Nalaďte si CNBC alebo kliknete na hociktorú finančnícku web-stránku a nájdete tam nekonečné množstvo názorov na nedávne chvenie na trhu s akciami, dlhopismi a komoditami. Rovnako tu nájdete aj kopu analýz o prehľade ekonomiky doplnené o autorovu starostlivo vypracovanú štúdiu o tom, aký nasledovný postup by bol najlepší.
V obrovskom zhluku týchto informácií sa však akosi stráca fakt, že americký monetárny systém – a spolu s ním aj systémy väčšiny vyspelých krajín sveta – sa pravdepodobne nachádzajú na pokraji kolapsu. Ak by sme to chceli povedať metaforicky: zatiaľ čo svetoví finanční experti a ekonómovia sedia na zadkoch a hádajú sa o smere, na ktorý treba navigovať loď štátu, akosi si zabudli všimnúť, že loď už narazila do ľadovca a rýchlo sa potápa.
Ak by ste teraz zdvihli ruku a opýtali sa 99% finančníckej inteligencie, či sa nachádzame na pokraji kolapsu svetového monetárneho systému založeného na doláre, odpoveďou by vám bol neskrývaný výsmech. Pretože, ako všetci vieme, niečo také je nepredstaviteľné!
Skúsme sa však zamyslieť.
Monetárne šialenstvo
Ak by ste mali pár slovami úprimne opísať súčasný monetárny systém Spojených štátov, mohli by ste použiť oveľa horšie slová než „peniaze zo vzduchu, hotovosť z ničoho.“
Dôvodom je fakt, že za posledných 40 rokov – odkedy Nixon v roku 1971 zrušil konvertibilitu zlata a dolára – nebol globálny monetárny systém založený na ničom konkrétnejšom než na politických sľuboch o tom, že „tých peňazí nenatlačíme priveľa.“
Politici tak úplne bez hanby využili dar vytvárať peniaze z ničoho a začali nám predvádzať plejádu politicky populárnych programov, pričom každý z nich zamestnával čerstvé oddiely byrokratov a každý sa zaoberal všetkým iným, len nie cenovou dostupnosťou.
Takéto programy sa pravidelne objavujú v politických kampaniach a v časoch, keď sa obchodné cykly ocitnú na svojich klesajúcich krivkách. Politici počúvajú náreky voličov, aby „niečo urobili“, a tak pravidelne vyhadzujú akékoľvek obavy týkajúce sa vyrovnanosti rozpočtu von oknom osobného prospechu. Navyše, schopnosť natlačiť nové zdroje kedykoľvek je to potrebné, aj tak mení všetky obavy ohľadne deficitného míňania len na teoretické úvahy.
Predošlý viceprezident Cheney, ktorý sám seba označuje za fiškálneho konzervatívca, odhodil svoju masku, keď v roku 2002 vyhlásil, že „Reagan dokázal, že na dlhoch nezáleží.“
Tieto slová boli zopakované len pred pár týždňami, keď obaja – predošlý šéf FEDu Alan Greenspan aj Obamov ekonomický poradca Larry Summers – povedali v rozhovoroch nezávisle na sebe takmer to isté, parafrázované v zmysle: „Nie je možné, že USA defaultujú na svojich dlhopisoch, nie, keď si naša vláda môže požičať doláre a tlačiť nové doláre, aby splnila akékoľvek budúce záväzky.“
Greenspan aj Summers hovorili samozrejme o zjavnom dlhu (teda z neplatenia) a nie o skrytom dlhu riadenom infláciou. Nanešťastie, ako prakticky celá mocenská elita, obaja prehliadajú fakt, že hora dlhu, ktorá sa hromadí od roku 1971, sa rýchlo blíži k bodu zrútenia a zoberie si so sebou aj monetárny systém.
Graf 1: Deficit ako % HDP (modrá) a národný dlh USA (červená)
Je dôležité uvedomiť si, že dlh zobrazený v grafe 1 nezahŕňa vládne nekryté záväzky – konkrétne voči sociálnemu poisteniu a systému Medicare. Ak by sme pridali aj tie, objem uznaných záväzkov americkej vlády by sa strojnásobil – na viac než 60 biliónov USD.
Keď zoberieme do úvahy úlohu amerického dolára ako de facto svetovej rezervnej meny – v ktorej sú ocenené všetky hlavné komodity a v ktorej je držaný aj majoritný podiel rezerv zahraničných centrálnych bánk – ponurý stav amerického monetárneho systému nepredpovedá nič dobré ani svetovému monetárnemu systému.
