V nedávnej minulosti sme boli svedkami narastajúceho strachu komerčných inštitúcií ako aj súkromných investorov zo zopakovania sa situácie z roku 1933, kedy jednotlivé vlády konfiškovali zlato v súkromnom vlastníctve. Tieto obavy pritom podľa našej mienky panujú a narastajú aj naďalej. Finančne medzinárodné bankové platby čoraz častejšie realizované vo forme zlata na úkor valút a objavujúce sa návrhy na použivanie zlata ako základného indikátora finančných rezerv inštitúcií jasne naznačujú návrat zlata ako popredného hráča v globálnej monetárnej politike. Majitelia zlata by ale mali byť na pozore, čo pre nich tento návrat zlata znamená. Sú tu totiž aj negatívne následky nástupu, ktoré si v nasledujúcich riadkoch načrtneme.

Posun zlata do popredných rolí vo svetovej monetárnej politike

V mnohých starších článkoch ste sa už mohli dočítať  akou cestou zvyšovali centrálne banky svoje zásoby zlatých tehličiek. Percento fyzického zlata, ktoré krylo zahranične obchodovanie, dosahovalo vo svojich časoch až vyše 70% a to vo všetkých štyroch hlavných národoch, čo je znázornené aj v tabuľke.

Neustály nákup zlata zo strany rozvojových krajín a pevné  zovretie už vytvorených zásob zo strany svetových bánk, jasne ukazuje akým dôležitým investičným materiálom sa stavajú  zlaté rezervy. Ak vezmeme do úvahy, že väčšina bankových zásob bola vytvorená ešte v šesťdesiatych rokoch, keď zlato stálo približne 30$ a v súčasnosti je jeho cena až 1670$ zisťujeme, že je nielen vhodným úsporným nástrojom ale tak isto aj zárobkovým. Veď 48-násobný nárast ceny alebo tiež 100% každoročný zisk je asi vhodným zdrojom príjmov. Nemyslíte?

Finančné rezervy bánk (Tier 1) vynesú zlato na vrchol

Preklasifikovanie zlata ako aktíva z balíčka Tier 2, ktorý  musí v určitom pomere pokrývať iba 50% peňažného majetku banky na aktívum Tier 1, ktoré musí v určitom pomere pokrývať 100%  peňažného majetku banky, zohrá dôležitú úlohu 1 Januára, keď dané nariadenie vstúpi v silu. Kvôli tomu vzrastie záujem o zlato nielen zo strany vládnych bánk, ale aj zo strany komerčných bánk. Vytvorí sa tak dôvod pre značné posuny na finančných trhoch, čo je však ešte dôležitejšie, zlato sa opäť raz stane oficiálnym platidlom.

Nástup ešte pred pádom dolára

Zavedenie zlata ako určitého spôsobu platidla, zmení pohľad naň zo strany kompetentných. Pre túto zmenu nie je vôbec potrebný  úplný pád dolára alebo inej meny. Postačujúcim dôvodom je padajúca dôvera v súčasne meny ako také. Tak ako konfiškácia zlata z roku 1933 bola spôsobená snahou o vyriešenie nedostatkov v Americkej menovej politike a tiež prípravou na druhú svetovú, aj prípadná dnešná konfiškácia môže byť spôsobená snahou o dodanie dôvery v moderný platobný systém. Obnovená úloha zlata by tak priniesla poriadok a možnosť ďalej rozširovať bankové aktíva a schopnosť kreditovať. Zlato by bolo poistkou dávajúcou peniazom aspoň nejakú reálnu hodnotu.

Bez kontroly to nepôjde

Teraz si predstavte, že zlato skutočne nadobudne tak dôležitú  úlohu. Budú musieť jednotlivé vlády blokovať  a brzdiť neočakávané manipulácie cien zlata zo strany súkromníkov? Môže to narušiť istoty, ktoré zlato zdanlivo prináša? Môže to jednotlivým štátom a štátnym bankám nejako ublížiť?Áno. Banky budu jednoducho musieť zbaviť občanov a súkromníkov zlatých rezerv s cieľom stabilizovať trh so zlatom. Nehovoríme tu len o cenách, bavíme sa tu o zmenšení celkových obchodných obratov a teda o izolácii trhu so zlatom.

