Wall Street a Washington radi šíria fámy, ktoré napomáhajú pocitu blaženosti medzi investormi. Napríklad, v roku 2005 hlásali spotrebiteľom názor, že ceny domov nikdy, ale nikdy nepadnú na národnej úrovni. Všetci vieme, ako tento príbeh dopadol. Spolu s presvedčením, že ceny nehnuteľností by nikdy nemali klesnúť, je jedna z ich najobľúbenejších mantier tá, že zahraniční investori nemajú inú možnosť len podporovať zadlženosť americkej ekonomiky za každú cenu a kedykoľvek.

Ale na rozdiel toho, čo tvrdí ich mantra, posledné dáta ukazujú slabnúci dopyt po nákupoch amerických štátnych dlhopisoch. Podľa ministerstva financií USA, bol konečný predaj štátnych dlhopisov v júni 2013 40,8 miliárd dolárov. To bol piaty mesiac po sebe, kedy sa znížil dopyt po amerických dlhodobých cenných papieroch. Dopyt Číny a Japonska predstavoval 40 miliárd z predaja týchto obligácií. Tieto dve krajiny sú pre USA veľmi dôležité, pretože Čína je najväčším americkým zahraničným veriteľom (1,27 biliónov dolárov) a Japonsko má investovaných 1,08 biliónov dolárov v amerických podnikoch.

To by nemalo byť prekvapením pre tých, ktorí sú schopní správne vyhodnotiť dôsledky, ktoré vzniknú USA zo znižujúceho sa dopytu po ich štátnych dlhopisoch. Pravdupovediac výnosy v súčasnej dobe vôbec neodrážajú menové, kurzové, či inflačné riziko spojené s vlastníctvom obligácie. Ak Fed nekúpi 45 miliárd každý mesiac z vládnych dlhopisov, tak budú domáci a zahraniční investori požadovať vyššiu mieru návratnosti. Investori musia byť taktiež znepokojení aj z rekordného 17 biliónového amerického dlhu (107 % HDP), ktorý narastie o 750 miliárd tento rok. Okrem toho musia byť držitelia amerického dlhu opatrní kvôli možnému inflačnému potenciálu, ktorý súvisí s rekordnou súvahou Fedu (3,6 bilióna dolárov) a ktorá narastá o 85 miliárd mesačne. Ďalší faktor, s ktorým musia zahraniční investori počítať je oslabujúci sa dolár, ktorý stenčí ich výnosy z amerických dlhopisov.

Samozrejme, že niektorí  ľudia môžu tvrdiť, že verejný dlh Japonska je vyšší  ako USA a napriek tomu má Japonsko nižšie úrokové sadzby ako USA. Dôvod tohto javu je ten, že v Japonsku sa dlhodobo udržuje deflácia a len 1% svojho zahraničného dlhu je v zahraničných rukách. USA nemá defláciu a iba 50% dlhu je vlastnených domácimi subjektmi. Preto nebol žiadny skutočný záujem o cudzincov opúšťajúcich japonský dlhopisový trh kvôli obave z oslabovania jenu. Ale obrovský počet zahraničných veriteľov USA musia byť ostražití kvôli hodnote dolára. Avšak kvôli politike nazvanej Abeekonomika sa bude aj Japonsko musieť obávať zrútenia svojho dlhopisového trhu kvôli rastúcej inflácii rovnako ako v USA.

Ak by sa úrokové  sadzby stanovovali na voľnom trhu a neboli by ovplyvnené Fedom, tak by boli výpožičné náklady okolo 7% po celé desaťročia. Priznajme si to: jediný dôvod prečo niekto požičiava Fedu peniaze je ten, že Fed by mohol neustále tlačiť ceny nahor a výnosy nadol pokým by neboli nákupy vykonané.

Fed prijal novú paradigmu. Fed po celé desaťročia využíval drobné intervencie na udržanie ceznočnej medzibankovej refinančnej sadzby na úrovni viac ako 5%. Avšak v posledných piatich rokoch táto sadzba klesla tesne nad nulu, najmä vďaka štyrom kvantitatívnym uvoľňovaniam (quantitative easing = QE). Najnovšia verzia QE má neobmedzený a nekonečný charakter. Vzhľadom k tomu, že QE slúži predovšetkým na zníženie dlhodobých úrokových sadzieb by nemalo byť ťažké pochopiť, že ceny stúpnu na jej konci.

Keď Fed zastaví nákup obligácií, zahraniční a domáci investori tak urobia tiež. To znamená, že za určitú dobu nebude nikto kupovať štátne dlhopisy. Účinky rastúcich úrokových sadzieb budú mať veľký vplyv na meny, akciové indexy, hodnoty nehnuteľností a ekonomiky po celom svete.

Bolo by preto múdre pripraviť svoje portfólio na masívny úrokový šok v blízkej budúcnosti.

Preložil: Luboš Slávik

Zdroj: Pento Portfolio Strategies

[], [], [], []

Facebook komentár