Celú situáciu ešte zhoršuje fakt, že vlády na celom svete nasledovali pred pár rokmi Spojené štáty a adaptovali podobné monetárne systémy založené na papierových menách. Nasledovný graf 2 zobrazuje dlhovú nákazu. Stojí za povšimnutie, že príšerný stav Spojených štátov nás nasmeroval do rovnakého bahna, v akom sa ocitla zúfalá európska skupinka PIIGS.
Graf 2: Všeobecný hrubý vládny dlh ako % HDP
Amrose Evans-Pritchard vo svojom nedávnom článku v Telegrafe spomenul štúdiu BISu, ktorá vykresľuje súčasnú situáciu použitím náležite silných slov. Stephen Cecchetti a jeho tím z Bank for International Settlements zverejnili konečnú správu, v ktorej sa píše:
„Dlhové problémy, ktorým čelia vyspelé ekonomiky, sú ešte horšie než sme si mysleli.“
Najdôležitejším je fakt, že kombinovaný dlh klubu bohatých sa zvýšil zo 165% HDP spred 30 rokov na súčasných 310% HDP, pričom na čele rebríčka stojí Japonsko so 456% a Portugalsko s 363%.
„Dlh sa zvyšuje na takú úroveň, akú sme predtým nikdy nevideli – dokonca ani počas svetových vojen. Pomer verejného dlhu rastie v mnohých krajinách extrémnym tempom. Tieto krajiny budú musieť implementovať drastické politické zmeny. Samotná stabilizácia nemusí byť postačujúca.“
Aby sme sa na celú situáciu pozreli aj z inej perspektívy, naštudovali sme si prácu Carmen Renhartovej a Kena Rogoffa, ktorí sa zaoberali analýzou faktorov vedúcich k posledným 29 suverénnym defaultným udalostiam. Zistili, že defaultná udalosť alebo dlhová reštrukturalizácia sa v priemere objavujú vtedy, keď externý dlh dosiahne úroveň 73% HDP a 239% exportu. Použitím ich zistení vytvoril Bud Conrad (hlavný ekonóm z Casey Research) nasledujúci graf, ktorý zobrazuje, že americká vláda už poriadne dlho kráča po ceste smerujúcej k bankrotu.
Graf 3: Externý dlh USA je najväčší v skupine predošlých defaultných udalostí
Je takmer nemožné odporovať tvrdeniu, že táto situácia je (slušne povedané) zúfalá. Za predpokladu, že záväzky americkej vlády (rovnako ako aj záväzky ostatných svetových ekonomík) nie je možné splatiť a ich rezervy sú len ničím nekryté papieriky, dôjdeme k záveru, že svet čaká veľmi ničivé, ale jednoznačne nutné, zrútenie monetárneho systému založeného na papierových menách.
„Smiešne!“ hovoria finanční majstri.
Naozaj?
Samozrejme, títo istí odborníci totálne prehliadali blížiace sa spľasnutie realitnej bubliny a hĺbku a trvanie následnej krízy – krízy, ktorá sa ešte stále neskončila. Inak povedané, ich rady počúvajte len na vlastné riziko, pretože podľa nášho názoru je pri spravovaní vašich finančných záležitostí najdôležitejšie pochopiť, že ak nás história niečo naučila, tak potom sa nachádzame priamo na ceste k monetárnemu kolapsu.
Počas svojej relatívne krátkej histórie sa americký monetárny systém z času na čas znovu a znovu naštrboval vďaka politicky účelným pokusom zasahovať do chodu slobodného trhu s cieľom zavďačiť sa voličom.
A tak zatiaľ čo sa mainstreamové médiá sústreďujú na denné pohyby akciových trhov alebo zbytočné politické šarády vo Washingtone, prehliadajú silný tektonický rachot, naznačujúci, že súčasný celosvetovo zaužívaný monetárny systém sa rúca.
Stručný prehľad rozvratu amerického monetárneho systému
Ponúkame vám stručný prehľad uplynulých rozvratov systému tu v Spojených štátoch. Je dôležité si uvedomiť, že za súčasných podmienok, kedy je americký dolár de facto svetovou rezervnou menou, majú vládne kroky celosvetový dopad.
1861 – Keď sa začala Občianska vojna, dolár bol konvertibilný na zlato a striebro.
1862 – Kongres schválil tzv. Legal Tender Act a autorizoval vydávanie nekrytej „zelenej“ meny. Konvertibilita na zlato a striebro bola pozastavená.
1863 – Zákon Národnej banky oprávnil federálnu vládu na vydávanie bankoviek.
