Medvedí trh je späť, hovorí austrálsky ekonóm Steve Keen. Súhlasím. Navyše nedávny čin, zhŕňajúc zotavenie, ponúkne dostačujúce dôkazy. Najväčšie percentuálne zisky boli počas zotavovania medvedieho trhu.
Poďme sa pozrieť na The Return of The Bear by Steve Keen
Graf 1: Ceny aktív verzus spotrebiteľské ceny od roku 1890 do roku 2011
Nie som v pozícii podceňovať kapacitu akciových trhov aby som postupne vyberal uhlíky omylu z ohňa reality. Avšak katastrofa z posledných pár dní by mohla byť dôkazom toho, že zdravý rozum konečne zažíva comeback. V čo mnohí dúfali bol nový býčí trh namiesto zotavenia sa toho medvedieho , poháňaného schopnosťou trhu pre sebaklam, zrýchľujúc privátny dlh – vďaka QE2 — dostačujúcou ponukou vládne vytvorenej likvidity.
Toto zotavovanie sa skončilo brutálne minulý týždeň. S&P500 sa prepadlo o takmer 250 bodov za necelé 2 týždne a je len niekoľko percent od zrelého medvedieho trhu.
Graf 2: „ Kúpiť a držať ?“ -akciový index S&P 500
Viera, že finančná kríza bola za nami, že sa obnovil rast a že nový býčí trh bol zaručený, nakoniec napľula do tváre realite, nárast je prinajlepšom vlažný a pravdepodobne ustúpi „dvojitému poklesu“. „Veľká recesia“ – ktorá, ako poznamenal Kenneth Rogoff, by sa mala volať Druhá veľká kontrakcia – pretože je stále s nami, a neskončí kým výška privátneho dlhu nebude menšia ako súčasných 260 % HDP.
Najbláznivejší poháňač inflácie cien aktív bol Alan Greenspan. Preto som ho označil na grafe1 a na grafe4: Ak by neprišla jeho záchrana Wall Street po páde akciových trhov po roku 1987 je celkom pravdepodobné, že rozvíjanie tejto špekulatívnej bubliny by začalo už o 20 rokov skôr.
Graf4: Pomer US privátneho dlhu k HDP od 1920
Namiesto toho Greenspanova záchrana – a „ Greenspan Put“ ktorá vyplývala z mnohých ďalších opatrení – povzbudila vytvorenie najväčšej dlhovej bubliny v histórii. Toto spôsobilo najväčší rozdiel medzi aktívami a spotrebnými cenami aký sme kedy videli.
(Greenspan put – spôsob monetárnej politiky Alana Greenspana )
Dlhová deflácia vs. Hyperinflácia
V Keenovej správe je toho oveľa viac, tak ako to zvyčajne býva očami niekoho kto rozumie dlhovej deflácii. Zvedavci si ho budú chcieť prejsť podrobnejšie.
Naozaj je to celkom smiešne (alebo smutné) pozerať sa na tieto opakované výzvy po hyperinflácii, keď dopyt po peniazoch (túžba mať ich) prudko stúpa.
Negatívne úrokové sadzby
Dopyt po peniazoch je taký veľký, že zo dňa na deň sú úrokové miery negatívne.
Komentoval som dopyt po peniazoch asi pred týždňom v Bank of New York Mellon to Slap Fees on Big Deposits Following “Global Dash For Cash”; When was Hyperinflation Supposed to Start?
BNY Mellon podľa všetkého nechce peniaze ani požičať, ani nič iné. Pri šialenom behu za peniazmi sa nimi Mellon zaplavil. Za noc sa dostali pôžičky do negatívnych čísiel.
Prosím posúďte BNY Mellon to Slap Fees on Some Big Deposits Amid Global Race to Cash.
Každý hromadí peniaze
Každý sa snaží hromadiť peniaze. Položím vám jednoduchú otázku.
