Obavy pred finančnými stratami sa v Nás rozmnožujú

Deň na dostihoch sa blíži ku koncu. Veľa stávkujúcich je v strate. Ale posledný pretek je ešte otvorený. Čo podniknúť? Jasná vec- ešte raz zariskovať väčšiu sumu peňazí  na outsidera.  V prípade,  že vyhrá vyvážili by sa jednou ranou všetky straty.

Riskovali by ste na tohto outsidera aj v prípade že by ste boli dovtedy v pluse? Prečo by sme mali ohroziť celodennú výhru s tak riskantnou stávkou? Zistenie behaviorálnej ekonomiky je pozoruhodné. Výsledok z predchádzajúcich stávok – denná strata alebo zisk, má vplyv na správanie pri ďalších stávkach. V prípade väčších predošlých strát riskujeme viac, naopak keď dosiahneme zisky, naše ďalšie stávky sú veľmi opatrné.

Dôležité je neprehrať

Empiricky je potvrdené, že na dostihoch sa stávky na takzvané long shots, teda žrebcov s malou šancou uspieť, uzatvárajú predovšetkým na konci dňa. Nadpriemerne veľa peňazí sa teda vsádza na kone, ktorých šanca na víťazstvo je v pomere ku stávke veľmi malá.

Vysvetlenie tohto javu je nasledovné – ľudia sa neboja riskovať, aby sa vyhli stratám, ale na druhej strane sú veľmi opatrní, keď môžu ohroziť dovtedajšie zisky. Bolesť zo straty sto eur je pre nás väčšia ako radosť z výhry rovnakej sumy peňazí. Viac teda nenávidíme straty ako milujeme zisky.

Bojíme sa strát

Túto ideu ilustruje ďalší príklad. V prípade že hádžete mincou a padne hlava, vyhráte sto eur, keď padne číslo rovnakú sumu prehráte. Z hľadiska teórie pravdepodobnosti je táto stávka „férová“. Keby sme ju hrali donekonečna, v priemere by sme ani nevyhrali ani neprehrali.

Väčšina ľudí ale takúto stávku neakceptuje. Je to náznak toho, že väčšiu váhu majú pre nich potenciálne straty z tejto hry ako možné zisky. Zisky ktoré sa vyskytujú s rovnakou pravdepodobnosťou ako straty, nestačia na to, aby vykompenzovali hroziace straty. Zvýšenie stávky na dve sto eur možnej výhry oproti sto eurám možnej straty výrazne zlepší prijatie takejto stávky. Približne to zodpovedá aj výsledkom experimentov: ľudia dávajú stratám asi dvakrát väčšiu váhu ako ziskom. A táto tendencia môže byť veľmi drahá.

Rez do výnosu

Čo vyplýva z týchto psychologických zistení pre správanie investorov na kapitálových trhoch? Najdôležitejším záverom je takzvaný dispozičný efekt. Rôzne štúdie ukazujú že investori inklinujú k tomu, že držia v portfóliu akcie, ktoré strácajú príliš dlho a akcie ktoré zarábajú, predávajú príliš skoro. Otestujte sa sami. Máte v portfóliu dve akcie, jednu sto eur v pluse, druhú rovnakou sumou v mínuse, obidve majú pritom momentálne trhovú hodnotu tisíc eur.

Potrebujete aktuálne tisíc eur v hotovosti. Ktorú akciu predáte: víťaza alebo porazeného? Štúdie ukazujú že mnohí investori radšej predajú „víťaznú akciu“- a tým pádom ukrajujú z vlastného výnosu. Presne toto je dispozičný efekt.

Príčinou tohto javu je náš strach zo straty: pokiaľ je už naše akciové portfólio v mínuse, máme tendenciu viac riskovať, aby sme zabránili tejto strate. „Táto akcia sa vráti do plusu“ hovoríme si. Pohľad na doterajšie straty je ale veľmi nesprávny radca.  Správne by sme sa mali pýtať sami seba, či by sme danú akciu ešte k aktuálnemu kurzu kúpili, nezávisle od toho či nám v portfóliu doteraz zarobila alebo prerobila.

Ale dispozičný efekt nie je obmedzený len na akciový trh. I pri predaji domu alebo bytu nájdete známky toho, že predávajúci sú obeťami svojej averzie voči stratám. Majitelia nehnuteľností chcú zabrániť nominálnej strate z predaja svojej nehnuteľnosti a preto žiadajú príliš vysokú cenu. Majú potom dlhodobo problém svoju nehnuteľnosť predať.

Výnosy nechať bežať, straty ohraničiť

Ten kto robí investičné rozhodnutia na báze predchádzajúcich rozhodnutí a má tendenciu odstrihnúť sa od budúcich výnosov a zaťažovať sa stratami, by sa mal sám seba spýtať, či nie je obeťou dispozičného efektu.

Ako sa môžeme brániť? Prvým krokom by malo byť dôkladné preskúmanie svojej vlastnej averzie voči stratám – akú percentuálnu stratu sme reálne ochotní podstúpiť. Toto číslo by malo slúžiť ako barometer pri ďalšej korekcii na akciovom trhu.

Najlepšie samozrejme je, keď zabudnete na svoje „vstupné ceny“- potom nemôžete odôvodňovať vaše predajné rozhodnutie irelevantnými údajmi z minulosti.  Pritom pomôže, keď nebudete svoj účet kontrolovať každý týždeň znova a znova.  Pre mnohých investorov úplne postačuje jedna prípadne dve kontroly svojho investičného účtu ročne. To znižuje riziko hektickej realokácie, poskytuje viac pokoja a chráni pred dispozičným efektom.

Autor Jakub Křivan je Director of Sales pre Česko a Slovensko správcovskej spoločnosti C-QUADRAT Kapitalanlage AG. 

Vytvorila: C-QUADRAT 

———————————————————————————–
C-QUADRAT je správca aktív špecializujúci sa na kvantitatívne a diskrečné Absolut a Total Return stratégie.

Spoločnosť bola založená v roku 1991, od roku 2006 kótuje na Frankfurtskej burze cenných papierov a od mája 2008 na Viedenskej burze cenných papierov. Spoločnosť C-QUADRAT získala meno v celej Európe predovšetkým vďaka svojim expertným analýzam investičných fondov a ako inovatívny správca aktív. Ako inštitucionálni tak súkromní investori dôverujú know-how spoločnosti C-QUADRAT. Spoločnosť C-QUADRAT je aktívna v 17 európskych krajinách a má kancelárie vo Viedni, Londýne, Frankfurte a Ženeve.