Príspevky na Facebooku podnietili násilie v Mjanmarsku.
Facebook v poslednej dobe čelí zvýšenému nátlaku zo strany Kongresu Spojených štátov amerických. Dôvodom je záplava falošných správ a vymyslených politických reklám, ktoré sa šíria na stránkach najpopulárnejšej sociálnej siete. Je však potrebné poznamenať, že takto napáchaná škoda sa nesústreďuje iba na americký kontinent. Jej následky sa objavujú aj ďaleko od Washingtonu. Reč je o východnej Ázii.
Najrýchlejšie rastúcim trhom spoločnosti Facebook sú práve rozvojové krajiny. Škandály okolo falošných správ sú v tejto časti sveta omnoho komplikovanejšie a nebezpečnejšie ako na Západe. Jednou z rapídne sa meniacich krajín je napríklad Mjanmarsko, v ktorom sa Facebook stal platformou pre nenávistné príspevky a buričské komentáre zamerané na najzraniteľnejšie menšiny obyvateľstva. V iných krajinách využívajú sociálnu sieť zákulisní manipulátori a autoritatívne režimy, ktoré sa takýmto spôsobom zbavujú konkurencie a upevňujú svoje mocenské postavenie.
Súvisiace: Facebook: Falošné účty spojené s Ruskom si počas amerických volieb kupovali tisíce reklám
Užívatelia v rozvojových krajinách sú často nováčikmi vo svete internetu a digitálna gramotnosť je tu vo všeobecnosti veľmi nízka. V mnohých prípadoch boli ľudia po desiatky rokov vystavení doslova smiešne zavádzajúcej vládnej propagande a nemali žiadny prístup k alternatíve v podobe nezaujatých spravodajských médií. Všetko, čo sa objaví na Facebooku, je často považované za objektívne spravodajstvo. Aj keď v niektorých krajinách existujú nezávislé mediálne inštitúcie, iba veľmi zriedka disponujú dostatočnou kapacitou na to, aby vlastnými silami preverovali a eliminovali obrovský objem dezinformácií kolujúci na sociálnych sieťach.
Nedá sa poprieť, že podkopávanie volebného procesu a narúšanie činnosti Západných inštitúcií je závažným problémom. Avšak omnoho znepokojivejšia situácia nastáva v prípade, ak sa lži a politicky polarizujúce informácie dostávajú do nekontrolovaného obehu v krajinách tretieho sveta. India predstavuje druhý najväčší trh spoločnosti Facebook. Falošné správy, ktoré sa v tejto krajine šírili prostredníctvom aplikácie WhatsApp, viedli k niekoľkým prípadom verejného lynčovania. Buričské príspevky a falošné fotografie na Facebooku podnietili v Mjanmarsku nenávistné hnutie zamerané proti rohingským moslimom. Viac než 500 000 príslušníkov tejto menšiny bolo od konca augusta vyhnaných zo svojich domov. V Indonézii vládne najväčšie náboženské napätie za posledné roky. Sčasti je za to zodpovedná kampaň založená na falošných správach, ktorá cynickým spôsobom démonizovala kresťanského guvernéra Jakarty, ktorý sa musel nakoniec stiahnuť do úzadia.
Spoločnosť Facebook samozrejme odmieta zodpovednosť za podobné konflikty. A snáď by sa dalo uznať, že čelí neoprávnenej kritike. Skutočnosťou však ostáva, že sociálna sieť sa stáva potenciálnym nástrojom pri podnecovaní násilia a narúšaní spoločenských štruktúr.
Zdá sa však, že Facebook nedokáže nájsť vhodné riešenie tohto trendu. Spoločnosť síce zaviedla do praxe niekoľko algoritmov, tie sú však ešte neokresanými nástrojmi. Kontrola príspevkov s cieľom izolovania vulgárnych výrazov so sebou prináša riziko, že budú cenzúre vystavené aj plnohodnotné a politicky korektné komentáre. Šíritelia nenávisti si navyše veľmi rýchlo nájdu spôsoby, pomocou ktorých sa takýmto opatreniam dokážu s ľahkosťou vyhnúť. Najímanie nových zamestnancov, ktorí by individuálne monitorovali všetky príspevky, by bolo časovo a finančne nákladné.
Súvisiace: Twitter: “Sprístupnime všetky svoje reklamy, ako aj to kto je za nimi”
Situácia však nie je úplne beznádejná. Skupiny občianskej spoločnosti môžu zvyšovať digitálnu gramotnosť, naučiť čitateľov rozoznávať najočividnejšie hoaxy a spochybňovať buričské vyhlásenia. Mediálne organizácie môžu zhromažďovať overené informácie, pomocou ktorých prispejú k overovaniu zdrojov falošných správ a vyvracaniu hoaxov. Vlády môžu prijímať jasne formulované zákony zamerané proti nenávistným prejavom a apelovať na ich dodržiavanie zo strany Facebooku a ostatných sociálnych sietí. V tejto súvislosti však existuje isté riziko, že negatívne príklady spojené s Facebookom sa stanú argumentom pri presadzovaní nepatričnej cenzúry.
V konečnom dôsledku sa však spoločnosť Facebook nemôže úplne zbaviť zodpovednosti za svoje platformy. Bude potrebné, aby neustále zdokonaľovala svoje algoritmy. Napriek zvýšeným výdavkom bude tiež nevyhnutné, aby spoločnosť najala väčší počet ľudských zamestnancov. Tí by mali efektívne monitorovať spôsob, akým sú sociálne siete využívané v rizikových rozvojových krajinách. Facebook nebude schopný vybudovať medzinárodnú komunitu, ak bude zároveň poskytovať nástroj, ktorý bude účinne prispievať k jej narúšaniu.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: Blooomberg
Facebook komentár