Deje sa toto počas inflácie alebo deflácie ?
V tomto veľkom QE experimente stlačil FED sadzby na nulu, zaplavil svet peniazmi, potom očakával pôžičky od bánk a rozmach obchodu. Fungovalo to ?
Zjavne nie. Nikto nechce používať takéto peniaze. Keby ste boli obchod, prenajímali by ste ich ? Ja nie, a ani obchody. Namiesto toho ležia peniaze v bankách alebo krátkodobých účtoch kde nič nezarábajú alebo dokonca prerábajú.
Kedy sa hyperinflácia začala ?
Och, práve som si spomenul: 2011, rok vybratý prinajmenšom zopár ľuďmi. Ostatný to očakávajú budúci rok.
Zástancovia hyperinflácie jednoducho nechápu úlohu úverov v globálnej ekonomike. Čína ma obrovský inflačný problém a mnohé majetkové bubliny pretože nárast úverov je 30% ročne.
V US chcú banky dlžníkov, ktorí majú peniaze na úver. Avšak takýto peniaze držia, nechcú ich viac.
Vedú centrálni bankári trh alebo ho nasledujú ?
Prosím posúďte De-mystifying RBA Setting of Interest Rates tiež na blogu Steve Keena, ale napísané Philom Williamsom.
Williams poslal graf ktorý ukazuje takmer 100% závislosť medzi množstvom hotovosti a 90-dňových bankových účtov. Avšak dáta tiež ukazujú, že v skoro každom prípade množstvo hotovosti RBA nadväzuje na 90-dňové účty, namiesto toho aby ich viedli.
Williams sa pýta:
- Prečo je RBA jediná, kto určuje úrokové sadzby, keď jediné čo robia je že nasleduje trh?
- Prečo sa RBA zahaľuje tajomstvom, keď ich činy sú ku všetkým tak transparentné ?
- Aká je kvalita našich ekonómov, politikov a finančných komentátorov , že musíme každý mesiac prechádzať cez ich pantomímu „budú alebo nebudú „ ?
- Ako sa môže ekonóm pomýliť vo svojej predpovedi, najmä pri rastúcom trende?
Opäť princíp neurčitosti FEDu
Pravidelní čitatelia Mish poznajú odpoveď na tento paradox. Ten som hlbšie vysvetlil v Uncertainty Principle.
Väčšina si myslí, že FED nasleduje očakávania trhu. Tiež si to myslím. Avšak toto je to, čo sa zdá na prvý pohľad byť hlavý paradox; ak FED jednoducho nasleduje očakávania trhu, môže by obviňovaný za následky? Po lopate, prečo nie je obviňovaný trh, pokiaľ FED jednoducho nasleduje očakávanie trhu?
Toto je veľmi zaujímavá teoretická otázka. Pokiaľ je pravda, že FED robí len to čo je očakávané, tieto očakávania sú časom pri pozorovaní FEDu skreslené.
Pozorovateľ ovplyvňuje pozorované
FED spoločne so všetkými hráčmi, čo ho pozorujú, deformuje ekonomický obraz. Prirovnal by som to k Heisenberg’s Uncertainty Principle, kde pozorvanie subatomárnej častice mení jej schopnosť ju presne zmerať.
Na zmeranie rýchlosti a pozície hocijakej častice, treba na ňu najskôr zasvietť svetlo a potom určiť odraz. Na makroskopickej úrovni je efekt fotónov na objekt zanedbateľný. Bohužiaľ na subatomickej úrovni fotóny, ktoré sa zrazili so subatomárnou časticou spôsobia významný pohyb, takže aj keď pozícia bola nameraná presne, rýchlosť častice bola zmenená. Zistením pozície je teda každá informácia ktorú ste mali zbytočná. Inými slovami, pozorovateľ ovplyvňuje pozorované.
FED už svojou existenciou mení ekonomický horizont. Čo zhoršuje problém je, že všetci ktorí pozorujú FED sa snažia oklamať systém.
