Európska komisia navrhla stimulačný plán vo výške 750 miliárd eur (847 miliárd dolárov) na podporu regiónu, ktorý bol postihnutý krízou koronavírusov. Najprv je však potrebné prekonať tri kľúčové otázky – to znamená, že vlády a spoločnosti by až po určitom čase mohli vedieť získavať ďalšiu finančnú podporu.
Najprv sa musí 27 vedúcich predstaviteľov EÚ dohodnúť na podrobnostiach spomínaného stimulačného plánu pred jeho vykonaním a medzi otázky do diskusiu patria: koľko vedia požičať, akým štýlom a ako na celú vec dohliadať.
Koľko požičať?
Rokovania prichádzajú po tom, ako Európska komisia – výkonná zložka EÚ, v priebehu minulého mesiaca navrhla požičať si 750 miliárd eur (847 miliárd dolárov) pomocou verejných trhov. Jej cieľom je rozdeliť peniaze prostredníctvom 500 miliárd eur vo forme grantov a 250 miliárd eur vo forme pôžičiek, krajinám a sektorom, ktoré sú touto pandémiou najviac postihnuté. Všetky krajiny EÚ však s týmto rozdelením nesúhlasia.
Karel Lannoo, generálny riaditeľ think-tanku CEPS poznamenal: “Niektoré krajiny sú stále proti stratégií navyšovaniu nového dlhu.”
Európska komisia nikdy predtým nevyužila finančné trhy v takom veľkom rozsahu. Hoci väčšina krajín návrh uvítala vzhľadom na to, aký významný bol šok pre všetky európske ekonomiky, avšak existujú najmenej štyri krajiny, ktoré sa tento bezprecedentný krok zdráhajú prijať.
Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko by uprednostnili finančnú podporu iba vo forme pôžičiek – nie grantov – a bez prevzatia spoločného dlhu EÚ. Táto otázka je naozaj kontroverzná, pretože mnohí voliči sa obávajú, že ich daňové príspevky využijú vlády v iných krajinách.
Okrem toho Fínsko údajne požaduje nižšiu sumu pre pôžičky a podiel pôžičiek by sa v porovnaní s grantmi mal podľa nich zvýšiť.
Kto dostane koľko?
Druhou prekážkou je spôsob výpočtu rozdelenia finančných prostriedkov.
Európska komisia vo svojom pôvodnom návrhu uviedla, aby sa granty prideľovali na základe „vopred určeného kľúča, ktorý zohľadňuje obyvateľstvo, HDP (hrubý domáci produkt) na obyvateľa a mieru nezamestnanosti“.
Existuje však kritika pre spätný pohľad týchto údajov a nemusia nevyhnutne ukazovať, ktoré krajiny boli koronavírusom postihnuté najviac.
Zsolt Darvas, vedúci pracovník bruselského think-tanku Bruegel, uviedol: „Chápem, že Komisia chce použiť už existujúce údaje, pretože ak budete čakať (na ďalšie údaje), nebude vedieť pridelovať finančné prostriedky okamžite.“
Dodal však, že zmeny pôvodného vzorca „by boli žiaduce“, aby bol užšie prepojený so skutočným dopadom pandémie.
Ako vykonávať dohlaď
Lídri sa tiež budú musieť rozhodnúť, ako budú monitorovať využívanie finančných prostriedkov.
Európska komisia navrhla, aby členské štáty zostavili plány obnovy, v ktorých uvedú svoje reformné a investičné priority do roku 2024. To by pomohlo európskym inštitúciám sledovať, pre čo sa míňajú prostriedky na obnovu.
V minulosti boli niektoré krajiny, napríklad Maďarsko a Česká republika, obvinené z údajného zneužívania európskych peňazí.
“Vždy existuje riziko zneužitia,” uviedol Darvas a dodal, že Európska komisia má dostatok mechanizmov na monitorovanie situácie.
27 hláv štátov bude diskutovať o pláne v hodnote 750 miliárd eur v priebehu budúceho týždňa, očakáva sa však, že bude predstavovať len predbežné stretnutie s ďalšou diskusiou a hlavná diskusia na vysokej úrovni skôr prebehne v letných mesiacoch.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: CNBC
Facebook komentár