Mala by USA ponúknuť pohyblivú sadzbu štátnych dlhopisov? od “Tim Duy”

Objavili správy, že spojené štáty uvažujú nad novým typom dlhu. (Bloomberg)

Spojené štáty sa snažia prilákať  investorov ( ktorý by sa inak vyhýbali  1.3 triliónovému štátnemu deficitu) tým, že by ponúkli predaj dlhopisov s pohyblivou úrokovou sadzbou, čo by bolo ich prvým cenným papierom, od kedy ponúkli inflačne indexovaný dlh pred štrnástimi rokmi.

Ministerstvo financií tento mesiac vyhlásilo, že požiadalo najväčších obchodníkov z Wall Street s dlhopismi o odporúčania, ako rozčleniť cenné papiere s kupónmi, ktoré by rástli alebo klesali s referenčnou sadzbou. Úrady majú v pláne stretnúť sa s dvadsiatimi dvomi hlavnými finančnými inštitúciami do ktorý patria spoločnosti ako Goldman Sachs Group Inc. and JPMorgan Chase & Co. Stretnutie je naplánované na 28. októbra , kedy sa rozhodne ako postupovať ďalej pri ich pravidelnom stretnutí, kde sa rokuje o štvrť ročnom splácaní.

Tento nápad je podľa mňa výborný. Na povrchu, s 10-ročnými dlhopismi pohybujúcich sa okolo dvoch percent ty vyzerá byť na dostatok dopytu na urovnanie akýchkoľvek problémov ministerstva financií. A vyzerá to byť múdry krok ako zaistiť čo najviac dlhu na čo najmenší úrok. To znamená že v určitom okamihu v budúcnosti (snáď) sadzby sa budú zvyšovať, a je ľahké vidieť hranicu, kde by investori mali byť opatrný pretože menová politika by sa mohla náhle zmeniť. Mať v ruke produkt s pohyblivou sadzbou môže byť dôležité v podmienkach, ktoré by predchádzali náhlemu prepadu a výkyvov sadzieb, pri investoroch ako forma poistky proti stúpajúcim sadzbám.

Daniel Indiviglio ( the Atlantic) predkladá niektoré potencionálne problémy s produktom tohto typu. V prvom rade, správne poukazuje na potrebu uzamknúť dnešné nízke sadzby.

Ďalej dodáva: „ Viazanosť ceny dlhu na to ako úrokové miery stúpajú a klesajú môže byť tiež nebezpečné. Za každý 1 bilión dlhu s pohyblivou sadzou ktoré ministerstvo drží, 0,5% (50 basis bodov) zvýšenie úrokových sadzieb by spôsobilo nárast ceny dlhu až o 5 miliónov dolárov. Môžete si predstaviť ako ľahko môže cena dlhu narásť, ak by vláda mala niečo ako 1 trilión dolárov s pohyblivou sadzbou  a tie by poskočili každý rok o pár percent vyššie. Zrazu by mala vláda na krku desiatky biliónov v dodatočnom dlhu len aby udržali krok s rastúcimi úrokovými sadzbami.“

Ako som naznačil predtým, myslím  že tento produkt môže byť čiastočne užitočný v očakávanom prechode k vyšším sadzbám a nepredpokladám že by to bol primárny mechanizmus financovania. Tiež vidím benefit v systéme, ktorý výslovne postihuje finančný úrad za prečerpanie a v budúcnosti by mal priniesť skutočné fiškálne obmedzenia. Zoberme to že je to niečo ako automatický stabilizátor- Väčšia kúpna sila sa automaticky objaví keď ekonomika klesne spolu s hodnotou dlhu a naopak. Indiviglio nastoľuje ďalší problém:

„Ak si myslíte že vláda vyvíja príliš veľký tlak na ferederálnu banku aby konala ihneď, len počkajte kým začne priamo kontrolovať ceny štátnych úrokov. Pohyblivá sadzba by pravdepodobne obsahovala porovnávaciu hodnotu, ktorú by určoval. Takže ak by spojené štáty niekedy chceli splniť svoje dlhové požiadavky, Fed by musel udržať nižšie sadzby ako obvykle. Ak by sadzby zvýšili americká ekonomika by utrpela šok a narušila by sa jej stabilita. Kvôli tomu, pohyblivá sadzba dlhu môže viesť k vyššej inflácii pretože by sa mohol cítiť pod tlakom aby ponechal úrokové sadzby nízke po dlhšiu dobu.“

Myslel som si že federálna banka bude prirodzený skupovateľ takéhoto dlhu. Zvážme to že súčasná hrozba pre federálnu banku sú veľké kapitálové straty na ich existujúcom portfóliu keď sa zvýšili úrokové sadzby. Existuje možnosť že by Fed odolal rastúcim úrokovým sadzbám, aby sa vyhla zneisteniu ich kapitálového základu, pretože by stratila kus svojej nezávislosti keď by finančný úradníci potrebovali kapitálovú injekciu od ministerstva financií. Navyše je tu obava týkajúca sa toho že Fed bude  potrebovať náhle zdvihnúť úroky rezerv na kontrolu inflácie, a potom sa náklady Fedu vyšplhali oveľa vyššie ako ich zisk z portfólia. Opäť ďalší výlet za záchranou financií…

Pokým som nebol veľmi  znepokojený  kvôli takýmto scenárom, vedzte že by boli obidva eliminované ak by Fed držal významný podiel dlhu s pohyblivou sadzbou. Automaticky by to vytvorilo tok príjmov na podporu vyššieho úroku na rezervách.  Zjavne by  sa riziko straty kapitálu zmenšilo. Navyše veľký objem dlhu v rukách Fed-u by tiež ochraňoval danovích poplatníkov- Vyššie náklady na spravovanie dlhu by putovali späť do rozpočtu. Nakoniec vedzte, že šéf Fed-u Ben Bernake predložil podobný návrh, v jeho slávnom vyhlásení z roku 2003 (vyhlásenie o japonskej menovej politike). V podstate portfólio s pohyblivou sadzbou eliminuje niektoré imaginárne alebo reálne obmedzenia menovej politiky, zmenšením risku že ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie zmení infláciu.

V skratke, myslím že americká vláda má dobré dôvody aby zvážila pridanie pohyblivej sadzby- a mala by hľadať kupcov nielen na Wall street aj inde po okolí.

Zdroj: Economist’s View