Zatiaľ čo riziko krízy v eurozóne je dobre známe, pohľad na Spojené štáty je omnoho veselší. V posledných troch rokoch bol konsenzus, že americká ekonomika je na pokraji robustného a sebestačného oživenia, ktoré by obnovilo potenciálny rast. To sa ukázalo ako chybné, ako bolestivý proces nadmernej bilančnej zadlženosti – reflektujúcej nadmerný dlh privátneho sektoru a jej následný prenos do verejného sektoru – z čoho vyplýva, že oživenie bude aj naďalej pokračovať, pri najlepšom, ešte pár ďalších rokov.
Aj tento rok sa konsenzus zmýlil očakávaním oživenia nad trend rastu HDP – rýchlejšie ako 3%. Avšak prvá polovica tempa rastu sa zdá byť blízko 1.5%, čo je nižšie, ako skľučujúcich 1.7% z roku 2011. No a teraz po tom, ako sme sa v prvej polovici roku 2012 zmýlili, mnoho ľudí opakuje rozprávku o kombinácii nižších cien ropy, stúpajúceho predaja áut, zotavujúcich sa cien nehnuteľností a oživení americkej manufaktúry, ako odštartujú rast v druhej polovici roka.
Realita je však presne opačná: pre viacero dôvodov sa v druhej polovici roku 2012 rast spomalí a bude ešte o niečo pomalší v roku 2013. Po prvé, rast sa v druhom kvartály spomalil z priemerných 1.8% v januári – marci po tom, ako sa tvorba pracovných miest ostro prepadla, v priemere o 70 000 mesačne.
Po druhé, očakávanie „fiškálneho útesu“ – automatické zvyšovania daní a výdavkové škrty naplánované na koniec tohto roku – udržia míňanie a rast počas druhej polovice roka 2012 nižšie. Takisto ako aj neistota ohľadom nového prezidenta v roku 2013; o daňových sadzbách a výdavkových limitov; o hrozbe uzatvorenia ďalšieho vládneho stropu pre dlh a o riziku ďalšieho zníženia ratingu. Pri takýchto podmienkach bude mnoho spotrebiteľov a firiem opatrných pri míňaní.
Po tretie, fiškálny útes by bol v hodnote 4.5% z HDP, čo by brzdilo rast v roku 2013, pokiaľ by pripustili expiráciu daňových škrtov a transferových platieb a drastické škrty by boli takisto schválené. Samozrejme by tá brzda bola omnoho slabšia, ak by boli daňové zvyšovanie a výdavkové škrty miernejšie. Aj keď sa však fiškálny útes ukáže byť len mierny – len 0.5% HDP – a ročný rast bude koncom roka 1.5%, ako sa zatiaľ zdá byť pravdepodobné, fiškálna brzda bude stačiť na spomalenie ekonomiky na sotva 1%-nú hladinu miery rastu.
Po štvrté, rast súkromnej spotreby v posledných kvartáloch nereflektuje rast v reálnych mzdách (ktoré inak padajú). Rast disponibilných príjmov (a teda aj spotreba) je od minulého roku stabilný o ďalších 1.4 triliónov USD cez daňové škrty a rozšírenie transferových platieb, zahrňujúcich ďalších 1.4 triliónu USD verejného dlhu. Na rozdiel od EÚ a Veľkej Británie, kde je recesia opäť v plnom prúde, Amerika zabránila niektorým domácnostiam zbaviť sa nevýhodného úveru, práve naopak, poskytla ich verejnému sektoru viac.
Ako sa postupne v roku 2013 vyradia transferové platby a niektoré daňové škrty vyexpirujú, disponibilný rast príjmu a spotrebný rast sa spomalia. Amerika potom nebude čeliť len priamym efektom fiškálnej brzdy, ale tiež efektom súkromného míňania.
Po piate, na sťaženie amerického rastu budú vplývať 4 externé sily: zhoršujúca sa kríza eurozóny; ťažšie „pristátie“ Číny; všeobecný pokles ekonomík rozvojových krajín a riziku vyšších cien ropy v roku 2013 po tom, ako Irán odmietne vyjednávať o opustení nukleárneho programu.
Politická odozva bude mať veľmi limitovaný efekt v zastavení spomaľovania americkej ekonomiky: dokonca aj s miernou fiškálnou brzdou, americký dolár pravdepodobne posilní, ako kríza v eurozóne oslabí euro a po tom, ako sa vráti celosvetová averzia k riziku. Americká centrálna banka spustí tento rok ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie, bude však bez efektu: dlhodobé úrokové miery už teraz sú veľmi nízke a ich ďalšie znižovanie by len odštartovalo míňanie. V skutočnosti je úverový kanál zamrznutý. A čo viac, dolár pravdepodobne neoslabí, keďže aj ostatné krajiny sa dajú na cestu kvantitatívneho uvoľňovania.
Gravitácia slabšieho rastu pravdepodobne prekoná levitačný efekt cien aktív z kvantitatívneho uvoľňovania, a najmä vzhľadom na dnešné ohodnotenie aktív, ktoré nie sú na tom tak zle, ako boli v rokoch 2009 a 2010. Rastu zárobkov a profitov dochádza para.
Významná korekcia cien aktív by v skutočnosti mohla byť tou silou, ktorá dá podnet na otvorenú kontrakciu americkej ekonomiky. A pokiaľ začne Amerika (stále najväčšia ekonomika sveta) opäť kýchať, zvyšok sveta – jeho imunita už bude oslabená európskou malátnosťou a spomalením rozvojových krajín – dostane zápal pľúc.
Zdroj: ProjecSyndicate
Facebook komentár