Stačí pritom iba pár krajín, ktoré by poistením svojich mien ešte viac zneistili tie ostatné.  Skôr či neskôr, by sme sa tak dočkali zavedenia daných praktík po celom svete. Svet ako ho v súčasnosti poznáme si nemôže dovoliť nečinne sledovať ako padá dolár alebo iná významná mena. Zainteresovaní musia prijať všetky možné kroky ešte pred tým ako k nešťastiu dôjde, inak spamätať sa z toho bude veľmi veľmi ťažké.

Bez zlatých štandardov, no zo zlatým koridorom

Máme za sebou veľmi dlhé obdobie znehodnocovania celosvetového peňažného platobného systému, ktorý sa už ďalej nemôže uberať daným smerom. Všetko to začalo ešte v roku 1971 keď  Nixon zrušil povinné krytie zlatom. No v posledných troch rokoch môžeme bádať ako zlato znova poisťuje hodnotu peňazí a to najmä v medzinárodnom obchode. Pozitívne výsledky a dopady dávajú možnosť predpokladať, že monetárni činitelia už majú pripravené plány na úplný návrat zlata, či už skôr alebo neskôr.

Neočakávame nástup „Zlatého štandardu“, keďže by to znamenalo fixné ceny zlata. Ale cenové pohyby v určitom koridore, udávanom centrálnymi bankami, by mohli byť tým správnym riešením. Pre to je ale potrebná ich úplná kontrola nad zlatom, ktorého ceny by sa museli upraviť a to hneď niekoľkonásobne smerom nahor. Inej cesty však niet. Bez zásadných zmien môže pokles dôvery v papierové ústrižky priviesť až na nulu, čo by znamenalo pád, taký, aký tu ešte nebol.

Je viac dôvodov, ktoré ale môžeme podčiarknuť týmto najhlavnejším, vďaka ktorým budú banky nútene získať úplnú kontrolu nad zlatom, nech by to hoc aj znamenalo konfiškáciu daného kovu z rúk súkromníkov.

Ako Vám ho môžu vziať?

Určite nečakajte žiadne upozornenia. Dokonca podobné kroky môžu byť zodpovednými aj oficiálne popierané. Pravdepodobne ku konfiškácii dôjde počas víkendu alebo sviatku aby tak nachytať všetkých nepripravených. Zároveň to prinesie väčší „úlovok“ pre kompetentných.

Zmätky pomôžu priniesť do štátnej kasy čo najväčšie možné množstvo zlata z rúk súkromníkov.

  • Prvým bude zlato súkromníkov alebo bánk v samotných bankových trezoroch.

  • V USA hlavným cieľom bude SPDR – výmenný trh so zlatom spravovaný bankou HSBC s objemom zlata v trezoroch vyše 1600 ton. V snahe o zachovanie svojej licencie, ktorá nie je lacnou záležitosťou, odovzdá jednoducho daná inštitúcia svoje zásoby vládnym predstaviteľom. Súkromným majiteľom, pre ktorých boli tehličky spravované a uschovávané, bude jednoducho vyplatená aktuálna peňažná hodnota alebo vydané americké dlhopisy v ekvivalentnej hodnote zhabaného zlata. To všetko ozdobené stručnou správou o osude, ktorý postihol ich úspory.
  • Ďalšími na rade budu menšie, lokálnejšie úschovne zlata. Zákon aj ich prinúti vydať zlaté rezervy, ktoré takisto predstavujú nemalú korisť.
  • No a nakoniec prídu obchodníci so zlatom a ich klienti. Na obrázku hore môžete vidieť konfiškačný rozkaz z roku 1933, ktorého neuposlúchnutie by v dnešných dňoch prinieslo asi neporovnateľne vyššiu pokutu ako vtedajších 10000$.

Aj vďaka novým nariadeniam a legislatívam môžeme očakávať, že priznanie majetku a najmä zlata bude zrazu povinné nielen pre inštitúcie ale aj pre radových obyvateľov.

Preložil: Michal Molnár

Zdroj: Gold Forecaster

Facebook komentár