Živil som sa odhaľovaním ekonomických podvodov ale je tu jedna veľryba, ktorú som nemohol chytiť. Dokonca sa zdalo, že aj skupina top analytikov Wall street verí, že zdvojnásobenie peňažnej zásoby FEDom po úverovej kríze nemalo inflačný vplyv na našu ekonomiku. Ich logika môže byť zhrnutá asi ako: „Peniaze, ktoré FED vytvoril a zhadzoval z helikoptér, sa všetky zachytili na stromoch.“ Inými slovami, FED emituje peniaze, ale tie sú džané len ako nadbytočná rezerva v bankovom systéme namiesto toho aby boli požičiavané verejnosti. Preto sa peňažná zásoba v skutočnosti nezvýšila, nie je tu žiadny peňažný multiplikačný efekt a agregátne cenové úrovne sa správajú podľa seba.

Ale je to len polovičná pravda. Áno, väčšina peňazí emitovaných FEDom zostala v držbe komerčných bánk ako prírastok zásoby. Avšak FED nevyčaroval rezervy pomocou mágie. Najskôr vytvoril elektronické úvery ich schválením, potom nakúpil aktíva držané finančnými inštitúciami. Títo primárny sprostredkovatelia potom vložili šek federálnej rezervy do svojich rezerv. Akt vytvorenia peňazí z ničoho a nákup aktív – vládnych obligácií alebo cenných papierov zaručených hypotékou (MSB) – vyhnali do výšky ceny týchto aktív na otvorenom trhu. Táto cenová deformácia vysiela mylné signály súkromným kupujúcim a predajcom, ktorá napokon vytvára obrovskú ekonomickú nerovnováhu.

Takto FEDom vytvorená inflácia sa najskôr koncentruje vo všetkých aktívach, ktoré sa rozhodol kúpiť – pred rozšírením do celej ekonomiky.

V poslednom príklade monetárnych manipulácií FEDu Bernanke & Co. získala $1.25 biliónov v cenných papieroch založených hypotékami (MSB). Ceny MSB boli z tohto dôvodu vyhnané do výšky (a výnos znížený). Ešte predtým FED tlačil celú výnosovú krivku dole nákupom nielen krátkodobých pokladničných poukážok ale aj $300 miliardami v zmenkách a dlhopisoch. FED taktiež nedávno naznačil, že bude presúvať splatné MSB na štátne cenné papiere s dlhšou dobou splatnosti v snahe udržať svoju súvahu pred zmenšovaním.

Hoci je to pravda – minimálne na teraz – boli sme zálohovaní pred hroziacim pohromou prudkého zvyšovania spotrebiteľských cien, vďaka padajúcemu peňažnému multiplikátoru. Je však bezohľadné klamstvo, že miliardový dolárový prírastok vytvorený FEDom bol nepodstatne vyúčtovaný.

Obrovské zvyšovanie peňažnej základne dalo pod tlak nielen americký dolár a spôsobilo prudké stúpanie cien zlata, ale taktiež vysiela pozoruhodný a skreslený cenový signál pre americké dlžobné cenné papiere. 10-ročné zmenky sú teraz obchodované len za vyše 2,5%. Takýto vývoj je blízko svojich rekordných minimálnych úrovní, takmer 5 percentuálnych bodov pod svojím 40-ročným priemerom, a 13 percentuálnych bodov pod svojím rekordným maximom v septembri 1981.

Americký  vládny dlh by sa mal tešiť takýmto historicky nízkym výnosom len vďaka prebytku úspor, nízkej inflácii a nízkemu dlhu. Žiadna z týchto preferovaných podmienok však práve neexistuje. A preto americké štátne dlhopisy sú najviac predodávané, prevlastnené a predražené aktíva v histórii planéty. Raz, keď sa hrádza dlhu prelomí, pošle to dolár a ceny dlhopisov lavínovo nižšie, a spotrebiteľské ceny a výnosy dlhopisov vyletia cez strechu.

Kým Wall Street a Washington sú vystrašené z deflačného boogiemana, skutočná hrozba číhajúca v tieni je dlhopisová bublina FEDu – a ide zjesť malých investorov zaživa. 

Zdroj: Euro Pacific Capital

Facebook komentár