Náklady na sociálnu starostlivosť sa rapídne zvyšujú Od: “Alasdair Macleod”

Veľa z nás má obavy, že prepočty profesora Laurence Kotlikoffa z Bostonskej univerzity sa naplnia. Tento profesor tvrdí, že súčasná čistá hodnota budúceho záväzku americkej vlády sa vyšplhá na 222 biliónov, je to nárast o 11 biliónov vo fiškálnom roku 2012, ktoré tvoria hlavne náklady na sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Je to samozrejme špičkový odhad, ktorý závisí od viacerých premenných ako sú dlhovekosť, demografia, úrokové sadzby, pri ktorých budúci dlh je diskontovaný. Toto je narastajúci problém, pretože dôchodcovia z baby-boomu prestanú platiť na dôchodky a odvody na sociálnu starostlivosť a začnú čerpať zo systému. Dôsledkom sú náklady, ktoré majú dopad na financie vlády s narastajúcou intenzitou a hrozbou na úverovú schopnosť americkej vlády.

Podľa uvedenej tabuľky OECD sú ostatné  štáty na tom omnoho horšie – krajiny sú zoradené  podľa nákladov na dôchodky v roku 2011.

Síce dôchodky sú len časť problému, starnúca populácia pre tieto krajiny znamená podstatné a rastúce náklady. Kým v niektorých krajinách je zdravotné zabezpečenie lepšie, v prípade štátom riadeného zdravotníctva najčastejšou charakteristickou sú vyššie výdavky ako vyššia efektivita. Okrem toho, tieto tabuľky neukazujú hmotné dávky, iba peňažné, takže v Írsku, kde podľa OECD množstvo hmotných dávok trikrát prevyšuje peňažné, skutočné náklady sa blížia k 15 percentám HDP.

Demografická kríza Japonska sa ukazuje v 35,5 % dôchodcov na pomer obyvateľov v produktívnom veku. Finančná tlač však neberie do úvahy enormné množstvo budúcich záväzkov európskych vlád, ktoré sú skutočne alarmujúce. Navyše takéto tabuľky neodhalia všetky problémy vlád spojené so sociálnymi záväzkami.

Nezamestnanosť eurozóny je v priemere nad 10 %, táto časť nielen že neplatí dane, ale znamená aj sociálne bremeno – Španielsko a Grécko, kde je nezamestnanosť na úrovni 26 %, majú obrovský problém so svojimi sociálnymi rozpočtami. Ďalší nepriaznivý faktor je dominancia štátu.

Ako príklad môžeme uviesť Francúzsko, kde vláda tvorí 57 % HDP. Z celkovej populácie 66 miliónov obyvateľov 28 miliónov je pracujúcich; 3 milióny ľudí je nezamestnaných, tak ostáva 25 miliónov, z ktorých 8 miliónov je zamestnaných v štátnej správe a s nimi nemôžeme rátať, pretože sú čistými vládnymi záväzkami, nie zdrojom príjmu. Teda na 66 miliónovú populáciu platí 17 miliónov produktívnych daňových poplatníkov v silno štátne riadenej ekonomike. Navyše významný podiel zamestnancov súkromného sektora pracuje v znárodnených alebo štátom podporovaných odvetviach, takže skutočný počet reálnych daňových poplatníkov je výrazne menej ako 17 miliónov.

Existujú dva závery: kvôli svojim záväzkom na sociálnu a zdravotnú starostlivosť zbankrotujú; alebo keďže daňových poplatníkov je málo v porovnaní s poberateľmi sociálnych dávok a zdravotných príspevkov, zvýšia sa dane až na úroveň, kde sa už neoplatí pracovať produktívnym obyvateľom.

Zdroj: GoldMoney