“Môžeme ignorovať realitu, ale nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania reality.”

~ Ayn Rand

S ospravedlnením sa Aynovi Randovi, pozrime sa na príklady ignorovania reality.

Môžeme ignorovať deficit (Spojených štátov amerických), ale nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania deficitu.

Ak deficit porastie každý rok, celkový  dlh sa čoskoro vymkne spod kontroly, až nebude splatiteľný. Ups, Spojené štáty sú tu. Dôsledky, ktoré nemožno ignorovať sú:

  • Rozpočtový deficit (výdavky mínus príjmy) každý rok zvyšujú celkový dlh. Vyšší dlh zvyčajne znamená, že musia byť zaplatené vyššie úroky. Zo súčasných daní. Ak centrálna banka (FED) umelo zníži úrokové sadzby nákupom štátneho dlhu, ponuka peňazí značne vzrastie. A to nakoniec prinesie vyššie spotrebiteľské ceny. Alebo, úrokové náklady narastú do takej miery, že pohltia celé príjmy federálnej vlády. Vyššia inflácia teraz a insolvencia neskôr alebo vyššie náklady na úroky teraz a insolvencia neskôr?
  • Ak vláda ukáže neschopnosť kontrolovať výdavky, jej medzinárodné úverové postavenie sa pokazí a eventuálne bude dolár odsunutý z pozície svetovej rezervnej meny.
  • Ak dolár už nebude rezervnou menou, Spojené štáty budú možno potrebovať zredukovať import na vyrovnanie exportu. Dokážete si predstaviť platiť za importovanú ropu zlatom alebo obilím?

 

Môžeme ignorovať fakt, že zlato je reálnym platidlom, ale nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania reálneho platidla. Ceny boli stabilné počas väčšiny devätnásteho storočia, keď zlato bolo reálnym platidlom. Ale od roku 1971, keď papierové peniaze neboli kryté ničím významnejším ako “plná dôvera a česť”, ceny dramaticky vzrástli. Pamätáte si (možno aj obrázok) cigarety za $0.25 za krabičku alebo nákup benzínu za $0.27 za galón? (3,79 litra). Predstieranie, že nekryté papierové peniaze sú reálne peniaze malo inflačné dôsledky.

Môžeme ignorovať fakt, že papierové peniaze sa neustále vracajú k ich podstatnej hodnote nula, no nemôžeme ignorovať dôsledky tohto prevodu. Dolár bol označovaný za “ taký dobrý ako zlato”. V súčasnosti je dobrý ako politický prísľub – dlžím vám kryté ničím. Dolár ešte nedosiahol nulovú hodnotu, no história naznačuje, že sa tak stane. Položte si otázku: “Nechal by som svojmu vnukovi o 20 rokov radšej 170 stodolárových bankoviek alebo desať (jednouncových) zlatých mincí?” Tuším, že väčšina ľudí viac verí zlatu ako papierovým dolárom pri plánovaní 20 rokov do budúcna. A ak zlato bude jasným víťazom o 20 rokov, čo by ste si vybrali na 5 rokov? Čo tak jeden rok dopredu? Bude zlato alebo nekryté papierové doláre po čase lepším držiteľom hodnoty? Ak potrebujem zajtra kúpiť potraviny, vyberiem si stodolárovky. Ale ak chcem uchovať hodnotu, zlato je jednoducho lepšia možnosť.

