Marc Chandler: Následky letného sucha

Mnohí budú podozrievať že vyššia cena kukurice a sóje sa premietne do vyšších príjmov pre farmárov, ale situácia je komplikovanejšia. 

Existuje tu analógia medzi cenou spotrebných statkov a exportom. Ukazuje sa, že u určitých dovážaných produktov viac ako polovica ceny pre amerického spotrebiteľa nepochádza z dovážania tohto artiklu, ale z lokálne získaných nákladov spojených s uskladnením, dopravou a marketingom. To isté platí pre farmárov a ceny jedla.

USDA (Ministerstvo poľnohospodárstva USA, pozn. prekl.) odhaduje že iba okolo 16 centov z každého doláru minutého na jedlo sa dostane k farmárom. Zbytok ide na prácu, balenie, transport a reklamu. Spracovávatelia potravín, ktorí premieňajú žatvu na cereálie, olej a iné produkty získajú približne 32 centov z každého doláru utrateného na jedlo. Firmy sprostredkujúce potravinové služby dostanú približne 47 centov z každého doláru minutého na jedlo.

Podľa reportov dostávajú farmári okolo 7% z maloobchodnej ceny cereálii a pečených výrobkov. Mliečni a dobytčí farmári sú na tom o niečo lepšie, získavajúc 37% maloobchodnej ceny masla a 46% ceny mlieka, niečo nad 50% maloobchodnej ceny hovädzieho a približne tretinu ceny bravčového mäsa.

Poľnohospodárska produkcia v USA je energeticky závislá (od hnojív a pesticídov po farmárske nástroje a dopravu). Okolo 3,5% peňazí minutých na jedlo ide na energiu. Od konca júna je WTI (ropa, pozn. prekl.) vyššia o takmer 20%.

Jedlo a nápoje (mnoho z nich používa kukuricu ako určitý druh sladidla) väčšinou zodpovedajú za 15% typickej americkej spotreby. FED sa prikláňa k takým meradlám inflácie, ktoré vynechávajú ceny jedla a energií. Avšak zvýšenie cien za jedlo a energie zasiahne do nákupnej sily domácností. Ako sme tento týždeň videli v správe o chabých maloobchodných predajoch, americký spotrebiteľ bol zraniteľný už pred posledným nárastom cien potravín a obnoveniu cien energií.

Iné krajiny, predovšetkým na rozvojových trhoch, typicky prikláňajú väčšiu váhu na ceny potravín v ich inflačných meradlách a obvykle sledujú určujúce miesto hlavných inflačných meradiel. Kedysi vyzeralo cenové prostredie miernejšie. Čelenie globálnym protivetrom a vyšším cenám potravín a energií robí mnohým rozhodnutia o sadzbách výrazne zložitejšie.

Hlavný poľnohospodársky región USA zažíva najhoršie sucho za posledné vyše polstoročie. Ceny kukurice a sóje sú ťahané pomedzi vysoké hodnoty z rokov 2007 a 2008 a dosahujú nové rekordy. Posledné odhady USDA ukazujú že 31% žatvy kukurice je v dobrom až výbornom stave v porovnaní so 40% z predchádzajúceho týždňa. Sóji sa nedarí o moc lepšie s 34% žatvy v dobrom až výbornom stave v porovnaní s predchádzajúcimi 40%.

USDA zverejňuje prognózy cien potravín vždy 25. v mesiaci.  Neexistuje žiadna výhra za hádanie smeru cien v ďalšej prognóze. V júni keď bola kukurica pod $6 (teraz nad $8) za bušel, USDA očakávalo 2,5 – 3,5% nárast cien potravín, po približne 4,8% náraste minulý rok a 2,8% priemernom ročnom náraste za posledných 20 rokov.

Mnoho spotrebiteľov a investorov nie úplne uznáva rozsah pri ktorom je založená moderná ekonomika na kukurici. Nie je používaná ako náhrada za benzín alebo potrava pre zvieratá, ale reporty naznačujú že tri štvrtiny produktov v supermarketoch používajú kukuricu v nejakej forme.

Zhruba 50%ný nárast ceny kukurice sa podľa ekonómov z USDA prenáša 1 percentom do účtov za nákupy. Efekty na konkrétne druhy jedla sa rôznia. Tak napríklad na výrobu 1 libry hovädzieho potrebujete 2,6 libry kukurice. To znamená že nárast cien kukurice sa môže prejaviť v 4 – 5% nárastie cien hovädzieho. Nárast ceny kukurice (potrava pre kurence) podporí cenu vajíčok o 1 – 2% a 2 – 3% nárast mliekarenských produktov.

(Preložil: Michal Kompas, Pôvodný autor: Marc Chandler)