Na to je dobrý príklad 1% sadzby fondov FEDu v rokoch 2003-2004. Je vysoko nepravdepodobné, že trh by sa sám od seba zhodol na 1% úrokovej sadzbe, alebo by ju tak dlho udržoval.
Čo sa stalo v 2002-2004 bola pozorovateľská/účastnícka spätná väzba, ktorá dokonca pokračovala aj po skončení recesie. FED držal nízke sadzby príliš dlho. To spustilo najväčšiu bublinu nehnuteľností v histórii. Greenspanov FED ešte zväčšil problém schválením derivátov a ARMs v tej najhoršej chvíli.
Na voľnom trhu by bolo vysoko nepravdepodobné, aby sa vytvorila krivka výnosnosti, ktorá by bola tak strmá ako tá z roku 2003 alebo ako tá spred pár týždňov, keď krátkodobé dlhopisy obchodované pod .21%. Inými slovami, bez FEDu by sme nemali takéto problémy , alebo by boli prinajmenšom menšie.
Tak FED svojou existenciou zdeformoval ekonomický obraz, preto je logicky fatálna chyba hovoriť, že FED jednoducho nasleduje trh a z tohto dôvodu treba obviňovať trh. FED by nebol na voľnom trhu a dôsledkom by nebola pozorovateľská/účastnícka spätná väzba.
Princíp neurčitosti FEDu
FED už od svojho začiatku kompletne zmiatol trhy posilňovaním svojej pozorovateľskej/účastníckej spätnej väzby. Tak to je fatálne chybná logika povedať, že FED jednoducho nasleduje trh a preto musíme obviňovať trh za činy FEDu. FED by nebol na voľnom trhu a dôsledkom by nebola pozorovateľská/účastnícka spätná väzba.
Princíp neurčitosti FEDu má 4 hlavné dôsledky.
Dosť zaujímavo som diskutoval o 3 zo 4 dôsledkov na Trichet’s Secret “Dragon Transfer” Letter to Italy PM; Watch France CDS Rates as France is “New Italy”; Trichet Illegally Usurps Judge-and-Jury Power.
Zvedavci, ktorí to ešte nečítali by tak mali teraz urobiť.
Dôsledky jeden, dva, tri a štyri sa vzťahujú na FED a ECB a teraz už aj na Rezervnú banku Austrálie. Naozaj dôsledok 1 sa vzťahuje aj na RBA, Bank of England a vo všeobecnosti na všetky banky.
Dodatok
V reakcii na vyššie uvedený príspevok, cez e-mail, Steve Keen píše :
Vo všeobecnosti súhlasím s tým čo sa týka Princípu neurčitosti FEDu. Činy na trhu sa jednoducho snažia odhadnúť FED – a celkom sa im to darí. Čo sa týka Austrálie, RBA čaká dlho kým prijme realitu a preto reaguje neskôr.
Budúci mesiac bude trh znížený o 75 základných bodov, tak si myslím, že buď sa udržia alebo znížia o 25 bodov. Potom po čase keď ju trafí realita stagnujúcej ekonomiky , sa rapídne znížia, hlavne ak sa budú držať ceny nehnuteľností.
FED je stále potrebný, avšak len pre jeho zúčtovaciu funkciu: banky ju potrebujú, aby si mali kde spravovať dlhy ktoré voči sebe majú. Ale FED, ktorý sa snaží doladiť ekonomiku manipuláciu úrokovej miery, je skôr katastrofa, ešte keď je spravovaný neoklasickými ekonómami, ktorých svet predstáv nezačína so spravovaním privátneho dlhu.
Títo „protinožci“ alebo tí, ktorí sa zaujímajú o ich nehnuteľnosti by si mali prečítať Secretly Broke in Australia.
Zdroj: MISH’S Global Economic Trend Analysis
Facebook komentár