Monako: výzvy lákadla pre bohatých ľudí tohto sveta

Monako je obyčajný hornatý  kus zeme o veľkosti dvoch štvorcových kilometrov. Populácia 36 000 ľudí ho však robí najzaludnatejším miestom na svete. Tento mestsko-štátny mix plný pôvabu, elegancie a bohatstva je priam lákadlom  pre bohatých ľudí. Dopyt po pôde je obrovský. Pre zaľudnené Monako je však iba jedna cesta – nahor.

Plánované expanzie sú  neustálym striedaním medzi búraním starých budov a vytláčaním domácich a pridávaním štvorcových metrov.

„V princípe najväčšou výzvou je rast. Podľa štúdia potencionálneho rastu potrebujeme pridať okolo 350 000 metrov štvorcových použiteľného priestoru každú dekádu (10 rokov). Takže schvaľujeme mestské plány ktoré dovolia expanziu smerom do mora, aby sme zväčšili povrch vhodný na stavby.“ hovorí Marie-Pierre Gramaglia – minister životného prostredia a plánov mesta.

V roku 1965 Prince Rainier I spustil pre Monako ambicióznu kultivačnú schému, Fontviellský kraj. Osem rokov a sedem miliónov kubických metrov štrku pribudlo k mestu, je to asi 15 futbalových ihrísk pôdy.

„Monako má obrovské problémy s prekonávaním, keď hovoríme o raste. Keď staviame musíme robiť neobyčajné veci, podzemné a pobrežné práce. Žiadna krajina na tejto zemi nikdy nepostavila to čo budeme musieť robiť my v Monaku“  hovorí inžinier René Bouchet. Pracoval na najnovších predlžovaniach ostrova, ktoré sú zároveň aj hrádze chrániace prístav Hercule pred vlnami.

„Museli sme zabudnúť na možnosť bežných hrádzí keďže sme museli pracovať až do hĺbky 45 až 55 metrov. Strávili sme veľa času na nájdenie vhodného a k životnému prostrediu tolerantného dizajnu pre lokáciu maríny ktorá by taktiež absolvovala silu vĺn ktoré sú vážnym rizikom“ hovorí.

Polo ponorená betónová hrádza vyrobená v Gibráltári bola dotiahnutá do Monaka v roku 2002. Viditeľná časť je iba polovica príbehu. Musíte zísť štyri poschodia podzemných (podvodných) garáží aby ste zistili ako je táto časť Monaka pripevnená k zemi.

„Toto je impresívna metalová konštrukcia ktorá drží hrádzu pokope s pevninou Dokáže zatočiť s vlnami aj počas obrovských búrok a rozloží silu nárazu vĺn do pevniny.“ dodáva Bochet.

Tu však Monako nekončí. Je to iba ďalším dôkazom pre budúcu expanziu.

Na pevnine je to všetko iba o výške, nie o hĺbke. Tak ako Hong Kong aj Monako sa naučilo žiť s verejnými výťahmi a eskalátormi. Štyridsať automatických ciest sa spájajú s tradičnými schodiskovými chodníkmi.

Architektúra je natoľko centrálna že žiť tam je absolútne ohromenie. „Francúzsko začína kde budovy končia.“ A v 21. storočí sa architekti znovu snažia stavať vyššie.

Keď sa projekt Odeonskej veže dokončí tak s jeho 170 metrami bude jednou z najvyšších Európskych budov. Dizajnované domácim architektom,  jej časti sa začnú dovážať už v lete.

„Veža bude vytvárať v architektúre istý bod zvratu pretože sa začne vracať späť ku výškovým budovám od ktorých sa v princípe opustilo pred 20 rokmi, ale aplikuje súčasný štýl.“ hovorí architekt Alexandre Giraldi.

41 poschodí ponúkne ohromný  výhľad za ohromnú cenu, medzi 40 000 až 90 000 euro za meter štvorcový. Bazénom vybavený strešný byt bude najdrahší na celom svete.

Cena je čiastočne opodstatnená  vďaka technologickým výzvam budovy Odeon,  ktoré začali v prvý deň posuvu pôdy v roku 2009.

„ Museli sme vybrať takmer celú pôdnu odchylku a 70 metrov hlboká nosná stena je myslím rekord v stavaní budov v súkromnom sektore. V Monaku nie je nezastavaný priestor. Ako náhle niečo rastie, niečo musí byť zdemolované.“ hovorí Giraldi.

Toto neustále obnovovanie vynáša na povrch otázku ako zachovať Monacké pamiatky. Nové  pozemky možu byť do štipky environmentalistické, ale istá nostalgie ostáva aj pri tom čo bolo obetované.

Hlavný pamiatkar v Novom Národnom Múzeu strávil dva roky zhromažďovaním  Monackej minulosti, skrz fotografie. Výsledkom je exhibícia Monacopoliisu.

„Musíte byť veľmi naivný ak si myslíte že môžete zachovať Monacké budovy večne, keďže priestor je vzácny a potrebujeme viac. Ale možno raz zájdeme priďaleko. Stavaním do týchto výšok raz zakryjeme horu a je to práve Monacká horsko-morská lokácia ktorá ju robí tak nádhernou a žiadanou.“ hovorí Nathalie Rostischet-Giordano.

Monacké najvýznamnejšie budovy sú samozrejme uvedené a chránené. Prince Albert II je poverený preskúmaním každého výškového projektu a musí vziať do úvahy ako potrebu štvorcových metrov tak aj riskovanie straty Monackého čara.

Preložil : Samuel Révay

Zdroj: UrbanNewsDigest