Kríza? V skutočnosti sme tu také bohatstvo ešte nikdy nemali Od: “Ian Birrel”

Recenzia knihy Plutokráti: Čím viac pre nich, tým menej pre nás od Chrystie Freeland, bývalej zástupkyne hlavného editora Financial Times.

Kto je najbohatšou postavou v dejinách ľudstva? Cestou porovnávania kočov so súkromnými lietadlami sa asi nikam nedostaneme, no prísť na odpoveď sa nakoniec aj tak podarilo. Najlepším sa zdá byť výpočet navrhnutý Adamom Smithom, založený na porovnaní príjmu jednotlivca s priemerným príjmom ostatných spoluobčanov.

A nie, výsledkom výpočtu nebol Marcus Crassus, ktorého majetok predstavoval všetko bohatstvo nazhromaždené v pokladnici Rímskeho impéria. Jeho príjem, rovnajúci sa príjmu 32 000 Rimanov bol priam smiešny v porovnaní so skutočnými plutokrátmi. Nebol to tiež ani jeden z buržoáznych  zbohatlíkov zlatého veku, kde napríklad Endrew Carnegie v roku 1901 dosiahol svoj vrchol, keď sa jeho príjmy rovnali príjmom 48 000 priemerných Američanov. No ak ste si spomenuli na dnes už legendárneho J. D. Rockefellera, veru ani jeho príjem o hodnote 116 000 bežných výplat ho nevyniesol na vrchol rebríčka.

Ich bohatstvo v súčasnosti ľahko zatieňujú honosní  finančníci z Wall Street, miliardári zo Silicon Valley alebo bezohľadní  oligarchovia po úspešnom rozkradnutí Ruska. Nikto z nich sa však ani zďaleka nepribližuje ku Carlosovi Slimovi, ktorý zo svojim majetkom o hodnote 66 miliard eur strčí do vrecka 400 000 rodákov z Mexika.

Carlosovi Slimovi by ste o Rockefellerovcoch rozprávali zbytočne.

V minulosti sme tu vždy mali medzeru medzi bohatými a chudobnými, no toto je len jeden z dôkazov, že s časom prerástla táto medzera v celú priepasť. Privlastňovať si čoraz väčšie bohatstvo je novou módou pre samo vyškolených dravcov, pôsobiacich po celom svete. A práve o nich je táto kniha, bývalej pracovníčky periodika Financial Times.

Zabudnite na 1% povestné množstvom adresovanej kritiky. Freeland rozpráva o desatine percenta, o ľuďoch, ktorí s opovrhovaním pozerajú na chudákov s príjmom iba niekoľko miliónov ročne. Autorka poukazuje aj na iné zaujímavosti dnešnej doby. Tak ešte niekoľko desaťročí dozadu, zarábali vrcholní manažéri 42 násobok priemernej mzdy. Dnes je to už ale nepredstaviteľný 380 násobok priemerného príjmu. Pričom, čím bohatší ste, tým menšie dane z príjmu odvádzate a to platí až po najvyššie vetvy boháčov.

Aj napriek lacnej obálke a opisu súkromných miliónových večierkov za účasti hviezd šou biznisu, neradí sa táto kniha medzi obyčajné  bulvárne vydania zamerané na bohatých a známych. Mapovaním vývoja najbohatšej vrstvy, svetového diania a dôsledkov vzniknutia danej vrstvy, zaťaženej peniazmi, dostáva sa autorka od analýz a reportáží s Georgom Sorosom až po úspech Lady Gaga.