1865 – Na vydávanie bankoviek štátom autorizovanými bankami bola uvalená 10% daň, čím boli tieto praktiky účinne zastavené.
1879 – Americká Štátna pokladňa obnovila krytie dolára zlatom a striebrom.
1900 – Prechod na Zlatý štandard, adaptácia zlatého štandardu Spojenými štátmi a demonetizácia striebra.
Zákon konkrétne stanovoval, že „…dolár pozostáva z 25,8 zrniek (1.67 g) z 9 desatín rýdzeho zlata, čo je štandard jednotkovej hodnoty a všetky formy peňazí vytlačené alebo vyrazené Spojenými štátmi musia uchovávať paritu hodnoty tohto štandardu…“
Ale o 33 rokov neskôr v snahe získať moc, nafúknuť menu a zarobiť na tom…
1933 – Nariadením prezidenta Franklina Roosevelta bolo zakázané súkromné vlastníctvo zlata. Kongres schválil tzv. Gold Reserve Act, ktorým uzákonil Rooseveltovo nariadenie, anuloval všetky zlaté klauzuly vo všetkých štátnych aj súkromných zmluvách – minulých aj budúcich (čím sa zrušila konvertibilita federálnych bankoviek na zlato), avšak stále bola zachovaná konvertibilita štátoviek držaných cudzincami. O 11 rokov neskôr sa americká vláda postarala aj o to.
1944 – Podpísaním a adaptáciou Bretonwoodskeho menového systému naviazali krajiny svoje meny na americký dolár, ktorý bol priamo prepojený s fixnou cenou zlata. Zahraničný obchodní partneri mali právo vymieňať doláre za zlato, čím v podstate obmedzovali tlač nových dolárov. Americký dolár sa pre všetky účely aj zámery stal svetovou rezervnou menou. Ale o 27 rokov neskôr…
1971 – Nixon nečakane zatvoril „zlaté okno“, jednostranne tak porúšajúc záväzok Štátnej pokladne umožňujúci zahraničným vládam vymieňať doláre za zlato. Bretonwoodsky menový systém sa rozpadol. Bez akejkoľvek naviazanosti na nejaký hmotný majetok sa dolár stal len papierovým symbolom. Prechod na globálny monetárny systém založený na papierových menách bol dokončený.
Prešlo 40 rokov a máme tu nevyhnutné dôsledky toho, že politici majú voľnú ruku pri tvorbe peňazí, ktorá sa stala neudržateľnou…
Súčasnosť – dlhová kríza. Zúfalé, dlhom zaťažené vlády po celom svete – pričom väčšina z ich rezerv pozostáva z bezcenných dolárov a eur – sa uchýlili k jedinej veci, ktorú ovládajú: tlačiť stále viac peňazí a vytvárať stále väčšie dlhy. Globálny monetárny systém sa nebezpečne nakláňa a smeruje k svojmu zrúteniu bez akejkoľvek potešujúcej alternatívy.
Vlády, korporácie a investori sú rovnako nepripravení na špirálovitý pád nekrytých papierových mien a odsúdení na totálny krach v podobe šialeného znehodnotenia mien, vysokého zdanenia, kurzových kontrol a horším. Rozšíria sa sociálne nepokoje, pričom verejnosť bude od vlád paradoxne požadovať, aby urobili (natlačili) ešte viac, nie menej. Monetárny systém sa neúprosne rúti k celkovému kolapsu a dôsledky budú pre nepripravených katastrofálne.
Keďže dlh americkej vlády je matematicky neriešiteľný, je viac než isté, že mnoho ľudí sa jedného rána zobudí a zistí, že v skutočnosti sú oveľa chudobnejší, než si mysleli.
Našťastie, pre tých, ktorí teraz dávajú pozor, nenastane kolaps monetárneho systému ako blesk z jasného neba. Prebieha to postupne, ako keď vypúšťate vodu z umývadla. A tak, aj keď nikto nedokáže presne odhadnúť, kedy sa tento špirálovitý pohyb nadol vymkne spod kontroly, stále je čas pripraviť sa na to.
Možno nazeráme na svet cez tmavé okuliare, sú to však okuliare, cez ktoré nazeráme na všetky naše investície. Jednoducho povedané: či už sú vaše investičné rozhodnutia správne alebo nesprávne, nemalo by vám byť jedno, či meny, v ktorých vaše investície robíte, znížia o pár rokov ich cenu na zlomok ich súčasnej hodnoty.
Zdroj: Casey Research LLC
Facebook komentár