Jednou z najvytrvalejjších výhovoriek, ktoré počúvame počas Euro krízy je tá ako by Nemci nemali mať povinnosť akceptovať žiadnu formu negatívneho dopadu z Euro krízy, pretože sa tak dobre správali. Tí čo ospravedlňujú sever, sa radi vysmievajú z krajín periférie ako “márnotratných” a “nezodpovedných”. To je síce do istej miery pravda ale pravdou je aj, že Nemecko bolo márnotným veriteľom. A to nie len malým márnotratným veriteľom ale zďaleka najľahkomyselnejším márnotratným veriteľom v celej Európe.
Tento neporiadok v Európe bol spôsobený prirodzenou obchodnou nerovnováhou v regióne. Keďže všetci používajú jednu menu, neexistuje plávajúci výmenný kurz slúžiaci ako vyrovnávajúci mechanizmus medzi obchodným prebytkom a deficitom krajín. A narozdiel od USA, neexistuje žiadna federálna vláda, ktorá by pomohla krajinám s obchodným deficitom udržať si prebytok v súkromnom sektore v dôsledku úniku obchodu. Takže to čo sa stalo v Európe je jedným obrovským mechanizmom prenosu, pri ktorom “ľahkomyselné” periférne krajiny nakúpili tovary a služby od “obozretných” krajín jadra a následne financovali svoje rastúce rozpočtové deficity požičiavaním si od tých istých ľudí, od ktorých nakupovali tovary a služby. A keďže tento trend narástol do neudržateľných rozmerov (rast dlhu má svoje hranice) suveréni juhu boli tlačení do ešte väčšej dlhovej priepasti pri financovaní svojich “ľakhomyselných” činov.
Veľkou iróniou pritom je, že niekto im musel všetky tieto penize požičať. A kto tam stál s otvoreným náručím ochotným požičať im tieto peniaze aby mohli mohli naďalej podporovať narastajúci nemecký obchodný prebytok (ktorý pomáhal viesť k spomínanému nemeckému ekonomickému vzrastu počas posledného desaťročia)? KTO, NEMCI SAMOZREJME! A v tom čase sa to všetko zdalo úplne racionálne. Napokon, výnosy periférnych krajín sa stali takmer dokonalou náhradou za severné výnosy zdanlivo majúce rovnaké kreditné riziko. Ale ako Stephanie Kelton brilantne napísal pred takmer 10 rokmi, toto bolo zväčša jedným obrovským nedostatkom trhu v praxi, ktorý sa nevyhnutne mal prejaviť. A prejavil sa. A keď sa prejavil, Nemci sa zrazu prebudili uvedomiac si, že oni boli tými, ktorí sa na tom najviac podieľalii, svojím ľahkomyselným požičiavaním, ktorého sa dopustili. Až desivo to pripomína kreditnú krízu. Viete si predstaviť Countrywide Financial (toho času najväčší poskytovateľ hypotekárnych úverov v USA) vystúpiť v r. 2009 s prehlásením, že oni nenesú zodpovednosť za zlé rozhodnutia majiteľov nehnuteľností a preto by nemali mať povinnosť si odpísať žiadne straty z hypoték? To je vo svojej podstate to o čom sa nás média pokúšajú presvedčiť, keď tvrdia, že Nemecko sa počas posledných rokov tak dobre správalo. Celé je to pri tom úplne naopak!
Tak, ako je naozaj hlboká nemecká (resp. severná priepasť)? VEĽMI hlboká. Nemecké banky s podieľajú na 22% dlhov celej EMÚ. Francúzsko je hneď za nimi s 16% a Holandsko je na 4. mieste s 10%. Celkovo, tieto tri krajiny, široko vnímané ako “zodpovedné” krajiny Európy, sa podieľajú na takmer 50% dlhov EMÚ! *
Preto naďalej tvrdím, že tieto krajiny sú nevysloboditeľne prepojené. V sktočnosti, je dokonca možné argumentovať aj tým, že periférne krajiny v tomto prípade držia v rukách všetky tromfy, lebo ony držia banky severu “pod krkom” prostredníctvom rizika vlastnej platobnej neschopnosti. Iróniou je, že krajiny periférie, by mohli cez noc potopiť nemeckú ekonomiku ak by chceli. Ale neschádzajme z cesty. Pointou je, že viniť Grékov a nie Nemcov v mnohom pripomína manžela, ktorý dá svojej manželke novú kreditnú kartu a potom sa na ňu hnevá za to, že šla nakupovať. A ako akékoľvek manželstvo, tieto krajiny musia pochopiť, že ich únia ich prostredníctvom jednotnej meny robí nevysloboditeľne prepojenými. Majú teraz dve možnosti. Môžu sa rozviesť (úplne rozpustenie euro) alebo uznať, že problémy jednej polovice sú zároveň aj problémami druhej a posunúť sa v úsilí odstrániť spory (prostredníctvom úplnej fiškálnej únie). Ale prestaňme sa tváriť, že Nemecko a ostatné krajiny severu na tomto všetkom nenesú vinu. Majú na tom značný podiel viny. Hašterenie ale nikomu nepomôže vyriešiť túto krízu. A dokonca, keď si Nemecko odrazu uvedomí, akých obrovských chýb sa doputilo, napokon sa preberie do reality, že musí v týchto rokovaniach urobiť nejaké ústupky..
* Nemecké a francúzske banky samotné nesú zodpovednosť za 55% dlhov v Portugalsku, Írsku, Taliansku, Grécku a Španielsku..
Zdroj: Pragcap
Facebook komentár