Kupuje si Centrálna banka zlatom iba hnaciu silu alebo je za tým oveľa viac?! Od: “Julian Phillips”

Basel III zvažuje zvýšenie hodnoty zlata na účtovných závierkach komerčných bánk z 50% na 100%

Časť krytia zlata z monetárneho systému bolo kvôli skoršiemu zdaneniu na predaj (v niektorých krajinách) alebo podcenená ako aktívum.

Keď úverová kríza v roku 2007 zasiahla naozaj tvrdo, straty na hodnotách u mnohých cenných papierov znamenali predaj i tých aktív, ktorým sa dovtedy darilo udržať si oboje: hodnotu aj likviditu. Individuálni investori tradične predávali zlato, striebro a snažili sa pokryť maržu, ktorá mala byť zvýšená v nádeji , že zachráni aktíva strácajúce hodnotu. A to je dôvod, prečo sa hodnoty aktív v rôznych oblastiach tak rapídne znížili. Dokonca aj aktíva, ktoré trh označil za schopné stratili hodnotu iba preto, aby zachránili čo sa dalo keď skončilo najhoršie. Zlato a striebro bolo medzi nimi.

Z pohľadu bánk bol tlak proti logike investorov odôvodnený reguláciami systému. Čo sa týka zlata na Tier II aktívach na bankových účtoch: iba 50% jeho hodnoty mohlo byť pripísaných ako aktíva v prospech účtov. To znamená, že reálnu trhovú hodnotu by získalo iba v prípade, že by sa predalo. Predajom zlata a využitím zisku na kúpu aktív Tier I, napríklad štátnych dlhopisov, si banka zaistí, že jej účty budú plne zarábať zo svojej hodnoty. Aj keď cena zlata poklesla o 20%, aspoň 80% jeho pôvodnej hodnoty [$1,200] mohlo byť pripísaných na účty bánk namiesto 50% ( alebo 40% hodnoty). V čase, keď je hodnota aktív rozličných vlád, a teda potenciálnych amerických dlhopisov ohrozená nadmerným zadlžovaním, nemajú komerčné banky veľa možností okrem toho, že by situáciu ovplyvnili zmenou bankových pravidiel. A presne o tom sa v súčasnosti diskutuje. Ak sa zlato predefinuje na aktívum Tier I, akékoľvek budúce straty hodnoty papierových aktív nebudú musieť banky kompenzovať predajom zlata. A ako zlato dostatočne preukázalo, jeho cena v takýchto prípadoch vzrastá čím dokazuje, že sa vyrovná všetkým papierovým aktívam bánk.

Takáto zmena by znamenala veľmi veľa hlavne pre komerčné banky, ktoré zažívajú šoky v oblasti solventnosti kvôli kreditným krízam a podobne. Nastane však táto zmena? Všetci v to dúfame a jej nástup očakávame 1.januára 2013.

Prečo clearingové entity zlato prijímajú ako záruku

LCH Clearnet je clearingová spoločnosť pre najdôležitejšie medzinárodné burzy a platformy a tiež predstavuje dohľad na trhy OTC. V priebehu 9 mesiacov čísla ukázali, že odstránili približne 50% z celkových 348 biliónov dolárov svetového trhu úrokových swapov a sú druhým najväčším clearingom cenných papierov a repo operácií vo svete. Dokonca vyčistili širokú škálu tried aktív vrátane komodít, cenných papierov, obchodovateľných cenných papierov, CDS, energie a obchodu. Významné zmeny zásad nastali taktiež v CME Clearing Europe, clearingovej spoločnosti zo skupiny CME Group Inc. so sídlom v Londýne, ktorá nedávno oznámila, že plánuje prijímať zlaté prúty ako záruku minimálneho krytia v prípade OTC komodít. Od 28.augusta sa spoločnosť C.M.E a teraz aj LCH.Clearnet Group rozhodli prijímať zlato ako záruku. Je možné, že obe majú rovnaké obavy z ďalšej “úverovej krízy” a z toho, ak vplyv by mal predaj aktív na ich likviditu. Taktiež obe vidia výhodu používania zlata ako peňazí a záruk.

