Garrett Baldwin píše: 2. Augusta Štatistický úrad pre zamestnanosť oznámi oficiálnu výšku nezamestnanosti. Avšak toto číslo nám nehovorí o presnej situácii pracovných miest v USA.
Toto je zvyčajný prípad štátom-vytváraných ekonomických ukazovateľov. Čokoľvek, čo vláda povie, nebude pravdivo odrážať skutočnosť. Jednoducho povedané, je to sfalšované číslo.
Keď príde na podvádzanie s číslami, nikto to nerobí lepšie ako Strýko Sam.
Americkí investori sa spoliehajú na presné vládne údaje s cieľom robiť investičné rozhodnutia v rôznych odvetviach ekonomiky.
Ale čo, ak tieto osoby zverejňujú negatívne titulky na takmer presnom základe? Toto by nedvihlo príliš dôveru. A určite by to veľa ľudí vo Washingtone stálo ich prácu.
Toto je dôvod, prečo Strýko Sam hrá hry s číslami a prezentuje omnoho ružovejší obraz sveta nízko informovaným voličom a investorom. Ale tu sledujeme stránku Money Morning a to je príčinou toho, že držíme reflektory nad zmätenou matikou vo Washingtone.
Odpočítavanie tu nižšie zobrazuje štyri najpodvádzajúcejšie vládne štatistiky USA v súčasnosti:
4) Úrovne chudoby: Len v prípade ak by sme niekedy potrebovali vyrovnať masívne prerozdelenie bohatstva v USA, musíme sa pozrieť nie ďalej ako na nedávne rozhodnutie Obamovho úradu predefinovať chudobu v USA.
Starý spôsob merania chudoby bol založený na kúpnej sile, znamená koľko mäsa a zemiakov si môže obyvateľ kúpiť za príjem, ktorý on alebo ona má.
Ale nová definícia prinesená do Bieleho domu v 2010 je meranie na základe komparatívnej kúpnej sily. To znamená, koľko mäsa a zemiakov si môžete kúpiť v porovnaní s vašimi susedmi.
Toto upevňuje štatistickú hodnotu percent americkej kúpnej sily v porovnaní k mediánovej úrovni príjmov a najbohatším v USA. Keď sa pozriete na túto hodnotu je to nespravodlivé, že niektorí ľudia si môžu kúpiť 100 steakov kým ostatní len 5.
Tu je prečo je to klamlivý trik.
Ak sa zajtra Američania stanú dvakrát tak produktívnymi a príjem sa pre každého v krajine zdvojnásobí , stále by mali rovnakú úroveň chudoby, pretože by tam stále bolo štatistické porovnanie kúpnej sily.
To znamená, že chudoba bude vždy epidémia v USA, hoci aj ak by boli jednotlivcom poskytnuté viaceré príležitosti a vyrábané viac. Štatistické hodnoty vytvárajú závisť medzi triedami počas dlhého obdobia.
3) Index spotrebiteľských cien (ďalej CPI) : Preslávený manažér spoločnosti PIMCO Bill Gross považoval CPI v USA za “haute con job.” A mal na to dobrý dôvod.
CPI meria cenovú hladinu tovarov a služieb nakúpených spotrebiteľmi a je jedna z dvoch definícií inflácie (druhá je štatisticky odvodená od hodnoty peňažnej zásoby).
Bohužiaľ CPI je veľmi pokazený ekonomický ukazovateľ.
CPI umožňuje meranie inflácie tým, že ukazuje ako veľmi vzrástli ceny tovarov za určité časové obdobie.
Ale práve tu je ten problém. Základná hodnota CPI nezahŕňa potraviny a energie. Je to pretože, „tieto tovary ukazujú väčšiu cenovú premenlivosť ako zvyšok CPI“.
Ale veľmi vhodne stanovené je to, že rastúce výdavky na energie a potraviny zvyšujú ceny mnohých produktov a služieb, ktoré Američania kupujú.
Človek môže hovoriť, že táto ilustrácia je zmanipulovaná sprostredkovaním len toho, ako málo sú ceny energií sami o sebe zverejňované. V roku 2008 keď cena ropy dosiahla výšku $150 za barel a ceny potravín lámali takmer rekordy, oficiálne malo CPI hodnotu len 4%. S cenami energií a potravín v rekordných výškach sa vláda pokúšala tvrdiť, že CPI bola skutočná 4%-tná inflácia. V skutočnosti reálna výška inflácie bola prinajmenšom jej dvojnásobkom.
Ale tu je dôvod prečo toto vláda robí.
Aby zveličovala ukazovatele rastu ekonomiky. Inflácia je prirodzene zlá pre rastové hodnoty – obzvlášť to platí pre HDP, na ktoré sa pozrieme za chvíľu.
Ak HDP narastie o 2% a inflácia pri tom bola 1%, reálne HDP za týchto podmienok narastie len o 1%. Toto je dobré pre politikov ale realita je horšia pre každého, kto sa pokúša udržať si životný štandard. Manipulovanie CPI dovoľuje vláde manipulovať ostatné čísla, vrátane mzdy, HDP a kúpnu silu.
