Kvantitatívne uvoľňovanie v Európe

Väčšina ľudí si nemyslí, že Európa sa angažuje do kvantitatívneho uvoľňovania. Vedia o Spojených Štátoch, Británii, a teraz aj o Japonsku, no myslia si, že Európa má k tomuto odmietavý postoj. Myslia si to, pretože im totakto bolo zdelené. Lenže to je nepresné.
 
Európske kvantitatívne uvoľňovanie prebieha každý deň, ale nie spôsobom ako v Amerike a inde. Avšak, aj tak sa to deje spôsobom obchádzania pravidiel Európskej únie. To je tiež dôvod, prečo má Európska Centrálna Banka (ECB) tak masívnu súvahu.

Európa obišla svoje vlastné predpisy, ktoré zakazujú ECB požičiavať peniaze národom priamo. To má na starosti Európsky Stabilizačný Mechanizmus odsúhlasený rôznymi parlamentmi. Keďže to je v niektorých krajinách buď politicky nemožné alebo politická nočná mora v iných, ECB vymyslela plán, ako obísť politické pravidlá, s tichým súhlasom všetkých európskych politikov.
 
V Španielsku,napríklad, ECB požičala bankám 172 miliárd amerických dolárov. To bolo vykonané po garancii dlhu bánk a rôznych bankových sekurizácií samotným Španielskom a následným založením v ECB, ktorá ich odovzdala naspäť v hotovosti. Peniaze boli z veľkej časti použité na nákup dlhu Španielska, ktoré sa v skutočnosti dostanú späť do vládnych rozpočtov. Dobrý trik, zaujímavá lesť a hlavný dôvod (snáď jediný dôvod), prečo sa výnosy dlhu Španielska znížili.
 
V ďalšom príklade, v Grécku, pokračovala rovnaká hra naďalej. Nielenže EÚ nepočíta podmienené záväzky ako súčasť dlhu danej krajiny k HDP, kedy sa aj Grécko zaručilo za dlh svojich bánk, alebez zahrnutia odovzdaných peňazí suverénnym štátom v dôsledku garantovaných aktív v ECB, ktoré prúdia späť do danej krajiny. Ďalší dobrý trik!
 
Ešte jeden trik sa stal v Belgicku a mnohých ďalších krajinách. Dexia sa dostala do ťažkostí a Belgicko, Francúzsko i Luxembursko museli zakročiť a požičať banke peniaze. No nebolo to klasifikované ako úver alebo pôžička, ale ako “investícia” na ich súvahe, takže to vlastne zvýšilo aktíva v rôznych krajinách, keďže akékoľvek riadne kategorizovanie, ako “úver,” by zvýšilo ich dlh k HDP. Európa oplýva kúzlami.

V skutočnosti v celej Európe, takmer vo všetkých krajinách, príjme ECB bankové úvery a dlhopisy spoločností zaručené nejakou krajinou a odovzdá naspäť peniaze do bánk, ktoré môžu buď požičiavať peniaze štátom alebo odkúpiť svoj dlh na voľnom trhu, ak dôjde k dražbe.
 
Koluje veľa rečí, že štátne výnosy išli nižšie z dôvodu lepšej ekonomickej situácie v Európe. Európa je vo veľkej recesii. Aj inteligenčne slabší jedinec by nebral túto poznámku na ľahkú váhu, aj napriek tomu, čo tvrdí. Pravdou je, že výnosy sa znížili, pretože ECB dáva bankám peniaze, ktoré ich donútia klesnúť. Banky sú v tejto chéme len prostredníkom, nič viac.
 
Momentálne drží ECB asi 80% svojich aktív v nominálnej hodnote, ktoré označila za “bezrizikové”. To je ďalšia súčasť frašky, pretože banky získajú peniaze za “bezrizikové” sadzby, do výšky 100% úveru alebo sekuritizácie. Tieto sekuritizácie zahŕňajú hypotéky, obchodné úvery, úvery zo stavebného sporenia, gyros stánkyv Aténach a len Boh a možno aj pán Draghi a jeho skupina veselých mužov vedia, čo sa v nich ešte nachádza.
 
Nenechajte sa pomýliť – Európa je plne zapojená do kvantitatívneho uvoľňovania.
 
Šíria sa zvesti, že jedna, možno viac francúzskych bánk sa dostali do problémov. Zakaždým boli zrejme úvery sekuritizované a odovzdané ECB, ktorá dala hotovosť do banky alebo bánk. Zistiť to je nemožné, no s bankovým systémom štvornásobnej veľkosti HDP francúzkeho národa by ma neprekvapilo, že niektoré položky boli nesprávne rozdelené, pokiaľ vôbec zahrnuté.
 
Tak to teda doveďme k logickému záveru. Úvery v sekuritizácii neplatia. Zbankrotované spoločnosti, reality, ktoré sa prepadli, stavby, ktoré boli zastavená a nie je možnéza ne zaplatiť z vlastných zdrojov. A čo potom? Viac sľúbenej sekuritizácie, viac peňazí bankám a nové pôžičky, ktoré splácajú staré pôžičky a tak schéma pokračuje. Jediná nádej je v rast a aksa nijaký nedostaví, môže to skončiť veľmi zle.

Preložil: Lukáš Jevčík

Zdroj: Money Week