Môžeme ignorovať finančné  a sociálne náklady blahobytu a vojenstva, no nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania finančných a spoločenských nákladov blahobytu a vojenstva. Produkujú sociálne príspevky korporáciám, cudzím krajinám a jednotlivcom dosť ( alebo aspoň niečo) na opodstatnenie ich existencie? Produktívna aktivita je rozhodujúca, pretože umožňuje jednotlivcom, krajinám a civilizáciám prežiť a prosperovať. Povzbudí mrhanie výsledkami kreatívnej a tvorivej aktivity iného človeka náš život alebo celý národ? Profituje z vojny niekto iný ako dodávatelia armády, bankári, ropné spoločnosti a politici? Áno viem, že hrozba silnej armády posilňuje výmennú hodnotu dolára, jeho status rezervnej meny a ľahkosť, s akou dokážeme získať ropu z iných krajín. Ale stojí to za približne bilión dolárov ročne? Čo ak by sa polovica alebo tri štvrtiny sociálneho a armádneho rozpočtu minuli na produkciou hodnoty ako obnoviteľná energia, zdravé potraviny, útulky, cesty, mosty, lepšia technológia, efektívna doprava a zdravie? Boli by Spojené štáty lepším, šťastnejším a zdravším miestom pre život ak by sme sa menej sústredili na blahobyt a vojenstvo? Ak dotujeme maslo, máme viac masla. Nanešťastie, ak dotujeme sociálnu oblasť a armádu, máme viac oboch. Výdavku nakoniec zaplatia jednotlivci a spoločnosť celkovo.

Môžeme ignorovať kvantitatívne uvoľňovanie, ale nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania kvantitatívneho uvoľňovania. Znie emitovanie asi jedného bilióna dolárov ročne ako dobrý koniec? Budú to v blízkej budúcnosti dva bilióny? Kedy to budú 4 bilióny ročne? Možno by sme nemali ignorovať, že sme si vybrali “kvantitatívne uvoľňovanie do nekonečna”. (Inflácia alebo smrť!). Ups, veľa našich rozhodnutí z posledných troch dekád nebolo múdrych. Ak minutie 16 biliónov dolárov na dlh (len oficiálny dlh- nezahŕňa od 100 do 200 biliónov v ostatných nekrytých zárukách) nebolo dobrým rozhodnutím, bude 25 biliónov lepší nápad? Často hovoria: “Nejako sa to vyrieši….” Áno, to je to, čo ma znepokojuje. Význam toho “nejako!”

Môžeme ignorovať zvýšenie daní, no nemôžeme ignorovať dôsledky zvýšenia daní. Čo ak nárasty daní nezvýšia celkové príjmy vo vzťahu k HDP? Čo ak ľudia nájdu spôsoby ako sa daniam vyhnúť, znížiť svoj príjem, podvádzať, kúpiť si výnimky od kongresu alebo prestať platiť dane? Čo ak zvýšime vládne výdavky v porovnaní k HDP, ale daňové príjmy nenarastú o príslušnú časť? Ups opäť, sme doma.

Môžeme ignorovať nezamestnanosť, no nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania nezamestnanosti. BLS (Bureau of Labor Statistics- Úrad štatistík práce) predpokladá, že ak si nezamestnaný pracovník nenašiel prácu za jeden rok, už nie je nezamestnaný. Podľa novembrového súpisu 540 000 ľudí bolo bez práce dlhšie ako 12 mesiacov. To znamená, že už neboli zarátaní ako nezamestnaní. Kvôli tomu miera nezamestnanosti klesla. Akokoľvek, celkové percento pracujúcich (Miera participácie pracovnej sily- viď graf) klesla na úroveň roku 1983. Je to podstatne nižšie ako jej vrchol v roku 2000. No miera nezamestnanosti je “zázračne” znížená.

Hypotetický príklad: Človek X je nezamestnaný už 53 týždňov a teda už nie je započítaný medzi nezamestnaný pracovnú silu. Myslíte si, že jeho veritelia zmažú jeho dlh zo svojich pohľadávok, a že tieto jeho mesačné výdavky  budú znížené na nulu pretože už nie je vedený ako nezamestnaný?

Ak politici chcú aby miera nezamestnanosti vyzerala ešte menšia, možno by mali znížiť  ročnú lehotu na tri mesiace. Čokoľvek, čo politicky zaberie, je dobré. Nie? Ups, opäť ignorovanie reality a dôsledkov!

Boli sme varovaní!

Nekonečné BS z BLS

Kúpili ste si dosť zlata a striebra, aby ste mohli dobre spávať?

“Môžeme ignorovať realitu, ale nemôžeme ignorovať dôsledky ignorovania reality” ~ Ayn Rand

Preložil: Tomáš Tyrol

Zdroj: DeviantInvestor

Facebook komentár