Kto sú vlastne títo ľudia? Na začiatok asi stačí povedať,  že ide o jedincov, ktorí obetovali svoj súkromný život pre úspech. Jeden nemenovaný vedúci, po tom strávi ročne na cestách až tretinu času smutne dodáva „Ľudia ako ja poznajú letový personál lepšie ako svoje vlastné manželky.“

Veľa z týchto ľudí, napríklad ako matematici, svoje peniaze skôr zarobia než zdedia. Už v mladom veku, vďaka kvalitným univerzitám, sa im podarí nazhromaždiť slušné množstvo peňazí. Ďalšiu veľkú časť tvoria do značnej miery aj určitým spôsobom vývrženci. Tak napríklad väčšina ruských oligarchov má židovský pôvod, čo im vďaka ich šikovnosti nezabránilo dosiahnuť za čias komunizmu vzdelanie na najlepších sovietskych univerzitách, dokonca aj keď boli pôvodom imigranti. Asi len málokoho prekvapí, že celému rebríčku panujú bankári, finančníci nasledovaní technologickými titanmi. No nájdeme v rebríčku aj takých predstaviteľov ako právnici alebo zubári či super hviezdy, vystupujúce za hviezdne honoráre pre super bohatých.

Výsledky jej práce sú zvýraznené vytrvalými pozorovaniami, presnou štatistikou a slušnou dávkou rôznych informácií. Prichádza tiež s tvrdením, že nové technológie a globalizácia produkujú nových členov „víťazného klubu“ a tým aj rast bubliny pohodlného života. Títo ľudia, hoci roztrúsení po celom svete, či v Ázií, Afrike alebo na Západe, navštevujú rovnaké podujatia, využívajú rovnaké služby a to len preto, že cítia väčšiu náklonnosť jeden k druhému ako k svojím krajanom.

Aj tu sa však dá naraziť na prípady prehnanej arogancie. Kedysi najbohatší muž Ruska, Mikhail Chodorkovskyj, raz povedal že „ak človek nie je oligarcha, niečo s ním nie je v poriadku.“ Jeho pohľad na svet ale pozmenil ešte stále pretrvávajúci väzenský pobyt. Je to len jeden z dôkazov, že prehnaná arogancia a nepredstaviteľné bohatstvo môžu viesť k nedozerným dôsledkom. V Číne napríklad, len za minulé obdobie bolo odsúdených štrnásť miliardárov.

Ak by Vám napadlo, čo sa dá robiť s malou skupinkou do seba zameraných a spokojných jedincov, tých riešení zrazu nie je až tak veľa, pričom tie ich sú samozrejme zamerené na vlastné blaho. Ako sa vyjadruje jeden zo sponzorov  strany Republikánov, zároveň tiež predstaviteľ miliardárov, „myslím, že nám  neprislúcha  dostatočná moc“. Z iných strán sa zas ozývajú hlasy tvrdiace, že systém daní by mal byť pozmenený v prospech mega bohatých. Vlády by podľa nich mali dokonca platiť ľuďom ako Bill Gates alebo Steve Jobs za ich nesmierny prínos pre spoločnosť. „Je to práve to jedno percento, ktoré robí svet lepším miestom pre život ako zvyšných deveťdesiat deväť percent, tvrdia sebavedomo.“

Zároveň však títo ľudia nie sú zlí. Len sa domnievajú  že čo je dobré pre nich, je zároveň dobre pre ostatných. Zaujímavé je, že štáty s najväčšou kontrolou sú  často najvhodnejším prostredím pre týchto super boháčov. Či ide o kapitalistický režim Číny alebo ochranný kapitalizmus západu, nájdete ich všade bez výnimky. Stačí sa pozrieť na všetkých tých mlsných bankárov, ktorí si vynútili najväčšie zásahy vlád za storočia s cieľom vyriešenia ich fatálnych chýb. Samozrejme, že na vine nie sú oni ale radoví ľudia, čo sa chytili na lacné no zradné pôžičky.

Ako ukázala finančná kríza, najšikovnejšie hlavy idú  za peniazmi. Aj keď regulatori zistili aké horibilné  sumy zarábajú bankári na svojich bonusoch, tie najväčšie ryby im aj tak unikli. Ich moc je totiž taká veľká, že pod hlásaním voľného trhu manipulujú a lobujú na trhu, len aby s ním pohli vo svoj prospech, čím ale zároveň ničia strednú triedu. Triedu, vďaka ktorej sa väčšina z nich dostala tam kde sú teraz.

Preložil: Michal Molnár

Zdroj: Guardian.co.uk