2) Hrubý domáci produkt (ďalej HDP): je meraním spotrebných výdavkov, investícií v priemysle a vládnych výdavkov plus rozdiel medzi exportom a importom krajiny.
Hovorme o con jobe. Ročné HDP je jeden z najmanipulovanejších vládnych čísel.
Existujú dva dôvody, prečo je to tak.
Po prvé, inflácia nie je presne na rovnakej úrovni, znamená to, že skutočné HDP (rast mínus inflácia) skutočne nezobrazuje hodnotu produkcie v danom časovom období.
Áno naše ročné HDP je $16 biliónov dolárov, ale ak toto číslo porovnáme s veľkosťou ekonomiky, bola by meraná v hodnote dolára spred 50 rokov. V skutočnosti by toto číslo bolo $2 bilióny dolárov. Kumulatívna miera inflácie v ekonomike USA odkedy USA opustili Zlatý štandard v 1971 je 86,3%.
Po druhé, jeden z najlepších nástrojov na falšovanie kníh je obdobie „upravovania“. Odkedy existuje meškanie v získavaní dostupných informácií aby sa potvrdilo a dokončilo ich ohodnotenie, Úrad pre ekonomické analýzy (BEA) Ministerstva obchodu USA pravidelne vyťahuje čísla aby vyčíslil hodnotu štvrťročného rastu.
Neskôr ako čas plynie, Úrad BEA je schopný upraviť tú hodnotu, čím viac informácií dostáva. Všetko príliš často, avšak my si myslíme, že upravovanie je menšie ako predchádzajúce ohodnotenie, to znamená, že počiatočná hodnota oznámená v nadpisoch je celkom prehnaná.
Každý štvrťrok sme videli neustále zveličovania, jedine BEA upravil rast HDP smerom dole a neskôr sa sťažoval na ignoráciu. Nakoniec si zapamätajte, že tak dlho ako si vláda môže požičiavať peniaze alebo tlačiť doláre, môže to umelo nafúknuť HDP na akúkoľvek hodnotu, ktorú chce.
Samozrejme to má následky, ktoré sú to prečo podiel vlády na tomto čísle musí byť neustále monitorovaný.
V roku 2011 38,9% podiel na celkovej spotrebe USA mali regionálne vlády, štát a Federálna úroveň, ohromné číslo, ktoré spomaľuje skutočný rast v ekonomike (všetky peniaze minuté vládou nie sú ani zdanené alebo požičané).
Aby sme ilustrovali aké vysoké toto číslo je, míňame viac peňazí na vládnej úrovni ako Kanada (percentuálne z HDP) a takmer dvakrát toľko ako Čína – komunistický národ. Typické pre najotvorenejšie ekonomiky sveta je nižšia vládna spotreba, ako v Čile, Hong Kongu a Singapure.
( Súviasiaci článok: Nové metódy výpočtu HDP budú pomáhať americkej ekonomike byť “väčšou” )
1) Miera nezamestnanosti: Ani jeden ukazovateľ nie je taký dôležitý pre prezidenta a členov Kongresu ako miera nezamestnanosti, to je prečo ho oficiálne zmanipulovali na dobrý v roku 1994.
Existujú dva druhy miery nezamestnanosti v USA. Prvá je U-3 alebo „Oficiálna miera nezamestnanosti“. Táto zamaskovaná miera sa dostáva do správ a klame málo informovaných voličov, ktorí sa pozerajú na ekonomiku cez ružové okuliare.
Ale nezamestnanosť U-3 ignoruje milióny Američanov, ktorí nepracujú dlhšie obdobie a vzdali sa hľadania práce. Taktiež to zahŕňa brigádnikov. Táto zmena začala pod menom Lyndona Johnsona a bola spájaná s každým prezidentským úradom.
Ako môžete vidieť v tabuľke vyššie, miera pracovnej sily je teraz na úrovni 30 ročného minima, keď milióny sklamaných Američanov opustili trh práce, stali s invalidmi alebo nehľadajú prácu (podmienka na započítanie do miery U-3).
Keď v júni 2013 miera pracovnej sily mala hodnotu 63,5%. Ak by bola populácia pracovnej sily rovnakú veľkosť dnes ako to bolo v januári 2009, oficiálna miera nezamestnanosti by bola nad 10%.
Aktuálna širšia miera nezamestnanosti, U-6 miera, ukazuje len tichých 15%. Ale niektorí ekonómovia argumentujú, že skutočná nezamestnanosť v USA je okolo 21% do 22%, keď začleníme všetkých Američanov v aktívnom veku, ktorí sú schopní pracovať ale nemôžu si nájsť prácu a neevidovaných pracovníkov, ktorí sú súčasťou pracovnej sily a tiež sú nezamestnaní.
Vláda manipulovala dáta tak dlho kým sa politici pokúšali udržať moc vo vlastných rukách. Nešiel by som na bowling s nikým vo Washingtone a nechal mu udržať si skóre.
Tak o ktorých ďalších číslach viete, že sú manipulované?
Vzdelanie, body v testoch, údaje o zločinoch? Dajte nám vedieť o trikoch, ktoré používajú regionálne alebo štátne vlády aby sa hrali s číslami, v komentároch nižšie.
Preložila: Anna Kontárová
Zdroj: FutureFastForward
Facebook komentár