Nórsky štátny investičný fond dosiahol v utorok hodnotu $1 bilión. Podarilo sa mu to vďaka úspešným akciovým trhom a oslabeniu amerického dolára.
Investičný fond Norges Bank Investment Management vyhlásil, že tento míľnik bol po prvýkrát prekročený 19. septembra o 2:01 ráno v meste Oslo.
Yngve Slyngstad, ktorý je generálnym riaditeľom fondu, vo vyhlásení povedal: „Prvým príjmom tohto fondu boli výnosy z investície do ropného priemyslu v máji roku 1996. Vtedy nikto nečakal, že fond raz dosiahne hodnotu $1 bilión. Jedná sa obrovský míľnik. Takýto rast trhovej kapitalizácie fondu je zarážajúci.“
Nórsky štátny investičný fond sa svojou hodnotou takmer rovná výške hrubého domáceho produktu Mexika. To však so sebou prináša aj isté nevýhody.
Neuveriteľný objem fondu spôsobuje, že je ťažké nájsť dostatočne veľké trhy, do ktorých by mohol investovať. Nórski politici medzitým odolávajú pokušeniu využiť najväčšiu finančnú zásobu na svete pre svoje vlastné účely. Posadnutosť petrodolármi by totiž mohla viesť k prehrievaniu $400 miliardovej nórskej ekonomiky.
Súvisiace: Blackrock: “Najväčší trend v investovaní ešte len začína“
Nórsky štátny investičný fond nie je prvým na svete, ktorý sa pýši tak vysokým ohodnotením. Štátny penzijný investičný fond Japonska dosiahol na konci marca výšku 144,9 bilióna jenov (podľa aktuálneho výmenného kurzu je to $1,3 bilióna). Čína disponuje finančnými rezervami vo výške $3 bilióny. Veľkými peňažnými zásobami sú vyzbrojené aj najúspešnejšie investičné spoločnosti; BlackRock má rezervy v hodnote $5,7 bilióna a Vanguard vo výške $4,4 bilióna.
Obrázok: Organizácie, ktoré disponujú finančnou rezervou vyššou ako $1 bilión. V utorok sa medzi ne zaradil aj nórsky štátny investičný fond. Väčšina z týchto spoločností sídli v USA.
Slyngstad nedávno naznačil, že fond v súčasnosti nemá pádny dôvod investovať do nových tried aktív, medzi ktoré patrí napríklad infraštruktúra. Bolo by to vraj nákladné a takýto krok by sa na celkových výnosoch prejavil iba minimálne. Investor taktiež obmedzuje rozsah svojho globálneho portfólia dlhopisov a znižuje počet mien, ktoré sú v ňom zahrnuté, z 23 na 3 – dolár, euro a libru. Fond tvrdí, že nemá zmysel snažiť sa o väčšiu diverzifikáciu vo svete, v ktorom sa ceny a sadzby navzájom približujú.
Obrovská výška fondu prinútila jeho správcov reagovať na isté problémy pri obchodovaní na finančnom trhu. Vypracovali komplikované stratégie, pomocou ktorých skrývajú skutočnú povahu predajov a nákupov pred kýmkoľvek, kto by sa snažil uplatniť nejakú formu obchodovania zasvätených osôb.
Pozoruhodná veľkosť fondu má samozrejme aj svoje výhody. Obzvlášť pre malú a efektívnu spoločnosť, akou je Norges Bank Investment Management. Fond má kancelárie rozmiestnené naprieč celým svetom a zamestnáva v nich iba približne 550 ľudí. Nachádzajú sa v mestách ako Oslo, New York, Londýn, Šanghaj a Singapur. Výdavky na spravovanie fondu dosahovali v poslednom kvartáli iba 0,02% hodnoty spravovaných aktív. Pred piatimi rokmi dosahovali tieto výdavky hodnotu 0,07%.
Nehnuteľnosti
Fond zaznamenal pokles vo výdavkoch na spravovanie aj napriek tomu, že rozšíril svoju činnosť do oblasti trhu s nehnuteľnosťami. Okrem iných skúpil špičkové nehnuteľnosti aj na Times Square, Champs-Élysées a na Regent Street v Londýne. Na konci júna vlastnil nehnuteľnosti v celkovej hodnote 200 miliárd nórskych korún ($26 miliárd).
Doteraz sa iba okrajovo riešila otázka, či je potrebné rozdeliť nórsky štátny investičný fond na menšie a kompaktnejšie celky. Nórska vláda sa však pohráva s myšlienkou, že presunie fond mimo centrálnej banky a posilní dohľad nad jeho spravovaním.
Graf: Narastajúca finančná rezerva Nórskej vlády. Očakáva sa, že hodnota investičného fondu sa do roku 2025 zvýši na viac než 10 biliónov nórskych korún.
Čo bude nasledovať ďalej? Nórsko očakáva, že fond bude narastať až do roku 2025. Vtedy by mal dosiahnuť hodnotu 10,5 bilióna nórskych korún, čo by pri dnešnom výmennom kurze znamenalo $1,3 bilióna. Takéto odhady sú však spravidla veľmi nespoľahlivé. Už jeho súčasná výška presahuje hodnotu míľnika, ktorého prekročenie bolo naplánované až na rok 2018.
Prvý výber
Úrokové sadzby sú na historickom minime a je náročné zabezpečiť požadovanú návratnosť. Správcovia nórskeho investičného fondu preto postupne strácajú optimizmus. Oystein Olsen, ktorý je predsedom centrálnej banky, označil pokles v cenách ropy za potenciálne znamenie toho, že fond už možno prekonal svoje najúspešnejšie obdobie.
Nórska vláda minulý rok vybrala finančné prostriedky priamo z fondu po prvýkrát v histórii jeho existencie. Predpokladá sa, že v tomto roku z neho vyberie ďalších 70 biliónov nórskych korún. Medzitým znížila očakávanú návratnosť fondu zo 4% na 3%.
Súvisiace: Krutá pravda o sporení a investovaní: 12 faktov pre každého investora
Fond dostal povolenie na zvýšenie podielu nákupu akcií zo 60% na 70% so súčasným znížením podielu nákupu dlhopisov. To by mu mohlo pomôcť dosiahnuť vyššiu návratnosť alebo aspoň udržať 8% ročnú návratnosť, ktorú dosahoval za posledných päť rokov.
Slyngstad však nedávno poznamenal, že vidí zásadné problémy v svetovom ekonomickom systéme a obchode, ktorý je nepretržite podkopávaný rastúcim globálnym politickým rizikom. A to nemôže byť dobrou správou pre fond, ktorý vlastní 1,3% svetových akcií.
Siv Jensenová bola počas minulého týždňa opätovne zvolená na post nórskej ministerky financií. V utorok pochválila „dobrý manažment“ investičného fondu a prisľúbila, že počas najbližších štyroch rokov sa bude snažiť udržiavať stabilnú politickú klímu.
V e-mailovom komentári povedala: „Hodnota fondu sa za posledné štyri roky zvýšila o 3 bilióny nórskych korún. Naše jednanie v rámci fiškálnej politiky by malo zabezpečiť, aby bol tento fond prínosom pre súčasné a budúce generácie.“
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Bloomberg, WSJ
Facebook komentár