Keďže aj naďalej vidíme pokračovanie otepľovania, hrozí aj kolaps ľadovca a roztopenie jeho látok do oceánu, čo predstavuje potenciálnu časovanú bombu skrytého jadrového materiálu.
Vedci v novom výskume analyzovali 17 lokalít ľadovcov a zistili, že odpad radionuklidu (FRN), zachytenom v sedimente ľadového povrchu, nazývaného kryokonit bol vo všetkom z nich – pokrývajúci Arktídu, Island, európske Alpy, Antarktídu a ďalších oblastí. V niektorých prípadoch sú koncentrácie rádioaktívneho materiálu rádovo vyššie ako v oblastiach, ktoré ľadovce nemajú.
Topenie ľadovcov.
Tieto zistenia poukazujú na to, do akej miery môže dochádzať k presunu častíc z jadrových katastrof, ako je Černobyľ a Fukušima, ako aj varovaní ohľadom toho, že prebiehajúca zmena klímy by mohla mať ďalší nežiaduci dôsledok – opätovné vypustenie rádioaktívneho materiálu.
Caroline Clason z University of Plymouth vo Veľkej Británii, vrámci jedného z tímov uviedla: “Výskum dopadu jadrových havárií sa v minulosti zameral na ich vplyv pre zdravie ľudí a ekosystémov v nezaľadnených oblastiach.”
“Dôkazom však je, že kryokonit na ľadovcoch môže efektívne hromadiť rádionuklidy v potenciálne nebezpečných úrovniach.”
Rádioaktívny spád, ktorý pristane na snehu a ľade, vytvorí ťažší sediment, ako keď pristane niekde inde. Potom sa zachytáva a udržiava v kryokonite – aspoň dovtedy, kým sa ľad neroztopí.
Výskumníci našli cézium a amerícium, ktoré patrili medzi nebezpečné rádioaktívne materiály. Na švajčiarskom ľadovci Morteratsch zaznamenali svoj najvyšší záznam cézia 137 – 13 558 Becquerelov na kilogram (becquerelov – aktivita množstva rádioaktívneho materiálu). Právny limit pre cézium 137 v mäse konzumovanom ľuďmi je 1500 Bq/kg.
Tím videl nárast vo vzorkách ľadových jadier, ktoré ukázali vplyv Černobylu, ako aj rozsiahleho testovania jadrových zbraní v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Aj po ôsmych rokoch sa veľa odpadu z Fukušimy ešte neskonsolidovalo ako ľadový sediment.
Clason pre agentúru AFP poznamenal: “Rádioaktívne častice sú veľmi ľahké, takže keď sa dostanú do atmosféry, môžu cestovať veľmi dlhú vzdialenosť.”
“Keď začnú padať zrážky ako dážď, podobne ako po Černobyle, zmyjú sa a jedná sa o jednorazovú udalosť. Ale ak sa dostanú do snehu, zostanú v ľade celé desaťročia a keď sa začne topiť v reakcií na zmenu klímu, následne sa vie dostať nižšie po prúde rieky.”
Čo vedci nevedia – a čo výskumný tím plánuje zistiť ďalej – je to, ako by tieto odpady radionuklidu (FRN) mohli kontaminovať životné prostredie a potravinový reťazec, ktorý sa jedného dňa uvoľní. Medzi prvými postihnutými by mohli byť napríklad sobi a ich pastieri.
Upozornenia v blízkosti jadrovej elektrárne v Černobyle.
Malým pozitívom na týchto negatívach výskumu je, že tím si myslí, že kryokonit by mohol byť užitočný pri čistení pôdy kontaminovanej jadrovými haváriami. Práca pokračuje v tom, ako dobre sediment drží radioaktívny odpad, a kde tento odpad môže ďalej smerovať.
Clason poznamenal: “Veľmi vysoké koncentrácie rádionuklidov boli zistené v niekoľkých nedávnych štúdiách z terénu, ale ich presný vplyv sa ešte len stanovuje.”
“Naša spolupráca sa ešte len začína formovať, pretože je jasne dôležité, aby prostredie okolo ľadovcov a nadväzujúce komunity chápali akékoľvek neviditeľné hrozby, ktorým budú v budúcnosti čeliť.”
Výsledky výskumu ešte neboli zverejnené, ale nedávno boli prezentované na Valnom zhromaždení Európskej únie v oblasti geovedy (EGU) v roku 2019.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, BBC
Facebook komentár