Z geopolitického hľadiska sa udalosti len zriedka odohrávajú izolovane.
V poslednej dobe sa v médiách objavilo niekoľko informácií o nemeckom exporte, bankách a lodnom priemysle. Nemôžeme ich však považovať za dostatočne signifikantné za predpokladu, že sa na nich nebudeme pozerať ako na súčasť väčšieho celku.
Medzi obchodnými, lodnými a bankovými operáciami existuje skutočné prepojenie. Už na základe nadpisu je možné získať jasnejšiu predstavu o predpokladanom vývoji krízy v oblasti exportu. Kríza je úzko spätá s ďalšími prognózami úpadku nemeckých bánk.
Práve v Nemecku je najväčší svetový prebytok obchodnej bilancie. Export prevýšil import o 253 mld eur. Geografická poloha umožnila krajine stať sa popredným vývozcom a jednou z najprosperujúcejších krajín.
K úspech výrazne prispeli centrálna poloha, vstup k Severnému moru a riečiská Rýnu, Labe a Dunaja.
Vďaka ľahkému prístupu námorných plavidiel bola preprava lacnejšia a export podstatne ziskovejší. Práve rastom nemeckého export sa rozbehol rozvoja prístavov a ďalšej infraštruktúry.
Súvisiace: Ako sa „arogantná“ Deutsche Bank stala tak slabou
Nákup nemeckých produktov
S týmto obchodom je zosynchronizovaný aj vývoj lodného priemyslu. Práve export tvorí 47% nemeckého HDP. Stabilita štátu je teda závislá od schopnosti iných krajín nakupovať nemecký tovar.
Skutočnosť, že bežný účet Nemecka vykazoval v celosvetovom meradle za rok 2016 najvyšší prebytok, čím prekonal aj Čínu, zase raz podčiarkuje globálnu nemeckú expozíciu.
Svet sa ešte stále plne nezotavil z krízy z roku 2008. Vzhľadom na sociálno-ekonomické problémy v Európe sa Nemecko- najväčší trh- porozhliadlo po zvýšení exportu vývozom do ďalších krajín.
Rusko, Blízky východ a Čína bojujú o udržanie stabilnej ekonomiky. USA je jediná Krajina, ktorá od roku 2008 vykazuje známky reálneho, aj keď pomalého zotavenia. S globálnym spomalením obchodu a investícií, čelí lodný priemysel bezprostredným problémom.
Od roku 2008 sa výrazne zvýšil počet lodí s veľmi malým množstvom objednávok. Pre Nemecko to z krátkodobého horizontu vyzeralo pozitívne. Nižšie sadzby za dopravu exportérom zabezpečovali vyššie zisky, čo však malo negatívny dopad na nemecké banky.
Najväčšie banky
V polovici februára, druhá najväčšia nemecká banka Commerzbank oznámila, že za posledný štvrťrok minulého roku došlo k prepadu ziskov o 5%. Dôvodom bol nárast opravných položiek za chybové prepravné úvery. Banka v tomto roku očakáva straty na spomínaných úveroch vo výške 600 mil eur. Minulý rok sa tieto straty takmer zdvojnásobili na 599 mil eur.
Vyplýva to z nedávneho oznámenia najväčšej nemeckej banky Deutsche Bank, ktorá uviedla, že oproti minulému roku došlo k takmer trojnásobnému nárastu strát vo výške 346 mil eur. Práve táto správa poukazuje na najväčšiu slabinu bankového sektora, ktorou je pôsobenie finančného odvetvia na medzinárodnú lodnú prepravu.
Zlyhanie globálnej ekonomiky znamenalo pokles dopytu medzinárodnej lodnej dopravy, ktorý viedol k prebytku kontajnerov a lodí. Avšak namiesto šrotovania vozových parkov sa mnoho spoločností rozhodlo využiť nízke úverové sadzby a znížiť si náklady investíciami do väčších kontajnerov.
Z teoretického hľadiska to dávalo zmysel, keďže takto mohol byť naraz odoslaný väčší náklad. Okrem toho by dokončenie Panamského prieplavu umožňovalo využiť väčšie lode.
Domino efekt
Počas posledných dvoch rokov kapacita flotíl stále prevyšovala dopyt. Následne došlo k domino efektu, čo spôsobilo pokles prepravných sadzieb. Významné svetové lodné spoločnosti tvorili do začiatku roka 2016 tri tranz- pacifické prepravné aliancie. Pokúšali sa tak korigovať podiely nákladov a lepšie koordinovať kontrolu nad číslami vozového parku.
Oba tieto kroky boli zamerané na pomoc pri vybalancovaní dopravných cien. V druhom štvrťroku 2016 dosiahli ceny v porovnaní s predchádzajúcim rokom rekordný poklesom o 18%. Mnoho svetových lodných spoločností zaznamenalo ťažké finančné straty. Spoločnosť Maersk, ktorá pôsobí na trhu len dva roky vykázala minulý rok prvé ročné straty. Spoločnosť Cosco vykázala stratu vo výške 1,44 mld USD.
Globálny lodný priemysel tento rok neočakáva žiadne pozitívne zmeny v podobne zreteľného oživenia alebo nárastu dopytu. V dôsledku poklesu ziskov bude stále náročnejšie riadiť dlh. Znamená to, že banky podstúpia vyššie riziko redukciou poskytovania pôžičiek.
Pre Nemecko, to znamená ďalšie zlé správy. Podľa Zväzu nemeckých námorných plavidiel, vlastnia banky a investori približne 29 percent celosvetového množstva kontajnerových lodí. Najväčšími emitentmi prepravných úverov boli práve nemeckí veritelia.
Zraniteľnosť
Na základe štatistiky Petrofin Global Research Bank vlastnia nemecké banky štvrtinu všetkých zostávajúcich prepravných úverov. Je to približne 90 mld USD. Práve preto sú banky náchylnejšie k lodným problémom.
Keďže lodný priemysel čelí bankrotom, straty bánk sa neustále zvyšujú. Menšie banky ako HSH Nordbank, Nord / LB a Bremer Landesbank čelia problémom už od roku 2010 v dôsledku expozície lodnej dopravy.
Rovnakým ťažkostiam čelí aj DVB banka špecializujúca sa na prepravu. Obchodné vyhliadky musela do roku 2016 znížiť o 20%. V prvých dvoch štvrťrokoch bude preto potrebné vyčleniť veľké množstvo prostriedkov práve na zlé prepravné úvery.
Januárová správa nemeckej verejnej televízie ARD poukázala na potrebu až 20 mld eur v podobe úverových záruk, aby sa pozdvihli banky v severných štátoch- Hamburgu a Šlezvicko-Holštajnsku. Práve tie zle investovali do kontajnerovej dopravy.
Súvisiace: Koľko času ešte majú centrálne banky?
Rast krehkosti
Doteraz žiaden z týchto úverových problémov spojených s lodnou dopravou nebol na toľko veľký, aby otriasol stabilitou nemeckého bankového systému. Aspoň tak sa zdá na základe správ Commerzbank a Deutse Bank.
Aj napriek tomu sú medziročne sa zvyšujúce straty alarmujúce a v lodnom priemysle sa neočakávajú veľké pozitívne zvraty.
Zvyšujúci sa nárast strát na základe problémov v lodnom odvetví bude na svetových trhoch indikovať rastúcu zraniteľnosť nemeckého bankového sektora. Je to jeden z ďalších problémov, ktorým sa musí nemecký bankový systém zaoberať. Taktiež je to ďalší ukazovateľ krehkosti nemeckej ekonomiky.
Preložil: Martina Kriváková
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheEconomist,
Facebook komentár