Vlády a centrálne banky sa odvolávajú na Keynesa, aby ospravedlnili masívne zvyšovanie vládnych výdavkov a menovej inflácie, ktorá sa v posledných rokoch objavuje. Napriek tomu, prívrženci Keynesa sa snažia poukázať na fakt, že tento Britský ekonóm by nesúhlasil s mnohými postupmi, na ktoré jeho práca poskytla rozumné ospravedlnenie. Napríklad, Keynes obhajoval dočasné zvýšenie vládnych výdavkov ako prostriedok absorpcie ekonomických šokov, bol proti menovému znehodnocovaniu a vytváraniu štruktúrovaného deficitu. Hoci aj, Keynesová teória bola aplikovaná do nerozumných extrémov; skutočným problémom je že, samotná teória je nesprávna.
Na úvod, zákony ekonómie sa vždy uplatňovali, teda ak veľký vládny deficit (výdavky) naozaj pomohli posilniť ekonomiku počas recesie potom by mali posilniť ekonomiku aj v dobrých časoch. Na druhej strane, ak vládny deficit (výdavky) ubližujú ekonomike v dobrých časoch, potom by mali ubližovať ekonomike aj počas recesie. Čo chcem povedať je to, že neexistuje zákon, ktorý by sa dal aplikovať počas obdobia rastu a ďalší, ktorý by sme aplikovali počas obdobia poklesu.
Po druhé, koncept, ktorým vláda uskutočňuje trvalo udržateľné pozdvihnutie ekonomiky zvyšovaním jej výdavkov je založené na správnej predstave, že zvýšenie výdavkov spotrebiteľa znamená rast ekonomiky. Zapríčiňuje zvyšovanie HDP, len vďaka kalkuláciám, ktorými sa to HDP ráta, ale ak chceme dosiahnuť trvalo udržateľné zvýšenie výdavkov spotrebiteľa musí to mať efekt na reálny rast, ktorý musí byť nasledovaný zvýšením produkcie. Spotrebiteľské výdavky sú na konci sekvencie, nie na jej začiatku.
Po tretie, veľa ľudí si uvedomuje, že vláda obvykle robí veci menej účinne, ako to robí súkromný sektor. Faktom je, že vládne výdavky majú tendenciu vytvárať veľa plytvania. Toto nie je problém pre pravého Keynesiana, pretože vníma zvyšovanie výdavkov ako plus pre ekonomiku, aj napriek tomu, že výdavky sú úplne neproduktívne, ale mal by to byť problém pre správneho ekonóma.
Po štvrté, vláda negeneruje žiadne reálne bohatstvo, ktoré môže byť „spotrebované“ na nápravu toho čo sa deje v súkromnom sektore. Namiesto toho, všetko čo vláda minie musí byť najprv požičané alebo ukradnuté zo súkromného sektora. Ako môže súkromnému sektoru pomôcť vládne zvyšovanie sadzieb, ktoré si požičiavajú a kradnú od súkromného sektora?
Po piate, k recesii dochádza kvôli rozsiahlym mal-investíciám (zle alokované investície) uskutočneným predchádzajúcou expanziou zásoby peňazí a nepodporovanými úvermi, ktoré boli riadené centrálnou bankou a komerčnými bankami.
Ak je ekonomika dostatočne silná, mala by byť schopná obnovy aj napriek aplikácii Keynesovských opatrení, navrhovaných pre vyriešenie prechodu k ďalšej expanzii. Ekonomická štruktúra bude nevyhnutne oslabená každým nasledujúcim zvýšením vo vládnych výdavkoch a nasledujúcim inflačne poháňaným boomom pokiaľ, nakoniec ekonomika bude natoľko slabá, že nebude schopná odraziť ďalšie Keynesovské prístupy k nej. V tomto momente, pokračovanie v rovnakých prístupoch bude viesť k hyperinflácii a/alebo k totalitnému štátu, kde je sloboda značne obmedzená v márnej snahe udržať kontrolu.
Hyperinflácia a/alebo totalitný štát sú neodvrátiteľné destinácie Keynesovej teórie vytrvalo aplikovanej z dlhodobého pohľadu. Dôvodom je, že každé kolo chýb v politike vytvára ospravedlnenie ešte väčších chýb, ktoré štartujú ekonomiku po špirále poklesu, tak dlho ako ďalšie riešenia budú znamenať viac menej to isté. Jediná neznáma je, že ako dlho to bude trvať kým dosiahneme jednu alebo obe tieto destinácie. Ak sa teória bude aj naďalej takto agresívne aplikovať, tak tieto destinácie dosiahneme už túto dekádu.
Zdroj: Speculative Investor
Facebook komentár