LCH.Clearnet Group Ltd, sa vyjadrila, že bude akceptovať aj zlato “loco Londýn” [0.999 alebo 0.995 kvality zlata] ako zábezpeku minimálneho krytia v prípade budúcich zmlúv o OTC drahých kovoch a na Hong-Kongskej burze obchodníkov s drahými kovmi, ktorá začala 28.augusta. Zlato “Loco Londýn” sú zlaté tehličky (zhruba 400 uncí alebo 12,5 kg) vlastnené členmi LBMA v rámci londýnskeho clearing systému drahých kovov. Clearingová spoločnosť používa zlaté prúty ako záruky od roku 2011 ale teraz bude akceptovať ako záruku “Loco Londýn”.

Na doplnenie, Intercontinental Exchange Inc. taktiež umožnila používanie zlata ako záruky. LCH.Clearnet limitovala množstvo zlata, ktoré môže byť ako záruka použité na maximálne 40% z celkovej sumy minimálneho krytia pre člena v rámci všetkých produktov a maximálne 200 miliónov alebo približne 130 000 trojských uncí pre člena skupiny. David Farrar, riaditeľ LCH.Clearnet sa vyjadril, že “účastníci trhu požadujú široký výber aktív, ktoré by mohli byť použité ako záruka. Zlato je ideálne, ako aktívum, ktoré dobre funguje aj v čase krízy, vykazuje zisk a má dobre zavedený cenový mechanizmus”.

Takto sa teda systém komerčných bánk pripravil narábať so zlatom ako s úplnou náhradou peňazí kvôli jeho neoceniteľnej likvidite a  jeho prijateľnosti aj pod tlakom. Veríme, že trhy stihnú dobehnúť to, čo sa chystá udiať. Súčasná zmena ceny zlata nevznikla kvôli aspektu zlata, ale kvôli technickým a sezónnym faktorom. Ak je zlato aktívom Tier I a komerčné banky sa ocitnú na trhu, trh zlata tak získa novú hnaciu silu ceny zlata. Predtým, než ceny zlata tieto potenciálne zmeny ovplyvnia je však ešte dlhá cesta. A teda, bankový systém celkovo, sa pohybuje po ceste na ktorej bude zlato aktívnym, dôveryhodným peňažným aktívom.

Budú tieto “mocnosti” pokračovať aby občania mohli vlastniť zlato?

Keďže sa zlato vracia do kľúčovej pozície v monetárnom systéme, nezačne súkromný  sektor zasahovať do “stability” trhu so zlatom a prenasledovať  jeho cenu rovnako, ako to v časoch minulých skúšali Hunt Brothers? Je to síce možné, ale rozdiel je v tom, že tentoraz ceny zlata nebudú pevné. “Plávaním” ceny zlata, každým jej zvýšením, banky zarobia čím zabojujú proti nestálym trhom. Opak je pravdou ak cena zlata padne a zvýšia sa hodnoty iných aktív ako to trhy predpokladajú. Celkovo pôjde o “hodnotovú kvótu” ako to minulý rok povedal pán Zoellick, posledný prezident Svetovej banky.

Ak sa tieto zmeny zavedú, existuje nebezpečenstvo zásahu do trhu zlata na strane verejnosti. Napokon bude v záujme monetárneho systému udržať radšej vyššie ako nižšie ceny za ktoré bojovali mocnosti medzi rokmi 1985 až 2005. Taktiež budú chcieť vidieť určitý level stability mien a ostatných peňažných aktív. Táto ich túžba môže byť podobne ohromujúca, ako v roku 1933, keď bolo obyvateľom Ameriky zakázané držať väčšinu foriem zlata v záujme národného monetárneho systému.

Takto to bolo až do roku 1974, keď sa tento zákaz zrušil. Zrušenie však polo sprevádzané dodatkom, že vlastníctvo ich zlata je “privilégiom, nie právom” čím ich varovali, že sa veci môžu opäť zmeniť. Aj napriek tomu, že sa vláda pokúsila vyradiť zlato zo systému, priznali, že je stále súčasťou domény.

To všetko predstavuje skutočné  nebezpečenstvo a nemalo by byť prehliadané žiadnou svetovou národnosťou. Každá vláda, ktorá sa domnieva, že je v jej záujme vlastniť zlato svojich občanov urobí všetko pre to, aby sa tak stalo. Aj za cenu zmeny zákonov.

Preložila: Jana Petríková

Zdroj: Gold Forecaster