagát, ktorým vyjadrujú podporu referendum o osamostatnení Škótska.
Súčasná vlna hnutí za nezávislosť nie je prvou príležitosťou, pri ktorej odborníci skúmali myšlienku, že separatizmus môže byť nákazlivý. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia zdanlivo podporoval túto teóriu trend obdobných hnutí v Juhoslávii, Sovietskom zväze a v Československu.
Sorens a Saideman túto myšlienku naďalej odmietajú a tvrdia, že jednoducho neexistuje žiadny dôkaz o šírení sa separatizmu z jednej krajiny do druhej.
Súvisiace: Facebook: Falošné účty spojené s Ruskom si počas amerických volieb kupovali tisíce reklám
Dvaja výskumníci z Univerzity v Marylande sa začiatkom tohto roka tiež rozhodli odhaliť tajomstvo teórie nákazlivosti separatizmu. Na jednej strane potvrdili, že “sebaurčenie je do istej miery nákazlivé”. Na druhej strane však tvrdia, že to platí najmä medzi ľuďmi v rámci toho istého štátu či národa.
Výskumníci komentovali svoje zistenia takto: „Tvrdíme, že žiadosť o uplatnenie práva na sebaurčenie dokáže ovplyvniť ľudí v najbližšom okolí takým spôsobom, ktorý ich vedie k pocitu potreby vlastného sebaurčenia.“
Kým sa odborníci nedokážu zhodnúť na potvrdení alebo vyvrátení svojej teórie, súčasnú situáciu vo svete budeme považovať za dielo náhody.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheGuardian, BBC
Facebook komentár